USA konali šesťdesiate prezidentské voľby, v ktorých zvíťazil republikán Donald Trump a porazil demokratickú kandidátku Kamalu Harrisovú. Bezprostredne po oznámení výsledkov sme sa opýtali respondentov nášho longitudinálneho výskumu CEDMO Trends v Česku a na Slovensku, ktorý z kandidátov na amerického prezidenta im bol sympatickejší, ako sú s výsledkom volieb spokojní a aké sú ich očakávania od novozvoleného prezidenta v oblasti riešenia globálnych problémov.
Vybrané otázky sme pre vás publikovali v tzv. CEDMO Special Briefe k prezidentským voľbám a doplnili sme ich o stručný prehľad rozšírených nepravdivých naratívov, ktoré kolovali v stredoeurópskom digitálnom informačnom priestore (okrem Česka a Slovenska aj v Poľsku). Brief je prístupný v jazykových mutáciách všetkých krajín, ktoré pokrývame (poľštine, češtine, slovenčine) a tiež v anglickom preklade.
Trump sa teší väčšej podpore na Slovensku ako v Česku
Medzi českými a slovenskými občanmi mala vo volebnom súboji prevažujúcu podporu kandidátka demokratov Kamala Harrisová. Ako sympatickejšiu z oboch kandidátov ju označili približne dvaja z piatich opýtaných v Česku (43 %) a tretina opýtaných na Slovensku (33 %). Víťazného republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa by medzi českými občanmi podporila iba o niečo viac ako pätina opýtaných (22 %) a necelá tretina slovenských občanov (29 %). Z výsledkov prieskumu je zrejmé, že na Slovensku sa Donald Trump teší väčšej podpore ako v Česku (rozdiel 7 percentuálnych bodov). Aj rozdiel v sympatiách voči Kamale Harrisovej je markantný (10 percentuálnych bodov).
Víťazného kandidáta preferuje viac ako polovica voličov SPD a Smeru
Ak zohľadníme domáce politické preferencie, Kamalu Harrisovú by ako prezidentku USA uprednostnilo 70 % tých, ktorí v českých parlamentných voľbách v roku 2021 volili koalíciu Pirátov a STAN a 61 % voličov koalície SPOLU. Na Slovensku by ju podporili viac ako tri štvrtiny voličov Progresívneho Slovenska a necelé dve tretiny voličov SaS. Donalda Trumpa by naopak preferovalo 55 % českých voličov SPD, traja z piatich slovenských voličov Republiky a viac ako polovica voličov Smeru. V prípade voličov ANO sa českí podporovatelia oboch kandidátov na amerického prezidenta delia približne na tretiny medzi fanúšikov Harrisovej a Trumpa. Na Slovensku vyjadrila podporu Kamale Harrisovej tretina voličov Hlasu a štvrtina z nich Donaldovi Trumpovi.
Najmenej spokojní sú s výsledkami volieb mladí respondenti vo veku 16-24 rokov
Väčšia popularita Donalda Trumpa na Slovensku ako v Česku je zrejmá aj z otázky zisťujúcej spokojnosť s jeho zvolením. Zatiaľ čo v Česku je s jeho voľbou spokojných 31 % respondentov (najčastejšie absolventi stredných škôl bez maturity), na Slovensku 38 % (pričom najčastejšie ide o ľudí so základným vzdelaním). Naopak nespokojní sú v oboch krajinách s jeho voľbou mladí respondenti vo veku 16 – 24 rokov.
Najväčší pozitívny dopad očakávaný na ekonomiku USA a vzťahy s Ruskom, najmenší na riešenie klimatických zmien
Ako Česi, tak aj Slováci očakávajú pozitívny vplyv novozvoleného prezidenta najčastejšie v oblasti rozvoja ekonomiky USA (očakáva 54 % Čechov a 51 % Slovákov) a na vzťahy s Ruskom (očakáva 43 % Čechov a 44 % Slovákov). Naopak ani v jednej z krajín nepredpokladajú respondenti pozitívny dopad na riešenie klimatických zmien (neočakáva zhodne 53 % Čechov aj Slovákov).
Nepravdivé tvrdenia, ktoré v treťom a štvrtom štvrťroku 2024 kolovali v súvislosti s prezidentskými voľbami v USA stredoeurópskym informačným priestorom
Fact-checkeri združení pod hlavičkou hubu CEDMO (t.j. Demagog.cz, Demagog.sk, Demagog.pl a AFP) sa v súvislosti s americkými prezidentskými voľbami zamerali na niekoľko hlavných dezinformačných naratívov. Jedným z nich bolo vymyslené svedectvo o neúspešnom atentáte na Donalda Trumpa, ktoré údajne pochádzalo od ostreľovača tajnej služby. Ten vraj dostal rozkaz, aby nezasiahol proti mužovi, ktorý na mítingu na prezidentského kandidáta strieľal. Príbeh však pochádzal z anonymného internetového fóra a nikto, kto by sa volal ako domnelý ostreľovač, pre americkú tajnú službu nepracuje.
Ďalšie dezinformácie sa týkali priamo kandidátov. Napríklad video, v ktorom Kamala Harrisová zjednodušene popisovala vojnu na Ukrajine, bolo vytrhnuté z kontextu a malo naznačiť, že o konflikte nič nevie. V Poľsku sa šírilo falošné obvinenie, že novozvolený viceprezident Spojených štátov amerických J. D. Vance vo svojej knihe Hillbilly Elegy útočil na Poliakov. Citácia však bola založená na filmovej adaptácii knihy a nepochádzala z pôvodného diela. Podobne bol Donald Trump falošne obvinený, že v roku 1998 prehlásil republikánskych voličov za hlúpych, čo v skutočnosti nepovedal. Fact-checkeri tiež odhalili množstvo príspevkov s obsahom vygenerovaným pomocou umelej inteligencie, ako deepfake video parodujúce Kamalu Harrisovú alebo sfalšovaný obrázok zatknutého Donalda Trumpa.
Po voľbách sa objavili zavádzajúce interpretácie volebných výsledkov, napríklad mapy USA zobrazujúce volebné výsledky na úrovni okresov, ktoré boli nesprávne interpretované ako prehľad reálnych počtov voličov. Kolovali tiež nepravdivé príspevky s volebnou mapou, podľa ktorej demokrati v niektorých štátoch zvíťazili len vďaka laxným požiadavkám na identifikáciu voličov.
