Scroll Top

Rodovo podmienené násilie je dôvodom na udelenie azylu. Necenzurovaná pravda zavádza o jeho uplatnení „pre všetky moslimky“

CEDMO-ESD

Author(s): Katarína Drevená, Infosecurity.sk

Český konšpiračný portál Necenzurovaná pravda dezinformuje o rozhodnutí ESD, podľa ktorého môže byť dôvodom na udelenie azylu rodovo podmienené násilie. Neznamená to však, že všetkým moslimským ženám bude udelený status utečenkyne. 

Portál Necenzurovaná pravda zverejnil 25. januára 2023 zavádzajúci článok s dezinformačným názvom „Podle rozhodnutí Evropského soudního dvora má nyní každá muslimka právo na azyl na území EU“.

Článok tvrdí, že Európsky súdny dvor (ESD) rozhodol, že azyl musí byť pridelený každej týranej žene. Toto rozhodnutie má byť údajne mierené na moslimky. Korán má totiž „priamo navádzať k bitiu žien“ a moslimky sú preto údajne „v drvivej väčšine bité a ponižované“. Argument doplnil portál Necenzurovaná pravda tým, že tento precedens bol vytvorený na prípade moslimskej ženy.

Neznáma autorka či autor článku podpisujúci sa ako „Slovanka“ tvrdí, že rozhodnutie ESD má za cieľ „ďalšie urýchlenie výmeny európskej populácie a islamizáciu Európy“.

Článok využíva falošnú analógiu: Korán nevyzýva na násilie voči ženám

Článok na portáli Necenzurovaná pravda hovorí o rozsudku veľkej komory ESD z polovice januára tohto roka. Ten skutočne uvádza, že žene, ktorá v krajine pôvodu trpí alebo je ohrozená „fyzickým alebo psychickým násilím vrátane sexuálneho násilia a domáceho násilia“ z dôvodu svojho pohlavia, môže byť udelená ochrana a priznanie statusu utečenkyne.

Neznáma autorka či autor na stránke Necenzurovaná pravda však zavádza čitateľov, keď naznačuje, že stanovisko ESD sa vzťahuje primárne na moslimky. Rozsudok totiž nie je mierený na ženy určitého náboženského vyznania, aj keď prípad, ku ktorému ESD podal stanovisko, sa týkal tureckej moslimky kurdského pôvodu. Rozhodnutie sa však nevzťahuje na ľudí žiadneho konkrétneho vierovyznania, etnika či národnosti. Práve naopak, je platné pre všetkých.

Článok zároveň manipuluje prostredníctvom falošnej analógie, keď tvrdí, že toto rozhodnutie je mierené práve na moslimky kvôli tomu, že Korán má „priamo navádzať k bitiu žien“ a že tieto ženy sú údajne „v drvivej väčšine bité a ponižované“.

V tomto kontexte je dôležité zdôrazniť, že domáce násilie, ktorého terčom sú často ženy, nie je špecifické pre žiadnu náboženskú skupinu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že približne tretina žien na svete bola počas svojho života vystavená fyzickému a/alebo sexuálnemu násiliu zo strany intímneho partnera alebo sexuálnemu násiliu zo strany iných osôb.

Okrem toho nie je pravdou, že Korán alebo islamské učenie nabáda na fyzické násilie voči ženám. Postoj islamu k domácemu násiliu vychádza z Koránu, prorockej praxe (sunny) a historických a súčasných právnych rozsudkov (fatvy). Korán jasne hovorí o tom, že vzťah medzi ženou a mužom je založený na pokoji, bezpodmienečnej láske, nežnosti, ochrane, povzbudení, láskavosti, úteche, spravodlivosti a milosrdenstve.

Láskavosť voči ženám zdôrazňoval aj samotný Mohamed, ktorý prirovnal porušenie manželských práv, v rámci ktorých je nevyhnutná láskavosť voči žene, k porušeniu zmluvy páru s Bohom. Násilné správanie voči ženám je zároveň jednoznačne v rozpore s cieľmi islamskej jurisdikcie.

Rozhodnutie ESD je dôležitým krokom v boji proti rodovo podmienenému násiliu

Svojím rozhodnutím ESD potvrdil, že ženy, ktoré sú vystavené násiliu na základe svojho pohlavia, majú právo požiadať o ochranu v EÚ. Podľa ESD sa má status utečenca totiž udeľovať vtedy, „keď je štátny príslušník tretej krajiny prenasledovaný z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine“. Rozhodol pritom, že „ženy ako celok možno považovať za príslušníčky sociálnej skupiny“.

ESD sa odkázal na Istanbulský dohovor, ktorý uznáva rodovo podmienené násilie páchané na ženách ako formu prenasledovania. Istanbulský dohovor je právne záväznou medzinárodnou zmluvou Rady Európy, ku ktorému pristúpila EÚ ako celok. Jeho cieľom je predchádzať násiliu na ženách a bojovať proti nemu. Šesť členských štátov vrátane Slovenska však dohovor zatiaľ neratifikovalo. To znamená, že na nich má účinnosť iba v oblastiach, ktoré na EÚ preniesli členské štáty. Ide o oblasti správy inštitúcií EÚ a justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zásady zákazu vrátenia a vyhostenia.

ESD zároveň dodal, že v prípade, že žena nespĺňa všetky podmienky na priznanie statusu utečenkyne, „má nárok na postavenie doplnkovej ochrany, najmä ak jej hrozí reálne riziko, že bude zabitá alebo vystavená násiliu“. O to dôležitejšie to podľa ESD je, ak riziko hrozí od člena rodiny alebo komunity, a to z dôvodu údajného porušenia kultúrnych, náboženských alebo tradičných noriem.

Pôvodný prípad sa týka tureckej moslimky kurdského pôvodu. Tá utiekla z krajiny pôvodu do Bulharska, keďže ju muž ohrozoval a bil. Následne sa s ním aj napriek jeho námietkam rozviedla. Podľa vlastných slov bola k sobášu donútená, keď mala šestnásť rokov. Ak by sa vrátila späť do Turecka, hrozila by jej takzvaná vražda zo cti.

Ide najčastejšie o zabitie ženy alebo dievčaťa mužskými členmi jej rodiny, ktorí svoj čin ospravedlňujú tým, že obeť zneuctila meno alebo prestíž rodiny. Dôvodom môže byť napríklad mimomanželský sex, rozhovor s mužmi, ktorí nie sú príbuzní, odmietnutie uzavrieť dohodnuté manželstvo či rozchod alebo snahy o neho.

Rozsudok veľkej komory ESD vzbudil pozitívne reakcie medzi poslancami Európskeho parlamentu (EP), ľudskoprávnymi aktivistami, ako aj neziskovými organizáciami venujúcim sa právam na azyl či právam žien. Poslanci EP rozhodnutie ocenili, keďže podľa nich ide o významný krok k ochrane žien pred domácim a sexuálnym násilím a k podpore inkluzívneho a súcitného prístupu k azylovej politike.

Stephanie Walterová z organizácie Terre des Femmes však zároveň pripomenula, že na nemeckých súdoch už existuje prax rozhodovať v súlade s normami stanovenými ESD. Podľa nej je však problém skôr v tom, že ženy nevedia, že za prijateľné dôvody na udelenie statusu utečenca sa považuje aj domáce násilie, nútené manželstvo či mrzačenie pohlavných orgánov.

Dezinformácie z Necenzurovanej pravdy zdieľajú ďalšie problematické stránky

Portál Necenzurovaná pravda bol zaradený medzi stránky s problematickým obsahom v databáze Konšpirátori.sk na základe hodnotenia nezávislej komisie. Získal pritom 8,5 bodov z 10, pričom platí, že čím vyššie hodnotenie, tým nižšia kvalita stránky na základe zvolených kritérií.

Samotná stránka o sebe tvrdí, že jej „hlavným cieľom je prinášať informácie, ktoré sa z hlavného prúdu nedozviete alebo sa k vám dostanú v trochu skreslenej podobe“, čím chce „prebúdzať spiace masy“. Publikované články sú však plné dezinformácií, manipulatívneho obsahu a propagandy. Na hornej lište je možné nájsť záložky ako napríklad „Veľký reset“, „Agenda 2030“ či „Islamizácia Európy“, ktoré odkazujú na rôzne konšpiračné teórie.

Články, ktoré sú zverejňované bez mien autorov, preberajú aj ďalšie dezinformačné stránky známe v slovenskom informačnom priestore. Prominentným príkladom je portál InfoVojna, ktorý je taktiež zaradený na zoznam stránok so sporným obsahom na Konšpirátori.sk. O prezdieľavanom dezinformačnom obsahu medzi týmito dvoma portálmi sme písali napríklad tu alebo tu.

Fact Checker Logo
Pôvodne uverejnené tu.
Privacy Preferences
When you visit our website, it may store information through your browser from specific services, usually in form of cookies. Here you can change your privacy preferences. Please note that blocking some types of cookies may impact your experience on our website and the services we offer.