Scroll Top

Fotografia reportéra BBC bola zneužitá na spochybňovanie spravodajstva o ruskom ostreľovaní mesta Irpiň

Fotografia reportéra BBC bola zneužitá na spochybňovanie spravodajstva o ruskom ostreľovaní mesta Irpiň - Featured image

Author(s): Robert BARCA, Rossen BOSSEV, AFP Bulharsko

Na sociálnych sieťach sa šíri záber z reportáže BBC o civilistoch utekajúcich pred ruským ostreľovaním ukrajinského mesta Irpiň spoločne so zavádzajúcim tvrdením, že reportér ležiaci na zemi situáciu zveličuje, pretože v pozadí je vidieť pokojne kráčajúcu ženu. Takéto tvrdenia však neberú do úvahy nebezpečné okolnosti, za akých bola reportáž natočená. Zábery pochádzajú zo 6. marca 2022, kedy desiatky ľudí pešo utekali z mesta, aby unikli silnému ostreľovaniu, o čom z miesta informovalo množstvo médií či organizácia Human Rights Watch. Sám novinár uviedol, že strely dopadali blízko miesta, kde sa nachádzal, pričom v momente, keď bol záber natočený, sa streľba na chvíľku upokojila.

Príspevky obsahujú fotografie, na ktorých je vidieť novinár v helme a nepriestrelnej veste s nápisom PRESS držiaci mikrofón. Zatiaľ čo reportér leží na zemi, v pozadí je vidieť civilistku, ktorá drží v oboch rukách tašky a hľadí smerom k nemu.

„Na fotke sa reportér ‘BBC’ tvári, že je na vojnovom fronte, zatiaľ čo v pozadí sa na neho miestna občianka pozerá zmätene, čo to vlastne robí, keď sa tam práve nebojuje?! Takto západná propaganda a novinári pracujú, manipulujú verejnosť!“ píše sa v príspevku z 5. októbra 2022, ktorý obsahuje jeden zo záberov z reportáže. Tento príspevok zdieľalo na Facebooku takmer 500 používateľov.

Snímka zavádzajúceho FB príspevku vyhotovená 27. októbra 2022

Obdobné príspevky, často ironicky spomínajúce „hrdinského novinára reportujúceho pod paľbou“ sa šírili aj na Telegrame. Rovnaký obsah sa šíril aj v mnohých ďalších jazykoch, napríklad v češtine, bulharčineangličtinefrancúzštine, nemčine či maďarčine.

Agentúra AFP však zistila, že zábery v príspevkoch pochádzajú z reportáže BBC natočenej len niekoľko týždňov po tom, ako Rusko koncom februára 2022 vojensky vtrhlo na Ukrajinu. Našli sme aj ďalšie nezávislé zdroje, ktoré potvrdili okolnosti, za ktorých bola reportáž natočená. Taktiež sme sa spojili aj so samotným novinárom z reportáže, známym spravodajcom BBC Jeremym Bowenom.

Tvrdenia, že nebezpečenstvo len predstieral alebo preháňal, sú manipulatívne. Reportáž z Irpine vznikla počas intenzívneho ostreľovania, pri ktorom zahynulo niekoľko civilistov a ktoré bolo širokou verejnosťou odsúdené.

Od chvíle, keď Rusko na Ukrajinu zaútočilo, sa na sociálnych sieťach začalo šíriť mnoho príspevkov snažiacich sa rôznym spôsobom zdiskreditovať spravodajstvo západných médií o tejto vojne. O niektorých sme už písali napríklad tu alebo tu.

Spravodajstvo z Irpine pod paľbou 

Spätné vyhľadávanie danej fotografie prostredníctvom Googlu nás doviedlo k článku Jeremyho Bowena v denníku The Sunday Times z 20. marca 2022. Článok obsahuje rovnakú fotografiu spoločne s popisom „Jeremy Bowen sa kryje pred ostreľovaním v Irpini“.

Jeremy Bowen je medzinárodný spravodajca BBC News. V minulosti pôsobil ako korešpondent BBC pre Blízky východ; ide o skúseného vojnového reportéra.

V článku The Times Bowen opisuje svoje najnovšie skúsenosti z reportovania z vojny na Ukrajine, najmä reportáž z Irpine, mesta, ktoré sa nachádza asi 25 kilometrov severozápadne od Kyjeva.

O snímke, na ktorej je zachytený ležiaci na zemi s mikrofónom, píše toto: „Strely, ktoré dopadnú príliš blízko, než aby si ich človek dovolil ignorovať, vydávajú niekoľko sekúnd pred výbuchom svištivý zvuk. Je v ľudskej povahe snažiť sa im dostať z cesty a jediný spôsob, ako to rýchlo urobiť, je ľahnúť si na zem; preto som natáčal svoj vstup, pri ktorom televízny reportér tradične hovorí priamo do objektívu, z polohy ležmo, zatiaľ čo obe strany po sebe strieľali delostrelecké granáty.“

Vyhľadaním kľúčových slov na Googli sme dohľadali video zverejnené 6. marca 2022 na YouTube kanáli BBC s názvom „Hrôzostrašné scény z bitky o Kyjev, pri ktorej umierajú rodiny na úteku pred ruským útokom – BBC News“.

Scéna s ležiacim Bowenom a ženou v pozadí sa vo videu nachádza v čase 1:59. „V tomto momente sem prilieta pomerne veľké množstvo delostreleckej paľby. Okolo je množstvo civilistov,“ hovorí Bowen. „Sme na okraji mesta, kam sa Rusi dostali.“

Na videu je vidieť, že tesne predtým, než žena začne kráčať smerom k novinárovi, sa v čase do 1:58 minút taktiež prikrčí. V pozadí je počuť intenzívne ostreľovanie.

Snímka pôvodného marcového videa BBC na YouTube vytvorená 7. októbra 2022 s Bowenom a krčiacou sa ženou v pozadí

Obvinenie je „zákerné“, uviedol Bowen pre AFP

Bowen, ktorého agentúra AFP kontaktovala 6. októbra 2022, nám potvrdil, že videl tvrdenia na sociálnych médiách o tom, že nebezpečenstvo len predstieral, zatiaľ čo žena v pozadí bola na prechádzke alebo nakupovala.

„Takéto tvrdenie je zákerný výmysel,“ povedal nám prostredníctvom e-mailu.

„Od roku 1989 som reportoval z viac ako dvadsiatich vojen a mnohokrát som bol pod paľbou. Povedal by som, že oblasť mosta bola pod silným ostreľovaním. Ako som uviedol v článku, nebolo isté, že mierili na civilistov (aj keď taký bol výsledok), pretože aktívne pozície ukrajinských zbraní boli o niekoľko sto metrov ďalej v lese,“ vysvetlil.

Scéna sa odohrávala blízko zničeného mosta na ceste vedúcej z mesta, ktorý je vidieť na záberoch. „O situácii pri moste informoval snáď každý novinár pôsobiaci v Kyjeve, aj keď nie všetci sa dostali až k mostu samotnému,“ povedal Bowen.

„Pravda je taká, že som bol na svahu vedúcim dole k mostu, ktorý sa v tej chvíli nachádzal asi 50 alebo 100 metrov ďaleko. Ľudia, ktorí prichádzali, sa pohybovali pomaly, boli unavení a traumatizovaní,“ povedal Bowen agentúre AFP. „K mostu sme dorazili počas krátkej prestávky pri ostreľovaní. Medzitým znovu začalo a ešte zosilnelo. Vedľa parkoviska, kde stálo nákupné centrum, je vidieť, ako prilietajú ďalšie granáty.“

Bowen sa k nepravdivým príspevkom vyjadril aj na Twitteri:

 

Irpiň sa začiatkom marca 2022 stala dejiskom ťažkých bojov

Keď ruské vojská vtrhli 24. februára 2022 na Ukrajinu, zahájili ofenzívu smerom na hlavné mesto s cieľom ho obkľúčiť. Na začiatku marca začali obyvatelia Irpine utekať smerom ku Kyjevu cez zničený most.

Toto video agentúry AFP zachytáva udalosti z 5. marca 2022:

Spomínaný most vedie cez rieku Irpiň tečúcu medzi mestom samotným a obcou Romanivka na jeho predmestí:

Aby sme overili presnú polohu daného miesta z Bowenovej reportáže, porovnali sme zábery zo zavádzajúcich príspevkoch so snímkou z fotoarchívu agentúry AFP s popisom „Chodci prechádzajú cez zničený most pri evakuácii z mesta Irpiň severozápadne od Kyjeva 6. marca 2022, 11 dní po tom, ako Rusko zahájilo vojenskú inváziu Ukrajiny“. Zhodné prvky ako zničený most a červený billboard sme označili červenou farbou:

Porovnanie záberu z reportáže BBC s Jeremym Bowenom (vľavo) a snímka vytvorená fotografkou AFP Daphne Rousseau 6. marca 2022 (vpravo). Zhodné prvky označila AFP červenou

 

Pri ruskom ostreľovaní bolo 6. marca 2022 zabitých najmenej osem civilistov snažiacich sa utiecť z Irpine.

„Dňa 6. marca 2022 ruské sily niekoľko hodín ostreľovali križovatku na ceste, po ktorej stovky civilistov utekali pred postupom ruskej armády cez sever Ukrajiny do Kyjeva,” napísala vo svojej správe organizácia Human Rights Watch 8. marca 2022.

Snímka mapy z 6. marca 2022 zverejnená organizáciou Human Rights Watch, ktorá ukazuje zničený most v Irpini na ceste do Kyjeva

Organizácia Human Rights Watch zhromaždila dôkazy o tom, čo sa v ten deň stalo. „Pred útokom a počas neho svedkovia popísali nekončiaci zástup civilistov prúdiacich po troskách zničeného mosta cez rieku Irpiň. Ľudia sa následne zhromažďovali na križovatke, aby nastúpili do autobusov alebo áut smerujúcich do centra Kyjeva, alebo ďalej pokračovali pešo,“ potvrdzuje HRW.

Situáciu v Irpini odsúdila 7. marca 2022 Bezpečnostná rada OSN.

Satelitná snímka z databázy Maxar vyhotovená 8. marca 2022 ukazuje zničený most cez rieku Irpiň

Podľa pozorovateľskej misie OSN prišlo o život v dôsledku vojny k 10. októbru 2022 viac ako 6 200 civilistov a ďalších takmer 9 400 bolo zranených.

Od začiatku vojny na Ukrajine vyvrátila agentúra AFP množstvo dezinformácií v slovenčine aj v angličtine.

Fact Checker Logo
Pôvodne uverejnené tu.
Privacy Preferences
When you visit our website, it may store information through your browser from specific services, usually in form of cookies. Here you can change your privacy preferences. Please note that blocking some types of cookies may impact your experience on our website and the services we offer.