Slovenskí voliči sú pred predčasnými voľbami konajúcimi sa 30. septembra, ktoré môžu rozhodnúť o tom, či krajina zmení svoju zahraničnú politiku v prospech Ruska, zaplavení vlnou dezinformáciami pochádzajúcou od domácich, ako aj zahraničných aktérov. Ako pre agentúru AFP uviedli analytici, Slovensko je už roky pod paľbou online dezinformácií a nepravdivých správ, pričom väčšina z nich pochádza z prokremeľských zdrojov.
„Dezinformačný ekosystém na Slovensku… dnes dosahuje svoj zenit,” povedal 17. septembra pre agentúru AFP Peter Dubóczi, šéfredaktor Infosecurity.sk.
„Myslím, že nadchádzajúce parlamentné voľby budú z tých prvých, na ktorých sa plne ukáže potenciál a výsledky pôsobenia dezinformácií z posledných rokov,“ dodal.
Analytici poukázali najmä na tri strany, ktoré propagujú nepravdivé protiukrajinské a proruské tvrdenia: ľavicový Smer-SD expremiéra Roberta Fica, nacionalistické hnutie Republiku a Slovenskú národnú stranu (SNS).
Fico, ktorého Smer-SD vedie vo viacerých prieskumoch preferencií, je bývalým členom komunistickej strany, ktorý môže ovplyvniť zahraničnú politiku v prospech Kremľa. Podľa prieskumov (tu, tu) by Republika aj SNS mali získať dostatok hlasov na to, aby sa dostali do parlamentu.
Tomáš Kriššák, odborník na dezinformácie spoločnosti Gerulata Technologies zaoberajúcej sa hybridnými hrozbami, 20. septembra uviedol, že tieto strany „používajú politickú manipuláciu ako nástroj kampane“.
AFP Fakty v minulosti opakovane písali o nepravdivých príspevkoch kandidátov Republiky, napríklad tu, tu alebo tu. Jedným z kandidátov strany je Tomáš Špaček, ktorého facebooková stránka patrí medzi najaktívnejšie politické účty na Slovensku.
Špaček opakovane uverejňoval prokremeľské príspevky, z ktorých mnohé boli nepravdivé alebo nepodložené. Vo februári 2023 napríklad zdieľal nepravdivé tvrdenia šírené aj Ruskou federáciou, podľa ktorých mal byť masaker v ukrajinskom meste Buča v roku 2022 zinscenovaný.
Mimovládna organizácia Reset so sídlom v Londýne vo svojej správe vydanej týždeň pred voľbami uviedla, že za prvé dva septembrové týždne zaregistrovala na slovenských sociálnych sieťach viac ako 365-tisíc dezinformačných príspevkov súvisiacich s voľbami.
Dodala, že príspevky, ktoré porušovali podmienky používania platforiem sociálnych sietí a zároveň obsahovali dezinformácie, videlo päťkrát viac používateľov ako priemerné príspevky v danom období. Podľa Resetu pritom viac ako 15 percent takýchto príspevkov pochádzalo z prokremeľských účtov.
Robert Fico a predseda Republiky Milan Uhrík pred voľbami varovali voličov pred možným falšovaním hlasov; rovnakú stratégiu použil Donald Trump pri svojej neúspešnej kandidatúre na post prezidenta USA v roku 2020.
Fico tiež povedal, že vojna na Ukrajine začala v roku 2014 po tom, ako ukrajinskí „fašisti“ zabíjali ruských civilistov (čas 22:45 vo videu, archívna verzia). Toto zavádzajúce a nepodložené tvrdenie je často používané Kremľom a naň napojenými médiami.
Podobne sa v júli vyjadril aj predseda SNS Andrej Danko, podľa ktorého Ruskom okupované územia nie sú „historicky ukrajinské“.
„Tieto politické subjekty sú dnes do značnej miery predĺženými rukami ruskej propagandy,“ povedal Dubóczi.
LGBTQ a migranti ako cieľ
Slovensko je tiež „svedkom výrazného nárastu sexualizácie politickej mobilizácie“, povedal Viktor Breiner, nezávislý analytik zameraný na hybridné hrozby.
„Zaznamenali sme výrazný nárast pokusov o dehumanizáciu LGBTQ komunity,“ povedal 20. septembra pre agentúru AFP.
Fico nedávno v predvolebnom spote zosmiešňoval LGBTQ ľudí, keď v rečníckej otázke polemizoval nad tým, či by sa jeho hlavný protikandidát Michal Šimečka, šéf liberálnej strany Progresívne Slovensko, „identifikoval ako chlapec, dievča alebo vrtuľník“.
Jedným z bizarnejších dezinformačných pokusov súvisiacich so Šimečkom z posledných dní kampane boli príspevky s údajnou audio nahrávkou hlasu predsedu PS, v ktorej mal hovoriť o skokovom náraste ceny piva. Šimečka poprel, že by vyslovil takéto návrhy, a nahrávku 27. septembra označil za podvrh.
Ďalšou obľúbenou témou kampane sú migranti z Blízkeho východu, ktorí prekračujú južnú hranicu s Maďarskom.
Milan Mazurek, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a kandidát za krajne pravicovú Republiku, pred voľbami v príspevku na Facebooku zdieľal video z roku 2021, na ktorom je zachytená potýčka niekoľkých mužov s políciou v Taliansku, pričom tvrdil, že ide o nedávnu udalosť.
Rétorika v súvislosti s migráciou sa dostala takú úroveň, že šéf slovenskej polície Štefan Hamran vyzval politikov, aby sa zdržali dezinformácií súvisiacich s migráciou, pretože to sťažuje prácu polície na hranici.
„Politická mobilizácia“
Slovensko je voči dezinformáciám obzvlášť zraniteľné. Prieskum think-tanku Globsec z roku 2022 ukázal, že 54 percent Slovákov verí hlavným konšpiračným naratívom, napríklad, že o svetových záležitostiach rozhodujú tajné skupiny, ktorých cieľom je nastolenie totalitného svetového poriadku.
Zakorenila sa aj propaganda zameraná proti ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Podľa prieskumu Globsecu z roku 2023 ho pozitívne vníma len 31 percent Slovákov.
Agentúra AFP vyvrátila populárne dezinformácie o tom, že Zelenskyj je nacista (tu, tu), že je skorumpovaný alebo že berie drogy (tu, tu).
Vojnu Ruska proti Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022, sprevádza nemilosrdná dezinformačná kampaň vedená najmä proruskými propagandistami, ktorí sa snažia prekrúcať jednotlivé udalosti a obviňovať zo zverstiev Ukrajinu. Snažia sa napríklad vykresľovať Ukrajincov ako fašistov, naznačovať, že západná podpora Kyjevu slabne, alebo tvrdiť, že správy o najväčších zverstvách boli vykonštruované.
Kriššák uviedol, že ruské veľvyslanectvo na Slovensku bolo obzvlášť aktívne pri šírení „mnohých dezinformácií a manipulatívnych naratívov“.
Napríklad v septembri 2022 ruský veľvyslanec Igor Bratčikov obvinil starostu východoslovenskej obce Ladomirová, že zrovnal so zemou cintorín ruských vojakov z prvej svetovej vojny.
Podľa analytikov sa takto snažil odpútať pozornosť od nálezu masového hrobu pri ukrajinskom meste Izium, pričom na slovenskom cintoríne len prebiehala údržba a obnova.
Dezinformačné kanály
„Rusko systematicky budovalo komplexnú sieť mediálnych kanálov, vplyvných osôb a verejných činiteľov, ktorí prenikli do verejného diskurzu a vykonávajú politickú mobilizáciu,“ povedal pre AFP Breiner.
Jedným z takýchto kanálov je NewsFront, dezinformačná sieť, ktorá šíri ruskú propagandu v jedenástich európskych jazykoch. Táto sieť a jej predstavitelia podliehajú sankciám zo strany USA aj Európskej únie. V roku 2021 americké ministerstvo financií označilo sieť za „kontrolovanú ruskou FSB“.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyvrátila agentúra AFP mnoho jednotlivých dezinformácií šírených prostredníctvom tejto siete, ktorá funguje aj napriek tomu, že bola na viacerých platformách zablokovaná. Príklady našej práce nájdete tu, tu, tu alebo tu.
„Po tom, ako Facebook zablokoval ich profily a odkazy na ich webové stránky vo všeobecnosti, zamerali sa najmä na Telegram,“ uviedla Karin Kőváry Sólymos, novinárka z Investigatívneho centra Jána Kuciaka, ktorá sieť spolu s regionálnymi partnermi analyzovala (tu, tu).
„Napriek veľkosti svojho potenciálneho publika sa slovenská stránka NewsFrontu na základe mesačných odhadov počtu čitateľov stala jedným z najpopulárnejších slovenských dezinformačných webov,“ uviedla pre AFP 20. septembra a dodala, že jednou z najúspešnejších jazykových mutácií NewsFrontu vôbec je slovenčina.
