Ministerstvo životného prostredia predložilo začiatkom februára 2025 návrh, ktorým chcelo urýchliť výstavbu prečerpávacej elektrárne Málinec. Obyvatelia sa o tomto zámere dozvedeli až z médii, pričom niektorí zistili, že môžu prísť o svoje farmy či chaty. Minister napriek tomu vyhlásil, že projekt bol dlhodobo plánovaný a že nádrž postavili práve za týmto účelom. Vodná nádrž Málinec však bola vybudovaná kvôli nedostatku pitnej vody v regióne a v minulosti sa o potenciálnej prečerpávacej elektrárni hovorilo, ale v inej lokalite.
Návrh na vyhlásenie prečerpávacej elektrárne Málinec za strategickú investíciu predložilo do medzirezortného pripomienkového konania ministerstvo začiatkom februára 2025. Obyvatelia sa o tomto zámere dozvedeli až z médii, pričom niektorí zistili, že môžu prísť o svoje farmy či chaty. Vlastníci dotknutých nehnuteľností nedostali ani oficiálne oznámenie a prvé informácie získali až z pripomienkového konania. Okrem toho ministerstvo vyčlenilo na pripomienkovanie len päť dní, čo vyvolalo obavy, že projekt bude schválený bez riadnej verejnej diskusie.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba projekt ohajoval aj slovami, že táto investícia je dlhodobo plánovaná a samotná priehrada bola stavaná za týmto účelom: „Priehrada Málinec, ktorá tam je, bola postavená preto, aby tam bola prečerpávacia stanica, ešte raz, tam 30 rokov ľudia vedia, že tam má byť prečerpávacia stanica,“ vyhlásil minister v diskusnej relácii O 5 minút 12 (v čase od 36:14).
Vodná nádrž Málinec, ležiaca na hornom toku rieky Ipeľ, slúži ako zásobáreň pitnej vody. Jej výstavba bola začatá kvôli nedostatku podzemných vôd na juhu stredného Slovenska, ktorý ohrozoval prístup k pitnej vode pre okolité mestá. Plnenie nádrže začalo v roku 1994 a do trvalej prevádzky bola uvedená v roku 1999. Jej hlavnou funkciou je odstránenie nedostatku vody v okresoch Poltár, Lučenec, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš.
O výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne v tomto úseku rieky sa diskutuje minimálne 40 rokov. V minulosti sa už uvažovalo nad jej vybudovaním na mieste dnešnej dediny Ďubákovo v okrese Poltár. V tejto oblasti bola z dôvodu budúcej stavby aj stavebná uzávera.
Táto výstavba však nebola nikdy realizovaná. Vláda Igora Matoviča v roku 2020 zrušila plán vybudovať vodnú nádrž na prečerpávaciu vodnú elektráreň v obci Ďubákovo. V reakcii na tento krok Ministerstvo životného prostredia aktualizovalo Koncepciu vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. V tomto dokumente sa uvádza, že štát nebude pokračovať v príprave na výstavbu vodnej nádrže Ipeľ – Ďubákovo potrebnej na prečerpávaciu vodnú elektráreň. Vláda aktualizovanú koncepciu schválila v júni 2022. Koncepcia vodnej politiky bola súčasťou dokumentov, ktoré Slovenská republika predložila Európskej komisii v súvislosti s Plánom obnovy a odolnosti.
Podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Michala Kičuru bol plán výstavby elektrárne v obci Ďubákovo pozastavený z dôvodu spornej návratnosti a efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov.
Kontroverzia ohľadom počtu nehnuteľností
Vláda schválila projekt ako strategickú investíciu, v oficiálnom dokumente nie je uvedený presný počet dotknutých nehnuteľností, ktorých by sa mala výstavba dotknúť.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba na tlačovej konferencii 7. februára 2025 uviedol, že v oblasti plánovanej výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec sa nachádza „päť chatiek a jedno družstvo“ (v čase od 4:43). Počet dotknutých nehnuteľností je však podľa verejne dostupných informácii podstatne vyšší.
Starosta obce Látky, Mário Kubiš, v reportáži pre denník Pravda uviedol, že v zaplavenej oblasti sa nachádza približne 25 nehnuteľností, vrátane rodinných domov, chát, roľníckeho družstva a časti cintorína.
„V tej lokalite máme stále desať trvalo žijúcich občanov. Je tam tiež roľnícke družstvo a kúsok to zasahuje aj do tamojšieho cintorína. Dokopy ide o zhruba 25 nehnuteľností, ktorých by sa to dotklo, čiže mali by byť zaplavené,“ povedal Kubiš.
Aj podľa prieskumu obyvateľom dotknutých a priľahlých oblastí sa v zaplavenej oblasti má nachádzať 25 nehnuteľností. Ďalších 28 má spadať do pásma 1. stupňa ochrany. Portál Startitup oslovil právnika, podľa ktorého v samotnom ochrannom pásme síce pravdepodobne vyvlastnenie nehnuteľností neprebehne, aj tam ale môže ale nastať tzv. obmedzenie vlastníckeho práva.
Celkovo sa tak projekt môže dotknúť až 53 objektov.
Zatopená mala byť aj chata majstra sveta
Medializovaná bola aj informácia, podľa ktorej má v oblasti, v ktorej hrozí majitelom vyvlastnenie, chatu aj reprezentant a bývalý majster sveta v hokeji Ján Lašák. V príspevku na sociálnej sieti zo 6. februára Ján Lašák tvrdil, že sa zo správ dozvedel o plánovaní výstavby prečerpávacej elektrárne pri vodnej nádrži Málinec, pričom v oblasti, kde sa má postaviť horná nádrž, vlastní pozemok a nehnuteľnosť.
Neskôr bola táto informácia korigovaná. Nehnuteľnosť Jána Lašáka sa nemá nenachádzať v záplavovej oblasti, ale v ochrannom pásme pre možné vedenie podzemných vodovodov. Aj v takom prípade však môže štát pristúpiť k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva.
Podľa vyhlásenia štátneho podniku Vodohospodárska výstavba z 10. februára sa dom Jána Lašáka „nenachádza v záplavovej oblasti, ale v ochrannom pásme pre možné vedenie podzemných vodovodov“.
Až po štúdii uskutočniteľnosti by podľa právnika Matúša Mažáryho malo byť z projektovej dokumentácie definitívne zrejmé, ktoré stavby sa budú nachádzať v záplavovom území a ktoré v ochrannom pásme.
Podľa právnika by v prípade nehnuteľností v ochrannom pásme štát nepristúpil k vyvlastneniu, ale k obmedzeniu vlastníckeho práva. Pri obmedzení vlastníckeho práva musí, podľa právnika, štát s vlastníkmi komunikovať a za obmedzenie vlastníckeho práva musí dostať vlastník primeranú náhradu.
