Lekári a štátne zdravotnícke orgány sa zhodujú, že mamografické vyšetrenie zachraňuje životy tým, že včas odhalí rakovinu. V príspevku na Facebooku, ktorý sa šíri vo viacerých jazykoch, sa však píše, že tento diagnostický postup je „najväčším organizovaným zločinom proti ženám“. Uvádza údajné dôvody, prečo mamografické vyšetrenie spôsobuje viac škody ako úžitku. Rádiológovia a zdravotnícke orgány však pre agentúru AFP uviedli, že všetky uvedené body buď nesprávne interpretujú dostupné údaje, alebo sú vyslovene nepravdivé. Mamografia zostáva podľa odborníkov najdôležitejšou skríningovou metódou pri diagnostike rakoviny prsníka a je všeobecne akceptovaná pre včasné odhalenia rakoviny prsníka.
„Švajčiarsko je údajne PRVÁ KRAJINA NA SVETE, KTORÁ ZAKAZUJE MAMOGRAFIU,“ píše sa v príspevku na Facebooku z 12. novembra 2023, ktorý má viac ako 12-tisíc zdieľaní. Nasleduje text, ktorý vymenúva údajné dôvody, prečo je mamografia „najväčším organizovaným zločinom na svete“.
Medzi tvrdeniami sa uvádza, že väčšina pozitívnych výsledkov rakoviny je nesprávna, samotné vyšetrenie stimuluje rast nádorov a zdravé ženy môžu po mamografii dostať rakovinu.
Podľa odborníkov sú však všetky tieto tvrdenia nepravdivé. Zakladajú sa buď na nesprávne interpretovaných údajoch, alebo sú vecne nesprávne. Experti identifikovali najpravdepodobnejšie zdroje nepravdivých tvrdení uvedených v príspevku a uviedli, že mamografia zostáva najlepšou dostupnou zobrazovacou metódou na včasné odhalenie rakoviny prsníka.
Rovnaký text ako v príspevkoch v slovenčine sa šíril v rôznych jazykoch, napríklad v poľštine, francúzštine či fínčine. Niektoré preklady odkazovali na tento príspevok v bosniačtine zo 7. októbra. Príspevky v slovenčine priznávajú, že boli prevzaté z iného zdroja, ale nekonkretizujú ho.
Aby agentúra AFP tieto tvrdenia overila, pokúsila sa nájsť zdroj každého z tvrdení o údajných dôvodoch namierených proti mamografii a konzultovala ich s odborníkmi, aby overila, či sú pravdivé.
Rady a informácie o mamografii nájdete aj na tomto webe (archívny odkaz).
„Falošná pozitivita“ neznamená, že ide o nesprávnu diagnózu
Prvým tvrdením v príspevkoch je, že až 50 až 60 percent pozitívnych výsledkov je v skutočnosti nesprávnych. „Takže pri diagnóze ‚rakoviny prsníka‘ sa v 50 až 60 percentách prípadov ukáže, že vôbec neexistovala,“ píše sa v príspevku na Facebooku.
Pomocou kľúčových slov sme hľadali vedecké štúdie, ktoré by mohli toto tvrdenie potvrdiť, a našli sme štúdiu vedcov z Kalifornskej univerzity v Davise z roku 2022, ktorá bola uverejnená v lekárskom magazíne JAMA Network Open v marci 2022 (archívny odkaz).
V titulku tlačovej správy univerzity k tejto štúdii (archívny odkaz) sa uvádza: „Polovica žien má po desiatich rokoch každoročného skríningu falošne pozitívne výsledky mamografie.“
Mamogram je röntgenový snímok prsníka, ktorý lekári používajú na odhaľovanie včasných príznakov rakoviny prsníka. Ako sa uvádza v článku a v štúdii, „falošná pozitivita“ nastane, keď je mamogram označený ako abnormálny, ale v prsníku nie je zhubný nádor.
V štúdii sa uvádza, že približne dvanásť percent 2D skríningových mamografických vyšetrení sa posiela na ďalšie vyšetrenie, pričom len 4,4 percenta z týchto prípadov (0,5 percenta celkovo) sa končí diagnózou rakoviny.
Číslo 50 percent predstavuje pravdepodobnosť, že žena bude počas desiatich rokov poslaná na ďalšie vyšetrenie. Toto číslo je nižšie v prípade starších žien a žien, ktoré absolvujú mamografické vyšetrenia každé dva roky.
„Na to, aby sme včas odhalili rakovinu prsníka, musíme byť dôkladní a skúmať všetky prípadné abnormálne nálezy. Ženy by sa teda nemali obávať, ak budú poslané na ďalšie vyšetrenie alebo biopsiu. Prevažná väčšina týchto výsledkov sa totiž ukáže ako nezhubná,” vysvetlil Thao-Quyen Ho, výskumný pracovník z lekárskej fakulty Kalifornskej univerzity v Davise a spoluautor spomínanej štúdie.
Profesorka na katedre rádiológie na Univerzite v Britskej Kolumbii Paula Gordon 5. novembra v e-maile agentúre AFP uviedla, že falošne pozitívne výsledky nie sú chybnou diagnózou. „Pojem falošne pozitívny je zavádzajúci. Používa sa vo význame ‚falošný poplach‘, čo znamená, že na skríningovom mamograme sa zistí abnormalita, ktorá si vyžaduje ďalšie vyšetrenie,“ uviedla Gordon.
Zuzana Behúnová, rádiologička z diagnostického centra Jessenius v Nitre a externá konzultantka Národného onkologického inštitútu pre mamografický skríning, odhaduje, že približne 20 až 25 percent preventívnych alebo skríningových mamografií na jej pracovisku je následne doplnených o ďalšie vyšetrenie.
„Väčšina doplňujúcich ultrazvukových vyšetrení po preventívnej alebo skríningovej mamografii je čisto z preventívnych dôvodov, nie pre abnormálny nález, a netreba sa hneď ľakať,“ uviedla 21. novembra e-mailom pre agentúru AFP.
Podľa údajov Národného onkologického inštitútu (archívny odkaz) bolo v roku 2021 na Slovensku vykonaných 41 554 mamografií v rámci skríningu rakoviny prsníka, biopsia bola vykonaná v 686 prípadoch a rakovina prsníka bola diagnostikovaná u 285 žien. V tomto údaji nie sú zahrnuté samostatné preventívne mamografie.
Stlačenie a ožiarenie na bezpečnej úrovni
Ďalším zavádzajúcim tvrdením je, že prsia sú počas mamografie vystavené „obrovskej záťaži“ 10 kPa a že „zdravé, veľmi citlivé tkanivo mliečnej žľazy je potom bombardované rádioaktívnym žiarením“. Hoci sú obe tvrdenia technicky správne, sú prezentované ako mimoriadne škodlivé. Odborníci pre agentúru AFP uviedli, že to tak nie je.
„Takéto prehnané tvrdenia o škodlivosti kompresie a žiarenia počas mamografie, samozrejme, nie sú pravdivé. Iste, mechanické stláčanie môže byť pre niektoré ženy s citlivejšími prsníkmi nepríjemné, ale trvá niekoľko sekúnd, raz za dva roky. Takže to stojí za ten prínos,“ hovorí Behúnová.
V príspevku sa spomína aj „rádioaktívne žiarenie“, pravdepodobne sa tu hovorí o ionizujúcom žiarení, čo je forma elektromagnetického žiarenia dostatočne silná na to, aby odstránila elektróny z atómov a molekúl. Používa sa v röntgenových lúčoch.
„Čo sa týka žiarenia, pri moderných mamografoch je veľmi nízke, dá sa porovnať s bežnými röntgenovými vyšetreniami. Podobnú dávku môžeme získať za niekoľko mesiacov z prírodného žiarenia len tým, že žijeme na Zemi,“ hovorí Behúnová.
Ľudia sú neustále vystavení nízkym úrovniam ionizujúceho žiarenia z prírodných zdrojov – z vesmíru, zo vzduchu, zo zeme alebo z vody. Počas niektorých lekárskych vyšetrení môžu byť vystavení výrazne vyšším dávkam, čo je vidno na nasledujúcom grafe, ktorý zverejnila americká Agentúra na ochranu životného prostredia (archívny odkaz).
V čím vyššej nadmorskej výške človek žije, tým viac je vystavený žiareniu, povedala Gordon a poznamenala, že napríklad pri cestovaní lietadlom je človek vystavený vyššej úrovni žiarenia ako pri mamografickom vyšetrení.
Podľa Francúzskeho národného onkologického inštitútu (archívny odkaz) sa riziko úmrtia na rakovinu spôsobenú ožiarením pohybuje v rozmedzí od 1 do 10 na sto tisíc žien, ktoré absolvovali počas desiatich rokov mamografické vyšetrenie raz za dva roky. Riziko úmrtia v dôsledku vyhýbaniu sa skríningu je oveľa vyššie.
Žena, ktorá v rámci organizovaného skríningu vo veku 50 až 74 rokov podstúpila 13 mamografických vyšetrení, by bola celkovo vystavená štvrtine žiarenia spôsobeného jedným skenom brušnej dutiny, čo je bežný diagnostický postup, uvádza sa v štúdii.
„V prípade rakoviny prsníka vedecké údaje ukazujú, že riziko ožiarenia je minimálne stokrát menšie ako pravdepodobnosť záchrany vďaka včasnej diagnóze,“ povedala Behúnová agentúre AFP.
Mamografia nepodporuje rast nádorov
Tretím tvrdením, ktoré nie je podložené žiadnym dôkazom ani zdrojom, je, že mamografia „stimuluje rast nádorov a šírenie metastáz“. Agentúre AFP sa nepodarilo nájsť žiadnu vedeckú štúdiu, ktorá by toto tvrdenie hodnoverne potvrdila.
Podľa Gordonovej je toto tvrdenie „absolútne“ nepravdivé. Ako uviedla v e-maile, zdrojom je zrejme spontánne vyjadrenie Tonyho Millera, jedného z hlavných výskumníkov kanadskej štúdie National Breast Screening Study-1, ktorá sa uskutočnila v 80. rokoch minulého storočia.
„Spomedzi randomizovaných kontrolovaných štúdií skríningovej mamografie bola jedinou, ktorá preukázala v ‚mamografickej skupine‘ zvýšený počet úmrtí žien v porovnaní s kontrolnou skupinou. Tesne pred jej prvým uverejnením v roku 1992 doktora Millera požiadali, aby sa pokúsil vysvetliť, prečo sa tak stalo. Vtedy povedal: ‚Možno kompresia mamografov vtláča rakovinu do krvi‘,“ uviedla Gordon.
„V laických médiách ho vo veľkom citovali. Toto vyjadrenie neskôr stiahol, čo bolo zverejnené vo vedeckom magazíne Journal of the National Cancer Institute, ale laické médiá sa už tomu nevenovali,“ povedala.
Štúdia z roku 2013 (archívny odkaz), ktorej cieľom bolo overiť túto hypotézu (teda že kompresia môže vtlačiť nádorové bunky do krvi), nepreukázala, že by k tomu dochádzalo. Dospela k záveru, že kompresia pri mamografii je bezpečná.
V súčasnosti už podľa Gordonovej vieme, že príčinou nadmerného počtu úmrtí v „mamografickej skupine“ v tejto konkrétnej štúdii bolo to, že proces náhodného rozdelenia žien, ktoré sa dobrovoľne prihlásili do štúdie, bol pravdepodobne ovplyvnený sestrami a koordinátormi výskumu.
„Zámerne obišli randomizáciu a ženy so zistenými podozrivými hrčkami zaradili do mamografickej skupiny, namiesto toho, aby ich náhodne rozdelili do dvoch skupín. Výsledkom bolo, že v mamografickej skupine zomrelo viac žien ako v kontrolnej skupine.“
Niektoré ženy dostanú rakovinu po mamografii, ale nie v jej dôsledku
Štvrté tvrdenie sa odvoláva na „štúdiu vykonanú na 690 000 záznamoch“, ktorá údajne ukázala, že u mnohých zdravých žien sa po mamografickom vyšetrení vyvinula rakovina prsníka. Agentúra AFP hľadala relevantný zdroj na webe Google Scholar a našla túto štúdiu (archívny odkaz), ktorá zahŕňala 690 993 žien vo veku 66 až 79 rokov. Za nepravdivým tvrdením môže byť jej nesprávna interpretácia.
Vo výsledkoch štúdie sa uvádza, že „u žien, ktoré podstúpili skríningovú mamografiu, bola vyššia pravdepodobnosť odhalenia rakoviny prsníka“.
„Ide o hru so slovami ‚po‘ a ‚pre‘ – to nie sú synonymá,“ uviedol 2. novembra v e-maile pre agentúru AFP Aleksandar Ivković, rádiológ z diagnostického centra Neo-Mag v srbskom Niši.
„Povedzme, že všetci ľudia na svete vypijú denne minimálne po jednom pohári vody a vo svete zomrie sto tisíc ľudí. Ak by sme používali rovnakú logiku ako v príspevkoch na sociálnych sieťach, znamenalo by to, že príčinou úmrtí je voda. Ide o nezmyselnú interpretáciu údajov, podľa ktorých bolo mnoho prípadov rakoviny objavených po skríningu. Práve to je však účelom skríningu – včasné odhalenie rakoviny,“ povedal.
„Samozrejme, že u mnohých žien sa rakovina vyvinie po tom, ako absolvovali mamografické vyšetrenie,“ uviedla Gordon pre agentúru AFP. „Preto by sa mal skríning vykonávať každoročne: aby sa zachytila každá rakovina, ktorá sa vyvinie. Pričínou rakoviny však nie je mamografia!“
„Pri ženách s priemerným rizikom (bez rodinnej anamnézy a podobne) sa rakovina počas života objaví u jednej z ôsmich. Vieme, že pri ženách, ktoré chodia na skríning, je pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu prsníka o štyridsať až päťdesiat percent nižšia ako pri ženách, ktoré na skríning nechodia,“ zdôraznila Gordon.
Organizovaný mamografický skríning znižuje úmrtnosť na karcinóm prsníka o viac ako 35 percent, povedala tiež Behúnová, pričom sa odvoláva na túto publikáciu Európskej rádiologickej spoločnosti.
Štúdia, ktorá je zrejme zdrojom nepravdivého tvrdenia zo sociálnych sietí, mala za cieľ zistiť, či ženy staršie ako 69 rokov, ktoré sa podrobia skríningu, majú nižšie riziko metastázujúceho karcinómu prsníka.
U žien, ktoré absolvovali pravidelný skríning, sa síce častejšie zistilo niekoľko typov rakoviny, išlo však o miernejšie a liečiteľné druhy rakoviny. Riziko odhalenia metastázujúceho karcinómu prsníka sa významne znížilo u žien, ktoré absolvovali skríning, čo je výslovne uvedené ako hlavný záver štúdie.
Švajčiarsko nezakázalo mamografiu
Posledným tvrdením v príspevkoch je, že Švajčiarsko je „prvou krajinou na svete, ktorá zakázala mamografické vyšetrenia“. Toto tvrdenie je nesprávne a pravdepodobne sa zakladá odporúčaní Švajčiarskej lekárskej rady, ktorá v roku 2013 navrhovala zastaviť systematické mamografické vyšetrenia (archívny odkaz).
Švajčiarska lekárska rada nie je oficiálnym štátnym orgánom. Organizácia, ktorá zanikla v roku 2022 (archívny odkaz), bola odborným centrom pre „hodnotenie zdravotníckych technológií“ a analyzovala lekárske postupy z pohľadu ich nákladov a prínosov. Jej odporúčania neboli záväzné.
Jej odporúčanie ukončiť systematické skríningy kritizovali aj odborníci v tejto oblasti, pretože podľa nich rada vychádzala z chybných, neúplných alebo nesprávne interpretovaných údajov, napríklad tu, tu a tu.
Švajčiarsky Federálny úrad pre verejné zdravie sa odporúčaním Švajčiarskej lekárskej rady nakoniec neriadil. Hovorca federálneho úradu, ktorého agentúra AFP požiadala o vyjadrenie, 2. novembra 2023 v e-maile uviedol, že „mamografia nie je vo Švajčiarsku v žiadnom prípade zakázaná“.
„Je hradená zo zdravotného poistenia a odporúča sa ženám vo veku od 40 do 59 rokov každý rok a ženám vo veku od 60 do 75 rokov každé dva roky,“ potvrdil federálny úrad.
Nadmerná diagnostika je možnou nevýhodou
Odborníci tiež hovoria, že jednou z nevýhod mamografie je „nadmerná diagnostika“, keď sa pri vyšetrení nájdu typy nádorov, ktoré by sa ďalej nerozvíjali, alebo by neohrozovali život pacientky. Keďže väčšina rakoviny časom postupuje, lekári liečia všetky zistené rakoviny, aj keď to v niektorých prípadoch nemusí byť nutné.
„Nadmerná diagnostika je koncept, podľa ktorého skríningom nachádzame rakovinu, ktorá by sa počas života pacientky neprejavila, a preto ju nepotrebujeme odhaliť, keďže skôr, ako by sa rozvinula, zomrie pacientka na niečo iné,“ uviedla Gordon v e-maile pre agentúru AFP. „Keďže však nevieme, čo sa s danou pacientkou v budúcnosti stane, nadmerná diagnostika je len teoretická a nedá sa zmerať. V tomto sme odkázaní na odhady. Metóda, ktorá sa používa na jej odhad, môže počet takýchto prípadov výrazne nadhodnotiť.“
Táto štúdia (archívny odkaz) z roku 2012, ktorá skúmala 16 odhadov nadmernej diagnostiky pri mamografii v siedmich európskych krajinách, ukázala, že výskyt nadmernej diagnostiky v praxi je pravdepodobne od jedného do desiatich percent.
V analýze z roku 2013 (archívny odkaz), ktorú si objednali výskumná organizácia Cancer Research UK a britské ministerstvo zdravotníctva, sa odhaduje, že nadmerná diagnostika sa môže týkať až 19 percent prípadov rakoviny zistených pri pravidelných skríningových vyšetreniach, ale konštatuje sa, že v súčasnosti nie je možné rozlíšiť medzi potenciálne smrteľnými a „nadmerne diagnostikovanými“ prípadmi rakoviny. Analýza dospela k záveru, že skríningové programy prsníkov v Spojenom kráľovstve „prinášajú významný úžitok a mali by pokračovať“.
„Pre obavy z nadmernej diagnostiky mnohí odborníci navrhujú, aby sa so skríningom prestalo, ak je očakávaná dĺžka života ženy kratšia ako sedem rokov, ak má pokročilé srdcové ochorenie, inú agresívnu rakovinu a podobne. Nadmerná diagnostika však nie je dobrým dôvodom na odmietnutie skríningu u žien vo veku od 40 do 49 rokov,“ povedala Gordon pre agentúru AFP.
Zdravotnícke orgány odporúčajú pravidelný skríning
Podľa niektorých odborníkov (archívny odkaz) by mohlo priniesť lepšie výsledky, ak by sa frekvencia mamografických vyšetrení prispôsobila jednotlivým pacientkam podľa ich rizikových faktorov rakoviny prsníka a nie podľa odporúčaní založených na veku.
Štúdia financovaná Európskou úniou (archívny odkaz), ktorá prebieha od roku 2018 a trvať by mala do roku 2025, testuje túto hypotézu tak, že ženám s vyšším rizikom rakoviny prsníka ponúka častejšie skríningové vyšetrenia a ženám s nižším rizikom menej časté.
Na Slovensku je preventívne mamografické vyšetrenie súčasťou preventívnej prehliadky u gynekológa a u žien vo veku od 40 do 69 rokov sa vykonáva každé dva roky .
Niektorým ženám sa však odporúča absolvovať mamografické vyšetrenie každý rok kvôli zvýšenému riziku rakoviny prsníka. Patria sem najmä ženy, ktoré majú v rodinnej anamnéze rakovinu prsníka, ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu a ženy, ktoré užívajú hormonálnu substitučnú liečbu v prechode.
Od roku 2019 sa na Slovensku vykonáva aj celonárodne organizovaný mamografický skríning rakoviny prsníka, ktorý je zameraný na ženy vo veku od 50 do 69 rokov.
Možnosť mamografického vyšetrenia však využíva len 31 percent žien, ktoré by mali nárok na pravidelnú mamografiu, kým v celej Európskej únii je to 57 percent. Na 14. strane tejto publikácie Národného onkologického inštitútu (archívny odkaz) možno vidieť, že v regiónoch Slovenska s vyššou účasťou na skríningu je aj prežívanie pacientok po liečbe vyššie.
Behúnová hovorí, že vo svojej praxi sa stretáva aj s hoaxmi súvisiacimi s mamografiou, hoci v súčasnosti o niečo menej ako v minulých rokoch. „Ako lekárku z tejto oblasti ma vytáčajú do nepríčetnosti. Svojou absurditou a škodlivosťou sa veľmi nelíšia od nedávno prevládajúcich hoaxov, ktoré tvrdia, že covid neexistuje alebo že očkovanie zabíja,“ uviedla.
Dezinformácie a falošné správy týkajúce sa zdravia, ktorým sme sa v AFP Fakty venovali, nájdete na tomto odkaze.
