Milan Mazurek vytvára paniku a zavádza o pripravovanom návrhu na digitálne euro. Digitálna mena, ktorej presnú podobu ani nepoznáme, nemá za cieľ pripraviť nás o slobodu. Jej zámerom je zaistiť stabilitu a bezpečnosť eura v digitálnej ére.
Milan Mazurek, poslanec NR SR a člen strany Republika, publikoval 25. mája 2023 na svojom facebookovom profile príspevok, v ktorom zavádzal o pripravovanom návrhu na digitálne euro.
Príspevok mal v čase písania článku viac ako 19-tisíc interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní). K príspevku bola priložená aj videonahrávka z vystúpenia v NR SR na rovnakú tému, ktorá mala viac ako 190-tisíc zhliadnutí.
Poslanec z hnutia Republika v príspevku tvrdil, že vlády, EÚ a medzinárodné spolky „chcú kontrolovať čo jeme, kedy to jeme, ako bývame, kam cestujeme, aké máme auto atď. Dokonalým nástrojom na tieto zásahy je digitálna mena centrálnej banky.“ Podľa neho prináša digitálne euro so sebou „koniec zvyškov normálneho života“.
Mazurek taktiež šíril paniku tvrdeniami, že ľudia prídu úplne o slobodu a ak bude zavedené digitálne euro, stratia kontrolu nad svojimi peniazmi. K tomu dodal: „Ak budeme neposlušní ich nariadeniam, tak nám naše peniaze jednoducho vezmú, resp. vypnú!“ Na posilnenie obáv dodal, že digitálne euro „je už v realizačnej fáze“.
Návrh digitálneho eura je v počiatočnej fáze
Európska centrálna banka (ECB) pripravuje návrh digitálnej verzie eura, čím reaguje na tlak vyvíjajúcich sa technológií, ktoré by mohli zmeniť spôsob používania peňazí v nasledujúcich desaťročiach. ECB spolu s národnými centrálnymi bankami eurozóny (vrátane Národnej banky Slovenska) začala v júli 2021 fázu skúmania projektu, v ktorej sa stále nachádza.
ECB má v pláne v októbri tohto roka zverejniť podrobný návrh dizajnu digitálnej meny. Očakáva sa, že ECB vtedy zároveň oznámi prechod do implementačnej fázy vo forme limitovaného pilotného programu. Stať by sa tak malo po schválení Rady guvernérov, najvyššieho rozhodovacieho orgánu ECB, ktorý pozostáva zo šiestich členov Výkonnej rady a guvernérov národných centrálnych bánk eurozóny.
Paralelne s prieskumnou fázou projektu ECB prebiehajú prípravy Európskej komisie na uskutočnenie potrebného legislatívneho procesu. Konkrétne legislatívne návrhy, v ktorých by mali byť stanovené niektoré kľúčové prvky dizajnu predpokladanej meny, by mali byť predložené v lete. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu sú ministri financií eurozóny, ktorí zastupujú záujmy európskych občanov.
Prezidentka ECB Christine Lagardeová uviedla, že očakáva, že konečné rozhodnutie o zavedení alebo odmietnutí digitálneho eura bude možné urobiť v roku 2026 alebo 2027. Tomu musí predchádzať realizačná fáza vo forme obmedzeného projektu, ako aj prijatie legislatívneho aktu Európskym parlamentom a Radou EÚ.
Mazurekove tvrdenie, že digitálne euro „je už v realizačnej fáze“, je teda klamstvom.
Digitálne euro má za cieľ zaistiť stabilitu a bezpečnosť peňazí v digitálnej ére
Digitálne euro by malo predstavovať digitálnu menu centrálnej banky, a teda elektronický ekvivalent hotovosti. ECB tak reaguje na skutočnosť, že spotrebitelia sa čoraz viac vyhýbajú hotovosti a uprednostňujú iné formy platieb. Digitálne euro by nenahrádzalo hotovosť, v prípade zavedenia by len dopĺňalo bankovky a mince. Išlo by teda o ďalší spôsob, akým by sa v Európe dali uskutočňovať platby eurom.
ECB a podporovatelia projektu tvrdia, že digitálne euro by zmodernizovalo európske platby tým, že by ľuďom poskytlo elektronickú alternatívu k hotovosti. Tá by bola bezpečná, dôveryhodná a všeobecne akceptovaná. „Potrebujeme bezrizikové aktívum a jediné, ktoré existuje, je mena centrálnej banky,“ povedal Fabio Panetta, člen Výkonnej rady ECB, ktorý dohliada na projekt týkajúci sa digitálneho eura.
Európa sa týmto spôsobom snaží tiež posilniť menovú suverenitu a podporiť váhu eura vo svete, napríklad voči dominantnému doláru. Zároveň tak chce predísť rizikám, že čínska digitálna mena, ktorá je momentálne v skúšobnej prevádzke, umožní Pekingu rozšíriť svoju úlohu na európskom trhu.
Okrem toho by podľa prezidentky ECB Christine Lagardeovej digitálne euro ponúklo občanom spôsob, ako nakupovať bez závislosti od poskytovateľov platobných služieb kontrolovaných neeurópskymi spoločnosťami. Patria medzi ne napríklad Mastercard, Visa, Apple Pay či Google Pay. Znížiť by sa tak nemala len závislosť na dominantných poskytovateľoch, ale zvýšiť by sa mala aj konkurencia a odolnosť trhu.
Rozdiely medzi peniazmi centrálnej banky a súkromnými peniazmi
Jedným z najväčších problémov, ktorý ohrozuje celý projekt, je, že tvorcovia politík nedokážu občanom jasne vysvetliť, čo digitálna mena znamená. Tým pádom nemôžu ani adekvátne objasniť, prečo je dôležitá. Mnohí ľudia sa dnes totiž domnievajú, že už používajú digitálne peniaze, keď zaplatia bezkontaktnou platobnou kartou alebo prostredníctvom mobilnej bankovej aplikácie namiesto hotovosti, a preto nerozumejú, o čom projekt ECB v skutočnosti je.
Hotovosť však nie je to isté ako elektronická platba – jedno sú peniaze centrálnej banky a druhé súkromné peniaze. Bankovky a mince sú v súčasnosti jediným druhom peňazí centrálnej banky, ktoré sú verejnosti k dispozícii. Keďže ich vydáva verejná inštitúcia, sú kryté verejným sektorom. Peniaze však vytvárajú aj komerčné banky, a preto sú nazývané tiež súkromnými peniazmi. Sú to finančné prostriedky, ktoré majú ľudia na účtoch.
Keď sa teda občan rozhodne vybrať si peniaze z bankomatu, premieňa súkromné peniaze na svojom bankovom účte na peniaze centrálnej banky. Opačná logika zase platí, keď bankovky vloží naspäť do banky.
Verejné peniaze fungujú ako kotva menového systému. Vďaka nim môžu ľudia dôverovať hodnote súkromných peňazí vydávaných bankami. Vytvorenie digitálneho eura by umožnilo banke nielen poskytovať hotovosť, ale aj verejné peniaze v elektronickej podobe. Fungovalo by to rovnako ako pri používaní peňazí na bankovom účte, len s tým rozdielom, že by išlo o peniaze ECB, ktoré sú ňou garantované a kryté. Jadrom projektu digitálneho eura je teda cieľ zachovať väzbu medzi občanmi a peniazmi centrálnej banky.
Okrem podpory digitalizácie ECB predpokladá, že digitálne euro by prispelo k hospodárskemu rastu a zvýšilo by odolnosť voči neregulovanému technologickému vývoju v bankovom a finančnom sektore. Ten totiž môže ohroziť finančnú stabilitu.
Cieľom tohto projektu nie je, ako sa snaží presvedčiť Mazurek, zhromažďovať údaje o platbách od jednotlivých používateľov, sledovať ich správanie ani poskytovať tieto údaje vládnym agentúram alebo iným verejným inštitúciám.
ECB aktuálne analyzuje možnosti na zaručenie maximálnej úrovne súkromia pri platbách. Podľa Pannetu skúma dokonca novú technológiu offline platieb, ktorá by zaručila pri platbe v obmedzenej hodnote úplnú anonymitu. Dodal tiež, že ECB nemá ani záujem, ani možnosti sledovať každú osobu, ktorá používa digitálnu menu vydanú centrálnou bankou.
Predstavitelia EÚ zároveň pripomínajú, že domácnosti sa už teraz vzdávajú oveľa väčšieho súkromia v prospech technologických gigantov zo súkromného sektora prostredníctvom používania svojich mobilných telefónov a aplikácií.
Európsky projekt prináša so sebou aj nezodpovedané otázky
Ako každý inovatívny projekt, aj tento so sebou prináša mnohé otázky, na ktoré aktuálne neexistujú odpovede. Podľa niektorých spotrebiteľov, finančníkov či politikov nie je presne zrejmé, čo má projekt dosiahnuť a či sú potenciálne prínosy dostatočné.
Podľa Philippa Sandnera, vedúceho Blockchain Centra na univerzite Frankfurt School of Finance & Management, nie je jasné, aký by bol prínos digitálneho eura. Podľa neho nikto nedokáže odpovedať na otázku, ako by digitálna mena zlepšila to, čo je už dnes dostupné pre spotrebiteľov.
Tieto otázky len narástli, keďže sa vytratila bezprostredná hrozba zo strany nestabilných kryptomien spolu s poklesom hodnoty bitcoinu a iných konkurenčných foriem peňazí. Práve obavy z toho, že by sa na nich ľudia vo veľkom obrátili, čím by podkopali národné meny, boli jedným z hlavných dôvodov, prečo sa nad digitálnou menou začalo uvažovať.
Myšlienka vytvoriť digitálne euro sa prvýkrát objavila pred niekoľkými rokmi v reakcii na nápad Facebooku zaviesť vlastnú virtuálnu menu. Mnohí sa totiž obávali, že by to mohlo narušiť kontrolu ECB nad peňažnou zásobou. Odvtedy sa táto myšlienka sociálnych sietí v podstate vytratila, ECB však vo svojom projekte pokračuje.
Európske banky zatiaľ vítajú projekt s opatrnosťou. Ako riziko uvádzajú, že bez prísnych obmedzení by digitálne euro mohlo odčerpať vklady z komerčných bánk. Tým by ich pripravilo o financovanie takých vecí, ako sú podnikateľské úvery a hypotéky. Na tieto obavy reagovala ECB návrhom na zavedenie limitu, koľko digitálnych eur môže jednotlivec držať.
Okrem toho sa objavili hlasy, že digitálne euro zvýši neefektívnosť a zložitosť vytvorením duplicitného platobného systému. Na všetky nedostatky, riziká a otázky prebiehajú aj naďalej intenzívne diskusie medzi ministrami financií eurozóny, ECB a ďalšími odborníkmi.
Mazurek šíri paniku prostredníctvom vyfabulovaných tvrdení
Je zrejmé, že projekt ECB týkajúci sa digitálneho eura nie je čiernobiely a má svojich zástancov aj odporcov. Diskusia na túto tému preto na európskej úrovni naďalej pokračuje a aktuálne nie je jasné, ako bude právny predpis či prípadná finálna podoba digitálnej meny vyzerať.
V žiadnom prípade však nejde, ako tvrdí Mazurek, o snahu kontrolovať občanov EÚ či pripraviť ich o slobodu. Zo strany poslanca hnutia Republika ide o účelové vytváranie paniky a nedôvery voči inštitúciám medzi občanmi, ktoré nie je podložené žiadnymi dôkazmi či argumentmi.
Skutočným zámerom ECB a jej projektu digitálneho euro ja zaistiť stabilitu a bezpečnosť európskych peňazí, ako aj posilniť postavenie európskej meny vo svete. Či a akým spôsobom sa to podarí, však zistíme až o niekoľko rokov.
