Robert Fico často hovorí o údajnom odlišnom zaobchádzaní Komisie voči jednotlivým štátom EÚ. Nedávno naznačoval, že takýto dvojaký meter je uplatňovaný voči Taliansku, keď hovoril, že ich dlh nikto nerieši. Taliansko dlhodobo patrí k najzadlženejším štátom Európskej únie. V súčasnosti sa jeho dlh blíži k 140 % HDP. Nie však pravdou, že zadlženosť Talianska „nikoho netrápi“, keďže Európska komisia voči vláde v Ríme podnikla viaceré kroky a v júni 2024 začala proti krajine konanie pre výšku verejného dlhu.
Robert Fico 7. septembra v diskusnej relácii Sobotné dialógy hovoril o konsolidácii verejných financií. V tejto súvislosti sa posťažoval, že Taliansko má podstatne vyšší dlh ako Slovensko. „Zvláštne je, že také Taliansko má verejný dlh cez 100 % a nikoho to netrápi,“ povedal Fico (v čase od 34:22).
Robert Fico dlhodobo opakuje naratív o tom, že Európske inštitúcie nepristupujú k jednotlivým vládam rovnako. V júni, keď Európska komisia zaslala Slovensku odporúčania k stavu právneho štátu, hovoril premiér o „dvojakom kilometri Európskej komisie“. Fico vo svojom stanovisku k odporúčaniam napísal, že dôvodom kritiky sú „suverénne postoje súčasnej vlády k mnohým zásadným zahranično-politickým témam, kde Európska komisia očakáva od členských krajín EÚ absolútnu poslušnosť.“
Európska komisia však hodnotila všetkých 27 členských štátov bez ohľadu na ich zahranično-politické postoje a kritické hodnotenia dostali aj štáty, ktoré patria medzi zástancov vojenskej podpory Ukrajiny. Pri Taliansku bola Európska komisia výrazne kritická napríklad k slobode médií v krajine.
Nemecko zas kritizovala za to, že médiá nemajú dostatočný prístup k informáciám a dokumentom z federálnej vlády, Francúzsku sa ušla kritika za nedostatočnú transparentnosť vlastníctva médií.
Fico taktiež tvrdil, že Európska komisia nevzniesla jediné kritické slovo k predchádzajúcim vládam. To však tiež nie je pravda. V roku 2020 správa Komisie kritizovala Matovičovu vládu za nedostatočnú transparentnosť vlastníkov médií. Správa v roku 2021 bola kritická voči slovným útokom vládnych politikov na novinárov a občiansku spoločnosť a v roku 2023 zas Komisia kritizovala právomoci generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia.
Podobne neobstojí ani Ficová poznámka o tom, že taliansky dlh „nikoho netrápi“. Štátny dlh Talianska v júni 2024 predstavoval 139,6 % nominálneho hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Po Grécku tak dosahuje druhý najväčší dlh v eurozóne v pomere k výkonu ekonomiky. Na konci roku 2023 dosahoval taliansky verejný dlh výšku 137,3 % HDP a na konci prvého kvartálu roka 2024 137,7 % HDP.
Taliansko presiahlo hranicu verejného dlhu 100 % už v roku 1992, kedy stúpol z 98 % na 105,2 % HDP.
Podľa odhadov talianskeho ministerstva financií sa štátny dlh do roku 2026 zvýši na 139,8 % HDP. Taliansky prezident Sergio Matarella nedávno na ekonomickom fóre v meste Cernobbio vyzval vládu, aby verejný dlh znížila.
Vývoj talianskeho dlhu
Nie je však pravdou, že Európska komisia voči Taliansku nekoná. Taliansko sa v roku 2019 stalo prvým členským štátom eurozóny, ktorému Komisia vrátila jeho rozpočet na prepracovanie. Dôvodom bol výrazný odklon od predošlého rozpočtového plánu, odporúčania európskej exekutívy a s tým spojené potenciálne zasadné porušenie fiškálnych pravidiel Únie.
Nakoniec Európska komisia v roku 2019 ustúpila od hrozieb disciplinárneho konania. Urobila tak až potom, ako Rím prijal opatrenia na zníženie vysokého dlhu a splnil tak podmienky Európskej únie v oblasti fiškálnych pravidiel.
V júni 2024 začala Európska únia procedúru nadmerného deficitu voči siedmym krajinám vrátane Talianska, ale aj Slovenska. Ide o prvú fázu konfrontácie medzi Európskou komisiou a vládami, ktoré neplnia fiškálne pravidlá. Cieľom konania je prijatie nápravných opatrení, aby krajiny napravili nadmerný deficit alebo úroveň svojho verejného dlhu a môže viesť až k pokutám vo výške miliárd eur.
Keďže sa na Taliansko vzťahujú konania Európskej únie týkajúce sa deficitu, musí Európskej komisii predložiť návrhy rozpočtových plánov na zníženie svojho dlhu. Od Talianska Komisia žiada, aby svoj štrukturálny rozpočtový deficit znižovalo tempom 0,5 % až 0,6 % HDP ročne.
