Scroll Top

Výber z diskusie Jána Budaja a Richarda Takáča o protestoch po vražde novinára Kuciaka a politicky motivovanom konaní sudcov a polície

zdroj Matej Klíč, unsplash.com

Author(s): Demagog.sk

Výber z diskusie v relácii Sobotné dialógy poukazuje na skresľovanie udalostí oboma diskutujúcimi. Súčasný dočasne poverený minister životného prostredia Budaj zavádzajúco naznačuje, že vymenovaní nominanti predchádzajúcej vlády boli usvedčení z nelegálneho konania. Bývalý generálny prokurátor Trnka však usvedčený nebol, nie je preto možné preukázať ani politickú súvislosť jeho konania. Tá zatiaľ nie je jednoznačne dokázaná ani u bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika. V druhom výroku označil poslanec Takáč protesty po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice v roku 2018 za riadené vtedajšími opozičnými politikmi. Pre takéto tvrdenie však neexistujú dôkazy.

V relácii Sobotné dialógy sa Ján Budaj vyjadril takto: „Tu naozaj ten generálny prokurátor váš, aj váš špeciálny prokurátor a mnohí policajti boli usvedčení a bolo dokázané, že to bolo, že ich konanie malo politickú súvislosť.”

V súvislosti s medializovanými kauzami bolo odsúdených viacero vysoko postavených príslušníkov prokuratúry a polície. Zatiaľ najvýznamnejším je bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý bol odsúdený na 8 rokov odňatia slobody. Generálny prokurátor Trnka napriek viacerým obvineniam nebol odsúdený dodnes. V kauze nahrávky Gorila sudca prekvalifikoval skutok a vyhlásil vec za premlčanú, v ostatných kauzách zatiaľ nepadol definitívny rozsudok.

V roku 2014 bol do funkcie špeciálneho prokurátora znovuzvolený Dušan Kováčik tajným hlasovaním, pričom v NR SR mala v tom čase väčšinu strana Smer-SD. Počas svojho pôsobenia vo funkcie si vyslúžil prezývky „zametač” alebo „pán 61:0” za to, že nepodal takmer žiadnu žalobu, hoci bol na čele Špeciálnej prokuratúry nepretržite šestnásť rokov. Neskôr bol Kováčik obžalovaný a v roku 2022 aj definitívne odsúdený za prijatie úplatku 50-tisíc eur a vynášanie zo spisov na 8-ročné odňatie slobody. 

Generálny prokurátor Dobroslav Trnka bol zvolený v roku 2003 aj napriek tomu, že v tom čase bol premiérom Mikuláš Dzurinda a vládnuca strana SDKÚ podporovala iného kandidáta. Vtedy ho okrem poslancov KDH, SMK, ANO podporila aj strana Smer-SD, ktorá mala z týchto strán najväčší poslanecký klub. Trnka mal počas svojho pôsobenia vo funkcii k strane Smer blízko a jeho konanie vo viacerých kauzách vyznievalo v prospech práve tejto strany.

V roku 2022 bol bývalý Generálny prokurátor trestne stíhaný pre kauzu Gorila zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Trnka mal údajne schovávať nahrávku z odpočúvania vo svojom trezore a neodovzať ju polícii, čím sa dopustil trestného činu. 

Na súdnom pojednávaní sudca prekvapivo prekvalifikoval trestný skutok na prečin a trestné stíhanie zastavil. Rozhodnutie však ešte nie je právoplatné, keďže prokurátor podal proti rozhodnutiu sťažnosť. Vecou sa tak bude zaoberať odvolací Krajský súd v Bratislave. Napriek zastaveniu trestného stíhania sa Slovensko mohlo pozrieť na nahrávku Dobroslava Trnku s Mariánom Kočnerom, kde sa ku skutku, z ktorého bol obvinený sám usvedčuje. Na nahrávke dvaja aktéri rozprávajú o vydieraní Jaroslava Haščáka nahrávkou Gorila. Trnka je navyše stále obvinený aj v kauze okolo bytovky Glance House. 

V kauze Judáš polícia obvinila osem vplyvných ľudí, pričom niektorí z nich v minulosti pôsobili v policajnom zbore. Medzi nimi aj bývalého šéfa SIS Gašparoviča, expolicajta Vičana, exšéfa operatívcov NAKA Kučerku a policajného exprezidenta Lučanského. V týchto kauzách už je tiež viacero odsúdených. Bývalý príslušník SIS Peter Gašparovič a niekdajší policajný vyšetrovateľ Ladislav Vičan boli odsúdený v úplatkárskej kauze Judáš na necelé dva roky väzenia. Spolupracujúci obvinený Boris Beňa, ktorý pôsobil ako námestník SIS, a bývalý viceprezident Finančnej správy Daniel Čech zase uzavreli dohodu o vine a treste a ku skutkom sa priznali. S mnohými obvinenými trestné konania ešte stále prebiehajú. 

Výrok poslanca Takáča, ktorý sa týkal nedávneho referenda a protestov po vražde novinára, znel nasledovne: „V roku 2018 žiadala predčasné voľby ulica, ktorá bola riadená vtedajšími opozičnými politikmi.” 

Protesty s požiadavkou predčasných volieb vypukli na Slovensku v roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Organizácie na čele s občianskou iniciatívou Za slušné slovensko nemali medzi svojimi organizátormi ani rečníkmi vtedajších opozičných politikov. Aj iné iniciatívy, ktoré organizovali prostesty, ako napríklad  Hnevám sa, V teniskách alebo banskobystrické Nie v našom meste, boli bez politikov vtedajšej opozície. Vystupovali na nich predstavitelia kultúry, médií, cirkví a občianski aktivisti. 

Opozícia zorganizovala na Námestí SNP jeden protest v roku 2020 na druhé výročie vraždy, pár dní pred parlamentnými voľbami. V rovnaký deň sa však konal aj protest iniciatívy Za slušné slovensko na Námestí slobody s vyššou účasťou.

Poslanec Takáč sa vo výroku snažil porovnať tohtoročné referendum o ústavnom zakotvení predčasných volieb s protestmi v roku 2018, o referende tvrdí, že je občianskou iniciatívou. Petícia za tohtoročné referendum však bola iniciovaná stranou Smer-SD, zatiaľ čo petícia za referendum o predčasných voľbách počas protestov po vražde Jána Kuciaka bola iniciovaná občianskymi iniciatívami. 

Až neskôr poslali organizátori otvorený list aj opozičným stranám, kde ich vyzývali k podpore ich petície o predčasných voľbách. Na tento otvorený list opozičné strany reagovali pozitívne, ale sa explicitne odmietli zúčastňovať na organizovaní referenda. 

Fact Checker Logo
Pôvodne uverejnené tu.
Privacy Preferences
When you visit our website, it may store information through your browser from specific services, usually in form of cookies. Here you can change your privacy preferences. Please note that blocking some types of cookies may impact your experience on our website and the services we offer.