V pondelok 24. februára uplynú tri roky od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine. V súvislosti s pripomienkou tejto udalosti vydávame tematickú správu, tzv. CEDMO Special Brief. Dokument sa zameriava na vývoj postojov stredoeurópanov k uvedenému konfliktu a zhŕňa najčastejšie dezinformačné naratívy súvisiace s vojnou na Ukrajine v informačnom priestore strednej Európy, konkrétne v Poľsku, v Česku a na Slovensku.
Z dotazníkového prieskumu CEDMO[1], ktorý sa počas posledného štvrťroka roku 2024 v Českej republike uskutočnil prostredníctvom výskumnej agentúry Median a na Slovensku a v Poľsku vďaka agentúre Ipsos, vyplýva, že ľudia v Českej republike, na Slovensku aj v Poľsku dominantne podporujú brániacu sa Ukrajinu. Najväčšiu podporu z uvedených troch krajín vykazujú respondenti v Poľsku, kde ich 68 % podporuje Ukrajinu. Na druhom mieste je v tomto ohľade Česko (44 %) a tretím Slovensko (32 %).
Naopak ruské víťazstvo si najčastejšie želajú občania Slovenska (17 %) a najmenej obyvatelia Poľska (4 %). Z respondentov v ČR vyjadrilo podporu Rusku 7 %. V Česku a na Slovensku by najviac respondentov preferovalo ukončenie konfliktu formou dočasného mieru, bez toho, aby zvíťazila jedna strana. V Česku ide o 39 % a na Slovensku o 33 % respondentov. V Poľsku túto variantu preferovalo 20 % opýtaných.
Preferované ukončenie konfliktu na Ukrajine
„Z hľadiska veku si v Česku želajú víťazstvo Ukrajiny najmä mladí ľudia vo veku 16 – 24 rokov (62 %),“ približuje zistenia výskumu dátový analytik hubu CEDMO Lukáš Kutil a dopĺňa: „Podobné je to aj na Slovensku, kde sú v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami víťazstvu Ukrajiny naklonení najmä najmladší respondenti vo veku 16 – 24 rokov (56 %). Medzi poľskými respondentmi sú naopak najviac naklonení víťazstvu Ukrajiny najstarší respondenti vo veku 65 rokov a viac (79 %).“
Obavy ohľadom scenárov vývoja konfliktu na Ukrajine
Z pohľadu obáv ohľadom scenárov vývoja panovali medzi respondentmi v Česku aj na Slovensku, kde bola otázka zisťovaná[2], najväčšie obavy, že vojna na Ukrajine potrvá mnoho rokov (obáva sa 67 % Čechov a 71 % Slovákov). Ďalej ľudia vyjadrovali strach z možného rozšírenia konfliktu do otvorenej vojny medzi Ruskom a NATO (55 % Čechov, 61 % Slovákov), z presunu bojov bližšie k územiu Českej alebo Slovenskej republiky (52 % Čechov, 58 % Slovákov), z možnosti, že NATO umožní Ukrajine použiť západné zbrane na ruskom území[3] (51 % Čechov, 54 % Slovákov) alebo že Rusko použije jadrovú zbraň (48 % Čechov, 52 % Slovákov).
Hlavné dezinformačné naratívy súvisiace s vojnou na Ukrajine
Za hlavné dezinformačné naratívy, ktoré v posledných troch rokoch v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine kolujú v digitálnej mediálnej krajine strednej Európy, označili fact-checkeri observatória CEDMO niekoľko tém, ktoré sa v rôznych obmenách kontinuálne opakujú. V Česku ide prevažne o útoky voči prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému a jeho rodine, spochybňovanie ukrajinskej štátnosti a teritoriálnej integrity, naratív o bujnom nacizme na Ukrajine a prepisovanie novodobých českých dejín v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine. Podobne ako v Česku býva aj na Slovensku často terčom lživých tvrdení osoba ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, Ukrajina býva vykresľovaná ako fašistický štát, poukazuje sa na nefunkčnosť sankcií proti Rusku alebo sa dáva Ukrajine za vinu zvýšenie cien energií po „svojvoľnom“ a nečakanom odrezaní Slovenska od plynu z Ruska. V Poľsku sa tiež opakujú konšpiračné teórie týkajúce sa obchodovania s ľuďmi a orgánmi a dezinformácie zamerané na poškodenie poľsko-ukrajinských vzťahov.
Podľa zistení CEDMO, ktoré sa venuje aj zisťovaniu dosahu a kredibility vybraných dezinformácií, bolo zo všetkých testovaných nepravdivých tvrdení v Česku v priebehu troch rokov trvajúceho konfliktu na Ukrajine najviac dôveryhodné tvrdenie o zavlečení čierneho kašľa do Českej republiky ukrajinskými utečencami. Toto nepravdivé oznámenie bolo dôveryhodné pre 53 % českej populácie a 38 % slovenskej. V českej populácii ho navyše zaznamenala veľká časť ľudí, konkrétne 40 % opýtaných. Na Slovensku to bolo iba 23 %.
Pre veľkú časť respondentov bola dôveryhodná napríklad aj periodicky sa opakujúca dezinformácia[4], podľa ktorej medzi ôsmimi členmi politbyra Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ), ktorí v roku 1968 rozhodli o vyslaní vojsk krajín Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa[5], bolo päť Ukrajincov. Táto zavádzajúca správa bola dôveryhodná pre 48 % Poliakov, 46 % Čechov a 34 % Slovákov. Viac než tretina Poliakov bola tiež napríklad naklonená veriť informácii o vypískaní ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pri oficiálnej štátnej návšteve Českej republiky v júli 2023 verejnosťou[6].
Tematická správa je dostupná v nasledujúcich verziách
- CEDMO Special Brief (dáta Česko, Slovensko) – v češtine
- CEDMO Special Brief (dáta Česko, Slovensko) – v slovenčine
- CEDMO Special Brief (dáta Česko, Slovensko) – v angličtine
[1] Uvedené dáta boli zisťované v priebehu štvrtého štvrťroka roku 2024. V Česku a na Slovensku v rámci jednej z čiastkových mesačných vĺn longitudinálneho výskumu CEDMO Trends (ČR 20. vlna – zber dát v decembri 2024, SR 15. vlna – zber dát v novembri 2024). V Poľsku išlo o čiastkovú porovnávaciu štúdiu pre vybrané otázky z CEDMO Trends ČR a SR z októbra 2024.
[2] V Poľsku otázka na obavy zo scenárov vývoja konfliktu na Ukrajine nebola respondentom položená.
[3] Zisťovanie postojov k tomuto scenáru prebiehalo v čase, keď k povoleniu takého využitia západných zbraní Ukrajincami ešte nedošlo.
[4] Overované fact-checkermi CEDMO: august 2022, august 2023a, august 2023b, august 2023c
[5] Opytovaní výskumníkmi v októbri 2024 vo všetkých troch krajinách
[6] Pískot a volání „hanba“ patřilo Miloši Zemanovi, ne Zelenskému s Pavlem – CEDMO
*Zber údajov v Českej republike bol možný vďaka finančnej podpore z Národného plánu obnovy. Zber údajov na Slovensku a v Poľsku bol umožnený vďaka finančnej podpore spoločnosti Google. Dáta pokrývajúce Poľsko boli pripravené v rámci projektu CEDMO 2.0, číslo projektu 101158609.
