Na sociálnej sieti sa objavil príspevok, ktorý tvrdí, že len dve z 87 lodí s obilím z Ukrajiny skončili v chudobných krajinách, ostatné mali skončiť v bohatom svete. Web, ktorý tvrdenie ako prvý publikoval, je známy šírením dezinformácií. Štatistiky ukazujú, že tvrdenia v príspevku nie sú pravdivé, pretože väčšinu Ukrajinského obilia smerovala do rozvojových krajín. Navyše značná časť dodávok smerovala do krajín ako Turecko, ktoré exportujú spracované obilie do ázijských a afrických krajín. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo navyše odhaduje, že vďaka iniciatíve, ktorá vývoz zabezpečuje, klesli svetové ceny potravín o zhruba 20 %.
Príspevok Rafaela Rafaja hovorí o vývoze obilia cez Čiernomorskú iniciatívu OSN, ktorá umožnila zmierniť dopady ruskej agresie na Ukrajine na svetové ceny potravín a nedostatok obilia v rozvojovom svete. Podľa príspevku len dve dve z 87 lodí s obilím z Ukrajiny skončili v chudobných krajinách. Ostatné mali skončiť v bohatom svete, najmä v Európe.
Centrum šíriace dezinformácie
Autorom tohto tvrdenia má byť geopolitický analytik Manlio Dinucci, ktorý pôsobí ako vedeckým pracovník Centra pre výskum globalizácie. Centrum pre výskum globalizácie sa prezentuje ako nezávislá výskumná a mediálna organizácia, je ale známa publikáciou konšpiračných teórii a dezinformácii. Svoje články centrum publikuje na platforme Global Research, kde sa prvýkrát objavilo aj tvrdenie o obilí. Kanadský denník The Globe and Mail v roku 2017 informoval, že portál sa stal cieľom vyšetrovania špecialistov NATO na informačnú vojnu, pre podozrenie, že stránka zohráva úlohu pri zosilňovaní naratívov súvisiacich s Ruskom. V roku 2020 správa amerického ministerstva zahraničných vecí označila Global Research za súčasť siete proxy stránok slúžiacich na presadzovanie prokremeľského obsahu.
Čiernomorská obilná dohoda
Platnosť Čiernomorskej obilnej dohody vypršala v júli 2023. Rok predtým dohodu vyrokovalo OSN a Turecko medzi Ukrajinou a Ruskom. Cieľom dohody bolo vytvorenie koridoru v Čiernom mori pre vývoz ukrajinského obilia.
V rámci iniciatívy vyplávalo 1004 lodí, ktoré spolu vyviezli 32,9 milióna ton obilia. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo odhaduje, že vďaka iniciatíve klesli svetové ceny potravín o zhruba 20 %.
Výrok sa nápadne podobá na slová Vladimíra Putina
Príspevok Rafaela Rafaja, ktorý kandiduje v parlamentných voľbách za stranu Republika, sa nápadne podobá na výrok ruského prezidenta Vladimira Putina zo septembra 2022. Putin vtedy povedal, že „Len dve z 87 lodí, ktoré do septembra 2022 mali opustiť ukrajinské prístavy, viezli obilie pre Svetový potravinový program OSN.“
Podľa Spoločného koordinačného centra OSN pre Čiernomorskú iniciatívu (JCC) tvrdenie nebolo pravdivé v danom čase, a nie je ani teraz. Podľa centra smerovalo medzi júlom a septembrom 2022 do EÚ 36 % vývozu obilia, zatiaľ čo 30 % smerovalo do nízkopríjmových krajín alebo krajín s nižším stredným príjmom.
Štatistiky ukazujú, že ukrajinské obilie smeruje do chudobných krajín
Prostredníctvom Svetového potravinového programu dodnes z Ukrajiny prešlo až 725 000 ton obilia do chudobných krajín ako Etiópia, Jemen, Sudán, Somálsko, či Afganistan. Tento program nakúpil až 80 % všetkého obilia práve na Ukrajine. Pred začiatkom ruskej invázie to bolo 50 %.
Do vypršania Čiernomorskej obilnej dohody v júli 2023 sa do rozvojových krajín dostalo 57 % všetkého vyvezeného obilia, vrátane 65 % pšenice. Z geografického hľadiska putovalo až 46 % exportov do Ázie, 40 % do západnej Európy, 12 % do Afriky a len 1 % do východnej Európy.
Ukrajinské obilie smeruje do chudobných krajín aj z Turecka
Je tiež dôležité upozorniť, že štatistiky častokrát neukazujú finálne destinácie. Až 20 % vývozov obilia z Ukrainy smerovalo do Turecka, ktoré je jedným hlavným spracovateľov pšenice. Obilie, ktoré do Turecka prichádza je väčšinovo exportované ďalej do chudobnejších krajín. Za rok 2021 smerovala drvivá väčšina spracovaných obilných produktov z Turecka do krajín Blízkeho východu, Ázie a Afriky.
Podľa najnovších prognóz Medzinárodnej rady pre obilniny (IGC) vyvezie Turecko v aktuálnom hospodárskom roku rekordné množstvo múky. Zvýšené dodávky by mali smerovať do destinácií na Blízkom východnej, v Ázii a subsaharskej Afrike.
