Parlament vo februári 2024 schválil novelu trestných kódexov, ktorá rušila Úrad špeciálnej prokuratúry, znižovala výšku niektorých trestných sadzieb či upravovala premlčacie lehoty. Prezidentka sa spolu s opozíciou obrátila na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie súladu novely s ústavou, pričom žiadala aj pozastavenie jej účinnosti. Ústavný súd prijal návrhy na ďalšie konanie, pozastavil však len účinnosť časti novely, ktorá sa týkala trestných sadzieb. Časti, ktorá sa zaoberala pozastaveníma účinnosti zrušenia ÚŠP, súd nevyhovel, čo viedlo k faktickému zrušeniu ÚŠP. Toto predbežné rozhodnutie súdu však ešte nič nehovorí o ústavnosti alebo protiústavnosti nových trestných kódexov, keďže o nej bude Ústavný súd ešte len rozhodovať.
Parlament schválil 8. februára 2024 vládnu novela Trestného zákona. Súčasťou tejto novely bolo aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorý dovtedy vykonával dozor v najcitlivejších trestných veciach ako napríklad v trestnej činnosti zločineckých skupín, pri korupčnej trestnej činnosti, zneužívaní právomocí verejného činiteľa, finančnej kriminalite, terorizme či pri trestných činoch extrémizmu. Okrem toho novela znižovala výšku niektorých trestných sadzieb, zvyšovala hranice škôd pri majetkovej trestnej činnosti či upravovala premlčacie lehoty.
V súvislosti so schválenou novelou prezidentka 16. februára oznámila, že sa obráti na Ústavný súd (ÚS) SR „na preskúmanie súladu novely s ústavou, spolu s návrhom na pozastavenie účinnosti zákona“. Opozícia od predloženia návrhu novely Trestného zákona zmeny tiež ostro kritizovala a rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej podporila. Opoziční poslanci zároveň podali na ÚS vlastné návrhy, v ktorých namietali zrušenie ÚŠP aj zmeny v trestných kódexoch.
Ústavný súd spojil návrhy prezidentky a opozície na spoločné konanie a následne o návrhu expresne rozhodol. V uznesení ÚS pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov, ktorá sa týkala najmä trestných sadzieb a zároveň prijal návrhy na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Časti, ktorá sa týkala pozastavenia účinnosti zrušenia ÚŠP, súd nevyhovel. Paragrafy, ktoré rušili pôsobenie špeciálnej prokuratúry, tak vstúpili do platnosti, čím fakticky ÚŠP zanikol.
Pozastavenie účinnosti neznamená protiústavnosť
Toto rozhodnutie ÚS však neznamená, že pozastavená časť novely je protiústavná, ani že zrušenie ÚŠP bolo v súlade s ústavou. O ústavnosti schváleného znenia novely súd ešte len rozhodne.
Niektorí politici však rozhodnutie súdu nesprávne interpretujú tak, že súd rozhodol o tom, že zrušeniu ÚŠP nebolo v rozpore s ústavou. Takýto výrok vyslovil napríklad poslanec Smeru Ľuboš Blaha. „Ústavný súd napokon potvrdil, že to nebolo v rozpore s ústavou,“ povedal Blaha v diskusnej relácii O 5 minút 12 v apríli 2024 (v čase od 55:53).
Ústavný súd má podľa ústavy právomoc rozhodnúť o súlade zákonov s ústavou. V prípade, že ústavný súd rozhodne o nesúlade zákona s ústavou, strácajú príslušné právne predpisy účinnosť. Ústavný súd taktiež môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ak vyhodnotí, že ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Pozastavenie účinnosti a rozhodnutie o nesúlade zákona s ústavou sú tak dva inštitúty, ktoré majú aj odlišné právne dôsledky.
Ak by ÚS dospel k záveru, že zrušenie ÚŠP je protiústavné, zákon stratí účinnosť. Ústavný právnik Marek Káčer sa pre Pravdu vyjadril, že v takom prípade by sa mohla jeho činnosť obnoviť.
Ústavný súd nepotvrdil porušovanie ľudských práv na ÚŠP
Niektorí politici rozhodnutie Ústavného súdu prezentovali ako dôkaz toho, že sa súd stotožnil s argumentáciou koalície ohľadom porušovania ľudských práv na ÚŠP. Minister životného prostredia a nominant SNS Tomáš Taraba v diskusnej relácii povedal (v čase od 41:47), že Ústavný súd dal koalície za pravdu v tvrdeniach o systematickom porušovaní ľudských práv na ÚŠP. „To, čo je najväčšia prehra PS a Lipšica a všetkých spol je, že Progresívne Slovensko musí dnes uznať, že Ústavný súd nepozastavil zrušenie špeciálnej prokuratúry, pri ktorej sme my tvrdili, že najväčší dôvod na skrátené legislatívne konanie, lebo tá inštitúcia systematicky porušuje ľudské práva. To, že to Ústavný súd nezastavil je, že Ústavný súd nám dal za pravdu.“
Ústavný súd vo svojom uznesení ale nič také nekonštatuje. V časti, ktorá odkazuje na zrušenie ÚŠP, sa jednoducho píše, že návrhom na pozastavenie účinnosti v danej časti súd nevyhovuje.
Jeden z hlavných argumentov, ktorým vládna koalícia obhajovala zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, znel, že Úrad špeciálnej prokuratúry výraznou mierou prispieval k porušovaniu ľudských práv. Koalícia pritom argumentovala 30 nálezmi Ústavného súdu, v ktorých konštatoval porušenie práv.
Nálezy Ústavného súdu o porušovaní ľudských práv, na ktoré sa koalícia opakovane odvoláva, sa však týkali najmä súdov, nie prokuratúry. Išlo napríklad o situácie, keď sudca podľa nálezov nedostatočne zdôvodnil potrebu väzby alebo o väzbe rozhodoval iný sudca, než mal.
Špeciálny prokurátor Daniela Lipšica vo svojom stanovisku uviedol, že v súvislosti s trestnými vecami, ktoré mal v kompetencii Úrad špeciálnej prokuratúry bolo v rokoch 2022 a 2023 podaných celkovo 275 sťažností na Ústavný súd SR, z ktorých celkovo iba v ôsmich prípadoch konštatoval súd porušenia práv sťažovateľov v súvislosti s procesným postupom prokurátorov.
Bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic taktiež poukázal na to, že Ústavný súd ani v jednom prípade nekonštatoval nedôvodnosť trestného stíhania vedeného v dozore ktoréhokoľvek prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.
Záver
Ústavný súd nevyhovel časti návrhu prezidentky a opozície, ktorá sa týkala pozastavenia účinnosti zrušenia ÚŠP a špeciálna prokuratúra tak v marci fakticky zanikla. Súd sa však ešte k ústavností daných ustanovení ešte nevyjadril, ani nepovedal, že ÚŠP systematicky porušoval ľudské práva.
