Andrej Danko nepravdivo tvrdí, že vláda Petra Pellegriniho v roku 2020 odovzdala krajinu so zadĺžením na úrovni 40 % HDP, zatiaľčo po Ľudovítovi Ódorovi prevzali vládu pri zadĺžení 60 %. V skutočnosti bol hrubý dlh verejnej správy v roku 2020 na úrovni 48 % HDP, v čase nástupu štvrtej vlády Roberta Fica to bolo 56 % HDP. Celkovo sa teda dlh verenej správy zvýšil o 8 percentuálnych bodov, nie o 20, ako tvrdí Danko.
Andrej Danko v relácii V politike 30. júna 2024 povedal: „My konsolidujeme, my konsolidujeme verejné financie, my dávame do poriadku verejné financie, pretože my sme odovzdali Slovensko na úrovni 40 % zadlženia a od vás a vášho premiéra odraz sme to zobrali na úrovni 60 %.”
Vláda Petra Pellegriniho, ktorej súčasťou bol aj Andrej Danko ako predseda SNS, odovzdala v roku 2020 štátnu kasu s hrubým dlhom na úrovni 48,23 % HDP, čo predstavovalo celkovo viac ako 45 miliárd eur, a čistým dlhom vo výške 43,1 % HDP, ktorý predstavuje 40,7 miliárd eur.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zhodnotila kroky vlády v roku 2019 vzhľadom na riziká v rozpočte ako nedostatočné. Deficit verejnej správy toho roku dosiahol dovtedajšiu najvyššiu úroveň od roku 2010 vo výške 1,3 % HDP a vláda tak nenaplnila cieľ vyrovnaného hospodárenia. Riziká, na ktoré RRZ upozorňovala už v predchádzajúcich rokoch, sa týkali najmä zväčšovania priestoru pre výdavky. Aj keď vláda neskôr reagovala na nepriaznivý vývoj návrhom úsporných opatrení, dlhodobá udržateľnosť verejných financií a fiškálna pozícia sa zhoršili.
Od roku 2015 malo Slovensko priaznivé makroekonomické prostredie, vďaka ktorému mohla vláda znížiť pomer dlhu k HDP. Medzi rokmi 2015 a 2019 klesol tento pomer o 5,6 p. b. mimo kontrolu vlády vďaka dočasným faktorom ako napr. rast ekonomiky, jednorazové hotovostné platby a pod. Nevyužitý ekonomický potenciál potvrdzuje aj porovnanie v rámci EÚ, či krajín V4, spomedzi ktorých bol na Slovensku zaznamenaný najnižší pokles dlhu (pdf., str. 4).
Súčasná vláda nastúpila do funkcie v októbri 2023, kedy hrubý dlh verejnej správy predstavoval 56 % HDP v celkovej sume 68,8 miliárd eur a čistý dlh bol na úrovni 48,3 % HDP vo výške 59,3 miliárd eur.
Vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora čelili počas funkčného obdobia viacerým význam. Na rast štátneho dlhu mali vplyv najmä náklady spojené s pandémiou COVID-19, zvyšovaním cien a opatreniami prijatými v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktoré dosiahli až hodnotu 3,2 mld. eur (2,6 % HDP). Deficit verejnej správy v roku 2023 predstavoval 4,9 % HDP.
Podľa RRZ deficit verejnej správy v roku 2024 dosiahne 5,7 % HDP, čo je nárast o 0,8 percentuálneho bodu oproti minulému roku. Pri súčasnej politike by deficit neklesol pod 5,6 % HDP ani do roku 2028. Hrubý dlh verejnej správy by tak do roku 2028 mohol narásť na 70,5 % HDP oproti 56 % z konca minulého roka. RRZ v tlačovej správe upozorňuje, že „nové pravidlo limitu verejných výdavkov už nevyžaduje na rok 2024 žiadnu konsolidáciu, dosiahnutie vládneho cieľa je tak možné aj pri aktuálnom zhoršení dlhodobej udržateľnosti verejných financií. K dosiahnutiu cieľa v roku 2025 z väčšej časti pomôže samotná exspirácia energopomoci. Reálna konsolidácia sa tak koncentruje najmä do rokov 2026 a 2027, čo predstavuje riziko pre jej realizáciu aj z hľadiska politického cyklu“.
