Rôzne formy informačných manipulácií sa v jednotlivých členských štátoch Európskej únie (EÚ) šíria nielen zo strany nedemokratických režimov (napr. Ruska) v snahe ovplyvniť miestne obyvateľstvo. Ako nástroj na dosiahnutie vlastných (ideologických či ekonomických) cieľov ich využívajú aj západní politici, tzv. alternatívne médiá, ale aj etablované médiá. Nižšie nájdete stručný prehľad subjektov v krajinách EÚ, ktoré najčastejšie pracujú s informačnými manipuláciami, najmä s dezinformáciami.
Štúdia, ktorú vypracovali regionálne huby Európskeho observatória digitálnych médií (EDMO), sa zamerala na sedem hlavných aktérov, ktoré šíria dezinformácií, ako aj na ich aktivity vo všetkých krajinách EÚ. Aktérov možno rozdeliť na: 1) domáci aktéri, 2) zahraniční aktéri, 3) aktéri zabezpečujúci prenos z iných krajín, 4) štáty, 5) politici, 6) etablované médiá, 7) alternatívne médiá.
Domáci aktéri
Rôzne druhy informačných manipulácií nemožno považovať len za produkt zahraničných subjektov. Podľa štúdie EDMO zohrávajú v každej skúmanej krajine významnú úlohu domáci aktéri, či už ide o šíriteľov konšpiračných teórií, rôzne extrémistické skupiny, populárnych influencerov alebo jednotlivcov na sociálnych sieťach. Spoločne tvoria funkčný ekosystém na šírenie dezinformácií.
Zahraniční aktéri
Štúdia EDMO do tejto kategórie zaraďuje najmä koordinované informačné útoky na jednotlivé členské štáty EÚ. V kontexte strednej Európy sem patrí napríklad rozsiahla sieť s názvom Pravda, ktorej sa podrobnejšie venovali naši kolegovia z GLOBSEC. Štúdia tiež zaznamenala vysoké percento útokov v Poľsku, Nemecku a Francúzsku.
Mnohé z nich pochádzali z Ruska a Bieloruska, aktívna je však aj Čína. Napríklad v roku 2024 projekt CitizenLab odhalil čínsku operáciu „Paperwall“, ktorá vytvorila viac ako 120 falošných médií v EÚ. Medzi ďalších aktérov patria krajiny ako Irán a Srbsko.
Šírenie rôznych druhov informačných manipulácií podporujú aj tzv. „presahy“ (spill-over) zo susedných krajín s podobnými jazykmi. Štúdia ich zaznamenala napríklad medzi Slovinskom a Chorvátskom či medzi Belgickom a Luxemburskom.
Štáty
V EÚ sa vyskytujú aj prípady štátom šírených dezinformácií. Platí to najmä v prípadoch, kedy si verejné a štátne inštitúcie podmaňujú silné politicky motivované skupiny. Vhodným ilustračným príkladom je Maďarsko.
V uvedenom kontexte figurujú aj samotné osobnosti politikov. Štúdia EDMO na príklade súčasného Slovenska ukazuje, ako sa dezinformácie s prispením významných politikov dostávajú z okraja priamo do centra verejnej diskusie. Nejde však len o Slovensko, podobné príklady možno nájsť aj v Portugalsku, Fínsku, Nemecku, Slovinsku, atď.
Médiá (etablované a tzv. alternatívne)
Úloha etablovaných tradičných médií v kontexte informačných manipulácií nie je vždy jednoznačná. Mnohé šíria dezinformácie. Príkladom týchto praktík sú tituly ako Kronen Zeitung v Rakúsku.
Štúdia EDMO tiež zdôrazňuje, že v Grécku fact-checkeri pravidelne identifikujú dezinformácie na najpopulárnejších webových stránkach. Najmä ak ide o témy týkajúce sa problematiky LGBTQ+ alebo migrácie, ktoré majú tendenciu sa vo veľkej miere objavovať v etablovaných médiách.
Druhou stranou mince sú tzv. alternatívne médiá, ktoré sú v niektorých prípadoch spojené s osobami šíriacimi konšpiračné teórie alebo predstaviteľmi extrémistických politických strán. Medzi ne patrí webová stránka AUF1 a regionálna televízna stanica RTV v Rakúsku.
Ak vás zaujímajú podrobnosti, prečítajte si celú štúdiu EDMO v angličtině, ktorej spoluautorkami sú výskumníčky Jana Soukupová z Centra práva, technológie a digitalizácie Právnickej fakulty Univerzity Karlovej a Beáta Gavurová z 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej.
*Tento článok je spolufinancován Evropskou unií pod výzvou DIGITAL-2023-DEPLOY-04, projekt 101158609.
