Sledovanie nelegálnej migrácie je zo svojej podstaty zložité, najmä v regiónoch s voľným pohybom medzi jednotlivými štátmi, ako je EÚ. Eurostat za rok 2023 evidoval len niečo viac ako 1,2 milióna obyvateľov tretích krajín nelegálne pohybujúcich sa na území EÚ. Napriek tomu slovenský premiér Fico v ruskej televízii tvrdil, že sa v EÚ nachádza až 5 miliónov nelegálnych migrantov.
Predseda vlády Robert Fico poskytol koncom októbra rozhovor ruskej propagandistickej televízii Rossija 1. Urobil tak ako jediný vrcholný politik Európskej únie. Vo svojom vstupe kritizoval spojencov z EÚ za podporu Ukrajiny a opakoval viaceré proruské naratívy.
Okrem iného predseda slovenskej vlády kritizoval EÚ za prístup k migrácii a povedal, že sa na jej území nachádza 5 miliónov nelegálnych migrantov.
„Máme obrovský problém s migráciou. Namiesto toho, aby sme povedali, že musíme chrániť vonkajšie hranice Európskej únie bavíme sa o tom ako prerozdeľovať v Európskej Únii nelegálnych migrantov, ktorých tu máme. Veď my tu máme skoro 5 miliónov nelegálnych migrantov s rozdielnou kultúrou, s rozdielnymi tradíciami, ktorý vplývajú na to, ako tá Európska únia vyzerá,“ povedal Fico v rozhovore s ruskou propagandistkou Oľgou Skabejevovou.
Nie je jasné na aké čísla Fico odkazuje. V roku 2023 Eurostat evidoval len niečo viac ako 1,2 milióna obyvateľov tretích krajín nelegálne pohybujúcich sa na území EÚ.
Osoby, u ktorých sa zistilo, že sa v EÚ zdržiavajú nelegálne. Zdroj: Eurostat.
Je pravdou, že počet nelegálne prítomných osôb na území EÚ za posledné štyri roky narastá, v porovnaní s rokom 2020 ide o viac ako dvojnásobok. Historicky najvyšší počet príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nelegálne pohybovali na území EÚ, však bol zaznamenaný počas vrcholiacej migračnej krízy v roku 2015. V tom čase bolo na území EÚ nelegálne prítomných takmer 2,1 milióna osôb.
Podľa dát Komisie celkový počet nelegálnych príchodov do EÚ klesol z 1,04 milióna v roku 2015 na 280-tisíc v roku 2023. Od januára do októbra 2024 bolo zaznamenaných takmer 150-tisíc nelegálnych príchodov.
Podľa Frontexu bol v roku 2023 celkový počet nelegálnych prekročení vonkajších hraníc EÚ 380-tisíc. To predstavuje 17 % nárast oproti predchádzajúcemu roku a najvyššiu úroveň od roku 2016.
Údaje sa však môžu čiastočne líšiť od skutočnosti. Presné sledovanie nelegálnej migrácie je totiž zo svojej podstaty zložité, najmä v regiónoch s voľným pohybom medzi jednotlivými štátmi, ako je EÚ. Jednotlivci sa môžu pohybovať medzi krajinami bez registrácie, čo môže viesť k možnému podhodnoteniu v oficiálnych záznamoch. Aj samotná Európska komisia priznáva, že nelegálna migrácia zostáva fenoménom, ktorý je ťažké kvantifikovať.
Projekt MIrreM, ktorý je financovaný zo zdrojov EÚ a zameriava sa na ilegálnu migráciu v Európe odhaduje, že v 12 vybraných európskych krajinách žilo v období rokov 2016 a 2023 od 2,6 milióna až 3,2 milióna nelegálnych migrantov (.pdf s. 3). Medzi krajinami sa nachádzajú najmä tie krajiny, ktoré sú najčastejším cieľom migrantov ako napríklad Nemecko, Taliansko, Španielsko či Francúzsko.
Medzi krajinami je však započítané aj Spojené kráľovstvo, ktoré EÚ opustilo na začiatku roka 2022. Počet ilegálnych migrantov v Spojenom kráľovstve analýza odhadovala medzi 590-tisíc až 740-tisíc. Aktuálnosť údajov v štúdii sa tiež líši. Kým pri Rakúsku vychádza z údajov z roku 2022, v prípade Belgicka sú údaje datované k roku 2016 (.pdf, s. 32).
EÚ sa snaží nelegálnej migrácii predchádzať
Osoby sa do EÚ dostávajú rôznymi cestami, pričom je im často prekročenie hranice znemožnené. V roku 2023 bol vstup zakázaný 120-tisíc osobám (.pdf, s. 31), čo je mierny pokles oproti predošlým trom rokom. Išlo najmä o Ukrajincov, Albáncov a Moldavcov (.pdf, s. 32). V roku 2023 bolo prikázané opustiť územie EÚ vyše 480-tisíc osobám, ktoré sa tu zdržiavali nelegálne.
Podľa nariadenia EÚ, ak členský štát EÚ zistí, že sa na jeho území nelegálne zdržiava príslušník tretej krajiny, musí začať proces na jeho návrat. Tento proces je presne definovaný. Štát v prvom rade vydá rozhodnutie o návrate, teda o povinnosti opustiť územie EÚ, s výnimkou špecifických prípadov, napríklad ak má dotknutá osoba povolenie na pobyt v inom členskom štáte, kam sa následne musí presunúť (.pdf, článok 6, ods. 1-2).
V niektorých prípadoch je možné nevydať rozhodnutie o návrate, napríklad ak dotknutú osobu prijme iný členský štát v súlade s dvojstrannými dohodami (.pdf, článok 6, ods. 3).
Členské štáty môžu v niektorých špecifických prípadoch, ako sú humanitárne dôvody alebo mimoriadne osobné okolnosti, rozhodnúť o udelení povolenia na pobyt a zastaviť proces návratu (.pdf, článok 6, ods. 4).
Návratová smernica EÚ uprednostňuje dobrovoľný návrat, ale v prípade nespolupráce migrantov môže byť nariadený aj nútený návrat. Ak migrant neodíde dobrovoľne v stanovenej lehote, pristupuje sa k nútenému odsunu. Pri nútených návratoch musia členské štáty dodržiavať bezpečnostné a ľudské práva a zabezpečiť, aby každý odsun bol vykonaný v súlade so zákonom a dôstojnosťou osoby. V prípade výnimočných okolností, ako je zdravotný stav alebo technické problémy, môže byť odsun dočasne odložený.
Procesy v rámci EÚ teda znamenajú, že väčšina zachytených nelegálnych migrantov podlieha okamžitým procedúram návratu, a tak sa nezdržiavajú na území EÚ dlhodobo.
