Na Facebooku sa šíri dezinformačný príspevok o tom, že podľa článkov 106 a 107 Charty OSN malo Rusko právo napadnúť Ukrajinu. Články sú v dnešnej dobe prekonané a na ospravedlnenie vojny na Ukrajine by sa ani v teoretickom prípade nedali využiť.
Na Facebooku sa šíri príspevok, podľa ktorého je ruská vojna na Ukrajine v súlade s Chartou OSN. Rusko má údajne na agresiu voči Ukrajine „právny, legitímny a medzinárodný podklad“.
Príspevok, ktorý má tisícky interakcií (reakcie, komentáre a zdieľania), sa odvoláva na články 106 a 107 Charty OSN. V zavádzajúcom statuse sa píše: „Charta OSN v článkoch 106 a 107 dáva právo víťazom 2.svetovej vojny ZSSR, USA, Veľkej Británii a Číne, aby uplatňovali všetky opatrenia voči krajinám, ktoré proti nim bojovali, aby zabránili akciám zameraným na revíziu 2.svetovej vojny. To zahrňuje i použitie vojenskej sily proti týmto krajinám.“
Autor príspevku ďalej tvrdí, že Rusko môže vojensky „zasiahnuť voči ktorémukoľvek štátu s fašistickým smerovaním, napríklad kde sa vyznamenávajú nacisti, zdraví sa nacistickým pozdravom na najvyššom poste, ekonomicky, politicky a morálne sa podporujú neonacistické režimy a ich nacistickí vodcovia“.
Články 106 a 107 Charty OSN sú v dnešnej dobe prekonané a neúčinné
Články 106 a 107 Charty OSN tvoria 17. kapitolu s názvom „Prechodné bezpečnostné opatrenia“.
Článok 106 sa zaoberá prechodným obdobím, kým Bezpečnostná rada získa právomoc uskutočniť kroky nevyhnutné na zachovanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Na zahájenie vojenskej operácie je potrebná dohoda signatárov tzv. Moskovskej deklarácie a Francúzska, poprípade aj ostatných členov OSN. Moskovskú deklaráciu podpísali Sovietsky zväz, USA, Veľká Británia a Čína.
Článok 107 dodáva, že vojenská akcia je platná, „ak ide o akciu proti štátu, ktorý bol počas druhej svetovej vojny nepriateľom ktoréhokoľvek signatára tejto Charty“.
Vzhľadom na to, že všetky bývalé nepriateľské štáty z obdobia druhej svetovej vojny sa stali členmi OSN, neexistujú prípady, kedy by sa článok 107 mohol uplatniť. Toto prechodné opatrenie je preto neúčinné a prekonané.
Navyše, aj keby sa dal článok 107 aplikovať, v prípade Ukrajiny by za žiadnych okolností platiť nemohol. Ukrajinská sovietska socialistická republika bola súčasťou Sovietskeho zväzu, a teda nemohla byť nepriateľom žiadnej z víťazných mocností druhej svetovej vojny. Ukrajinská sovietska socialistická republika bola dokonca jedným z 51 zakladajúcich členov OSN v roku 1945.
V komentári k Charte OSN je uvedené, že právomoc vychádzajúca z článku 106 by mala byť zachovaná iba do doby, kým by na základe uzavretia špeciálnej dohody podľa článku 43 mohla Bezpečnostná rada využiť kroky podľa článku 42. Žiadna špeciálna dohoda však nikdy nebola uzavretá, a preto odborníci na medzinárodné právo považujú článok 106 za bezvýznamný.
Aj v teoretickom prípade, že by sa dal článok 106 využiť, na akúkoľvek vojenskú operáciu je potrebná minimálne dohoda medzi členmi Bezpečnostnej rady OSN, menovite USA, Rusko, Čína, Veľká Británia a Francúzsko. Ruskej agresii na Ukrajine však nepredchádzala žiadna dohoda, jedná sa o jednostranný akt agresie.
António Gutteres, generálny tajomník OSN, povedal: „Ruská invázia na Ukrajinu je porušením jej územnej celistvosti a Charty OSN.“ Podobný postoj má aj medzinárodné spoločenstvo. 2. marca 2022 prijalo Valné zhromaždenie, v ktorom sú zastúpené všetky členské krajiny, drvivou väčšinou rezolúciu požadujúcu, aby Rusko okamžite zastavilo všetky vojenské operácie na Ukrajine. V Bezpečnostnej rade k podobnej rezolúcii nedošlo, keďže Rusko rozhodnutie zablokovalo.
V súlade s Chartou OSN je v tomto prípade iba Ukrajina, ktorá má podľa článku 51 právo na sebaobranu. Vzhľadom na to, že Ukrajina je napadnutým štátom, má tiež právo požiadať o podporu ostatné štáty medzinárodného spoločenstva.
Rusko naopak svojím otvoreným vpádom na Ukrajinu zo zeme, mora aj vzduchu Chartu OSN hrubo porušilo. Kremeľ koná v rozpore s princípmi zákazu použitia sily, povinnosti rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť iných štátov a zákazu intervencie. Okrem toho porušilo Rusko nespočetné množstvo noriem medzinárodného práva, ako aj Ženevské konvencie o vedení vojny tým, že ostreľuje civilné ciele a využíva zakázanú muníciu.
Propagandistický naratív o potrebe „denacifikovať“ Ukrajinu
Údajne právny základ vojny sa podľa analyzovaného príspevku zakladá na ruskom propagandistickom naratíve o Ukrajine riadenej nacistami. To sa však nezakladá na realite.
Na Ukrajine prebehli v roku 2019 slobodné demokratické voľby, vďaka ktorým sa do čela krajiny dostal rusky hovoriaci prezident židovského pôvodu, Volodymyr Zelenskyj. Vo voľbách získal 73 % hlasov.
Na Ukrajine síce existujú krajne pravicové zoskupenia, ale v porovnaní s mnohými európskymi krajinami sú relatívne slabé. V posledných parlamentných voľbách v roku 2019 sa krajne pravicové strany nedostali ani do parlamentu, keďže získali iba 2,15 % hlasov.
Pluk Azov, ktorý využíva ruská propaganda ako hlavného strašiaka, prešiel od roku 2014 významnou reštrukturalizáciou a stal sa súčasťou Národnej gardy Ukrajiny. Podľa Andreasa Umlanda, analytika Štokholmského centra pre východoeurópske štúdie pri Švédskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti, sú extrémistickí vojaci ešte z času na čas zaznamenaní počas výcvikových kurzov, avšak odhalenia vyvolajú vždy pobúrenie medzi širokou verejnosťou.
Izabella Tabarovská z Wilsonovho centra dodala, že Ukrajinci si ani v minulosti nevážili pluk Azov kvôli jeho nacistickej ideológii. Uznanie si získali najmä kvôli významnej pomoci pri znovuzískaní mesta Mariupoľ od separatistov v roku 2014, ako aj vlasteneckému postoju a ochote bojovať proti nepriateľovi, ktorý si myslí, že Ukrajina nemá právo na existenciu.
Ruskí predstavitelia sa neúspešne pokúsili obhájiť agresiu pomocou článku 51 Charty OSN
Ruskí predstavitelia sa už počas prvých týždňov útoku na Ukrajinu pokúsili ospravedlniť túto agresiu pomocou Charty OSN.
Prezident Putin počas stretnutia s Antóniom Gutteresom vyhlásil, že „špeciálna vojenská operácia na ochranu obyvateľov Donbasu“ je v súlade s článkom 51 Charty OSN. Vysvetlil to tým, že samozvané ľudové republiky požiadali Rusko o vojenskú pomoc v boji s Ukrajinou, ktorá proti nim údajne vedie vojenské operácie. Predstavitelia neuznaných republík sú pritom podľa politického analytika Konstantina Skorkina bábkami Kremľa.
Podobne ako pri článkoch 106 a 107 Charty OSN, ani tento nedáva Rusku právo viesť útočnú vojnu voči Ukrajine. Článok 51 Charty OSN síce zaručuje právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, ak dôjde k ozbrojenému útoku na člena OSN, v tomto prípade to však nie je aplikovateľné.
Podľa Elizabeth Wilmshurstovej, odborníčky na medzinárodné právo, majú takéto právo len štáty, a nie nezákonné formácie, akými neuznané samozvané ľudové republiky na území Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine nepochybne sú.
Wilmshurstová ďalej uviedla, že článok 51 zaručujúci sebaobranu nemôže Kremeľ v žiadnom prípade použiť ani preto, že situácia na Ukrajine nepredstavovala pre Rusko žiadnu bezprostrednú hrozbu. Zo strany Ukrajiny nedošlo k žiadnym hrozbám použitia sily voči Rusku, čím sa pokus Kremľa o právne odôvodnenie vojny stal irelevantným.
Chartu OSN zneužili ruskí propagandisti aj pri nezákonnej anexii Krymu
Dezinformácie súvisiace s Chartou OSN sa často objavujú v prokremeľských dezinformačných médiách.
Databáza EUvsDisinfo obsahuje 155 prípadov dezinformácií v súvislosti s OSN a jej Chartou zo strany prokremeľských dezinformačných médií.
Väčšina z týchto zavádzajúcich tvrdení uvádza, že nezákonná anexia Krymu bola v súlade s Chartou OSN. Ďalšie nepravdivé tvrdenia sa týkajú „zaujatosti OSN“ a OSN ako „kanála pre rusofóbiu“. Všetky tieto dezinformačné naratívy boli vyvrátené.
Kremeľ už desaťročia zneužíva OSN ako nástroj svojich imperialistických ambícií namiesto toho, aby sa podriadil zásadám všeobecných ľudských práv a mierového spolužitia všetkých národov. Rusko sa do dnešného dňa odvoláva na Chartu OSN, aby obhájilo svoje zahraničnopolitické ambície.
Moskva si Chartu OSN vysvetľuje po svojom a vyberá z nej iba kapitoly, ktoré zapadajú do jej veľmocenského videnia sveta. Na jednu stranu síce vyzýva štáty, aby dodržiavali princíp nezasahovania do vnútroštátnych záležitostí, no na druhú stranu tak nielenže nekoná, ale porušuje zákazy použitia sily proti územnej celistvosti či zákaz hrozby a použitia sily.