Vládna koalícia oznámila, že plánuje obmedziť voľbu zo zahraničia. Argumentuje pritom volebnou manipuláciou, ale aj príkladom iných európskych štátov. Vo voľbách do Europarlamentu umožňuje voľbu poštou len o niečo viac ako polovica členských štátov Európskej únie. V národných parlamentných voľbách môžu korešpondenčne hlasovať občania aspoň 19 krajín EÚ.
Začiatkom marca sa v politickej relácii Na telo stretli europoslanci Monika Beňová zo strany Smer-SD a Ľudovít Ódor, ktorý kandidoval za Progresívne Slovensko. Témou ich diskusie bol okrem iného aj vládny zámer zrušiť voľbu poštou zo zahraničia v parlamentných voľbách. Beňová argumentovala aj tým, že takúto možnosť majú občania len v niektorých štátoch únie: „Len 14 členských štátov Európskej únie má korešpondenčnú voľbu, zvyšné ju nemajú. Dokonca sú krajiny, kde vôbec nemôžete hlasovať ani na ambasáde.“ (v čase od 46:29).
Jej tvrdenie však nebolo úplne presné. Pokiaľ ide o voľby do parlamentu, na základe dostupných informácií umožňovalo hlasovanie poštou zo zahraničia minimálne 18 krajín. K týmto štátom sa po odznení výroku pridalo ešte Grécko, kde takéto hlasovanie schválil parlament 4. marca 2026.
Monika Beňová pravdepodobne odkazovala na možnosť voľby poštou do Európskeho parlamentu, kde umožňuje voliť poštou 14 členských štátov (.pdf, s. 4). Zároveň existujú aj krajiny ako Malta (.pdf, s. 10) či Írsko (.pdf, s. 9), kde nie je možné voliť ani na ambasádach.
Vláda chce zrušiť voľbu poštou
Vláda koncom februára 2026 informovala, že zvažuje zrušiť voľbu poštou v parlamentných voľbách. Návrh by sa mal dostať na rokovanie Národnej rady už v apríli, no politická zhoda na ňom zatiaľ nie je úplná.
Ak by parlament návrh schválil, Slováci žijúci v zahraničí by už nemohli voliť poštou a museli by osobne prísť na zastupiteľské úrady alebo iné určené miesta. Kritici upozorňujú, že to môže výrazne znížiť volebnú účasť tejto skupiny voličov.
Diskusia o zmene sa otvorila už koncom februára. Premiér Robert Fico pripustil, že zrušenie tejto formy hlasovania považuje za legitímnu tému. Podľa podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara má konkrétny návrh prísť na schôdzu, ktorá sa začína 14. apríla.
Koalícia zmenu obhajuje najmä obavami z možnej manipulácie pri hlasovaní poštou. Tieto argumenty však opozícia aj časť odborníkov spochybňujú. Upozorňujú, že dôkazy o systematickom zneužívaní neboli predložené a zrušenie by podľa nich znamenalo obmedzenie volebného práva pre desaťtisíce Slovákov žijúcich v zahraničí.
Predstaviteľ SNS Roman Michelko dokonca priznal, že dôvodom môže byť aj to, že hlasy zo zahraničia dlhodobo viac podporujú opozíciu a zmena by mohla „vyrovnať“ politické rozloženie. Dáta z posledných volieb pritom ukazujú, že väčšina korešpondenčných hlasov skutočne smerovala k opozičným stranám.
Zmena vyvolala aj reakciu verejnosti. Podľa prieskumu s ňou nesúhlasí približne polovica opýtaných, zatiaľ čo podporu má necelých 40 percent.
Návrh ide v protiklade s programovým vyhlásením vlády. V ňom sa vládna koalícia zaviazala možnosť hlasovania poštou rozšíriť o prezidentské voľby, v ktorých bolo doposiaľ možné voliť iba na Slovensku.
