Charta Organizácie spojených národov, ktorá pripravila zázemie pre vznik Bezpečnostnej rady OSN, bola spísaná niekoľko mesiacov pred definitívnym koncom druhej svetovej vojny v septembri 1945 a obsahuje dve prechodné ustanovenia platné iba vo vtedajšom kontexte. Tieto doložky sú jasne označené ako „dočasné“, avšak texty, ktoré sa v slovenčine šíria na sociálnych sieťach uvádzajú, že práve tieto články umožnili vo februári 2022 Rusku napadnúť Ukrajinu v súlade s medzinárodným právom. Odborníci oslovení agentúrou AFP však potvrdili, že spomínané klauzuly sú zastarané a v rámci súčasného konfliktu sa na ne nemožno odvolávať.
V nepravdivých príspevkoch sa tvrdí, že Charta OSN dáva Rusku ako jednému z víťazov druhej svetovej vojny právo napadnúť Ukrajinu, aby tak vraj zamedzilo „pokusom o oživenie nacizmu“. Tvrdenia Moskvy, že ukrajinská vláda má väzby na nacistickú ideológiu, sú však zavádzajúce a nepodložené.
Príspevky citujúce články 106 a 107 Charty OSN boli v slovenčine hojne šírené ešte v júni a júli 2022 (tu, tu, tu), kedy ich zdieľali tisícky ľudí. Už v tom čase ich vyvrátil Český rozhlas, portál Fakticke.info či Infosecurity.sk. V septembri či októbri boli však obdobné tvrdenia zdieľané opäť, a to napríklad na Telegrame alebo na webovej stránke, ktorú sme v AFP Fakty opakovane hodnotili (tu, tu).
Podobné tvrdenia sa šírili aj v iných jazykoch vrátane češtiny, francúzštiny či maďarčiny.
Snímka nepravdivého príspevku vyhotovená 2. novembra 2022Prechodné bezpečnostné opatrenia
Chartu OSN (tu aj v slovenčine) podpísalo približne 50 členských štátov 26. júna 1945 krátko po kapitulácii nacistického Nemecka v máji 1945. Druhá svetová vojna však oficiálne skončila až 2. septembra 1945 kapituláciou Japonska.
Keďže bola podpísaná po kapitulácii nacistického Nemecka, ale ešte pred kapituláciou Japonska, obsahovala dve „prechodné bezpečnostné opatrenia“ v podobe článkov 106 a 107.
Snímka Charty OSN uverejnenej na stránke mepoforum.sk vyhotovená 2. novembra 2022. Slovo “prechodné” bolo zvýraznené agentúrou AFP na červeno
V článkoch sa uvádza, že až do zriadenia Bezpečnostnej rady OSN môžu členovia tzv. Deklarácie štyroch štátov z roku 1943 (USA, Veľká Británia, Sovietsky zväz a Čína) plus Francúzsko po vzájomnej konzultácii podniknúť v mene OSN proti „nepriateľovi ktoréhokoľvek signatára tejto Charty spoločnú akciu, ktorá môže byť nevyhnutná na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“.
Inými slovami, týchto päť krajín by dočasne zaručovalo bezpečnosť až do chvíle, kedy by Bezpečnostná rada OSN bola pripravená prevziať svoje povinnosti.
Charta, ktorá nadobudla platnosť 24. októbra 1945, stanovila zásady a fungovanie budúcej OSN, ktorej cieľom bolo „ukončiť vojnu a zachovať mier“. Poslúžila ako základ pre Bezpečnostnú radu OSN, ktorá sa prvýkrát zišla v nasledujúcom roku a ktorej hlavným cieľom bolo „udržať medzinárodný mier a bezpečnosť“.
Článok 106 jasne tvrdí, že opatrenie platí „kým nadobudnú účinnosť (…) osobitné dohody spomínané v článku 43“. Článok 43 opisuje zriadenie a fungovanie Bezpečnostnej rady OSN.
Článok 107 uvádza: „Ak ide o akciu proti štátu, ktorý bol počas druhej svetovej vojny nepriateľom ktoréhokoľvek signatára tejto Charty, nijaké ustanovenie v tejto Charte nerobí takúto akciu neplatnou a ani jej nebráni, keď ako dôsledok tejto vojny ju podnikli alebo schválili vlády, ktoré majú za takúto akciu zodpovednosť.“
Hneď niekoľko odborníkov na právo a politológiu pre agentúru AFP uviedlo, že spomínané články sú dočasné, vzťahujú sa iba na posledné mesiace druhej svetovej vojny a nemožno ich použiť na obhájenie súčasnej ruskej agresie na Ukrajine.
Relikt druhej svetovej vojny, tvrdia odborníci
Články boli do Charty zaradené „ako poistka pre prípad nutnosti zasiahnuť proti Nemecku alebo Japonsku“, uviedol Pavel Šturma, vedúci katedry medzinárodného práva na Karlovej Univerzite v Prahe, ktorého AFP kontaktovala 24. októbra e-mailom.
„V skutočnosti ale neboli nikdy potrebné a dnes zostávajú v texte Charty len ako relikt 2. svetovej vojny.”
Guillaume Devin, profesor politológie na parížskej univerzite Sciences Po, pre AFP povedal: „Človek by musel mať obzvlášť zvrátenú myseľ, aby uveril, že ruská agresia v roku 2022 je priamym pokračovaním druhej svetovej vojny.“
Aj Mathias Forteau, profesor verejného práva na parížskej univerzite Nanterre, ktorý bol zvolený do Komisie OSN pre medzinárodné právo na obdobie 2023-2027, uviedol, že „tento výklad článkov 106 a 107 Charty je úplne nezmyselný“.
„Žiadny poctivý a seriózny právnik by takýto výklad nepodporil, počnúc skutočnosťou, že článok 107 odkazuje na akcie podniknuté ‚v dôsledku vojny’ s odkazom na druhú svetovú vojnu, zatiaľ čo súčasná vojna s ňou zjavne nijako nesúvisí,“ dodal Forteau.
Naviac, v roku 1995 Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu č. A/RES/49/58, ktoré explicitne uvádzalo, že „článok 107 sa stal zastaraným“, a teda nevykonateľným – príslušná zmienka je uvedená na tretej strane rezolúcie:
Snímka textu z tretej strany rezolúcie Valného zhromaždenia OSN A/RES/49/58. Modrou farbou agentúra AFP zvýraznila prijatý text, podľa ktorého je článok 107 Charty OSN zastaranýRusko pritom hlasovalo za rezolúciu. „To znamená, že v roku 1995 Rusko považovalo článok 107 za neaplikovateľný – čo je konsenzus takmer všetkých krajín sveta,“ vysvetlil pre AFP Dimitar Gočev, odborný asistent verejného medzinárodného práva na Sofijskej univerzite.
Text však zostáva v Charte OSN, pretože proces novelizácie je veľmi komplikovaný. „V rámci OSN existuje proces zmeny textu charty, ktorý sa vyvíja už mnoho rokov. Jedným z cieľov tohto procesu je odstrániť pravidlá pre ‘nepriateľské’ štáty, ale o týchto zmenách sa diskutuje spolu s ďalšími spornejšími otázkami, akou je napríklad reforma Bezpečnostnej rady, ktorá tento proces extrémne odďaľuje,“ komentoval Gočev.
Ukrajina bola súčasťou ZSSR a obeťou nemeckej agresie
V nepravdivom texte na sociálnych sieťach sa tvrdí, že „Charta OSN v článkoch 106 a 107 dáva právo víťazom 2.svetovej vojny ZSSR, USA, Veľkej Británii a Číne, aby uplatňovali všetky opatrenia voči krajinám, ktoré proti nim bojovali, aby zabránili akciám zameraným na revíziu 2.svetovej vojny. To zahrňuje i použitie vojenskej sily proti týmto krajinám“.
Články sa však nemohli vzťahovať na Ukrajinu či na iné postsovietske krajiny, keďže tie boli súčasťou ZSSR až do jeho rozpadu v roku 1991.
Článok 107 umožňuje podľa dokumentu zakročiť proti „nepriateľovi ktoréhokoľvek signatára tejto Charty”. Ako však uviedol Šturma z Karlovej univerzity, „Ukrajina bola v tom čase súčasťou ZSSR, a teda bola obeťou nemeckej agresie“.
Treba spomenúť, že hoci bola Ukrajina súčasťou ZSSR, pred, počas aj krátko po 2. svetovej vojne pôsobilo na časti jej územia nacionalistické hnutie usilujúce sa o nezávislosť Ukrajiny, ktorého vedenie sa dočasne pridalo na stranu nacistického Nemecka.
Šéf OSN odsúdil inváziu
Inváziu Ruska na Ukrajinu odsúdil bezprostredne po útoku 24. februára 2022 aj generálny tajomník OSN Antonio Guterres, ktorý ju označil za „neprijateľnú“ a „v rozpore s Chartou“. Guterres vyzval Vladimíra Putina, aby „zastavil vojenskú operáciu“ a „nariadil návrat vojsk späť do Ruska“.
Generálny tajomník OSN Antonio Getteres 3. októbra 2022 v New YorkuRuská propaganda
„Rusko podľa Charty OSN, môže ako každá víťazná mocnosť zasiahnuť voči ktorémukoľvek štátu s fašistickým smerovaním, napríklad kde sa vyznamenávajú nacisti, zdraví sa nacistickým pozdravom na najvyššom poste, ekonomicky, politicky a morálne sa podporujú neonacistické režimy a ich nacistickí vodcovia,“ píše sa v nepravdivých príspevkoch, pričom sú takéto prívlastky prisudzované Ukrajine.
Tvrdenie, že Ukrajina je nacistický či fašistický štát, tak presne zapadajú do kremeľských naratívov, ktoré sa snažia vykresliť ukrajinskú vládu aj bežných občanov ako nacistov alebo aspoň ich sympatizantov. Vladimír Putin spomenul „denacifikáciu“ ako jeden z dôvodov ruskej invázie na Ukrajinu.
To však odmieta Lukas Aubin, riaditeľ výskumu v parížskom Inštitúte strategických a medzinárodných vzťahov (IRIS), ktorý sa špecializuje na ruskú geopolitiku.
„Režim Volodymyra Zelenského nie je spojený s nacizmom,“ povedal. „Ide jednoznačne o pokračovanie ruskej propagandy, ktorej cieľom je legitimizovať inváziu na Ukrajinu a zdiskreditovať ukrajinskú vládu. Tento nacistický argument použil Putin už v polovici nultých rokov na diskreditáciu pobaltských štátov, ktoré v tom čase vstúpili do NATO.“
Agentúra AFP už v minulosti vyvrátila množstvo nepravdivých tvrdení o údajných väzbách Ukrajiny na nacistov, napríklad tu, tu, tu či tu. Kompletný zoznam našich článkov súvisiacich s Ukrajinou je k dispozícii ako v slovenčine, tak aj v angličtine.
