Dôležitosť problému dezinformácií
Prevažná väčšina ľudí v krajinách, ktoré sa zúčastnili prieskumu (79 %), považuje otázku dezinformácií za dôležitú. Za najdôležitejšiu ju považujú ľudia v Slovinsku a Fínsku, za najmenej dôležitú ľudia v Poľsku a na Slovensku. Poľsko má tiež najvyšší podiel obyvateľov, konkrétne 10 %, ktorí považujú otázku dezinformácií za úplne nedôležitú. Dôležitosť problému dezinformácií vnímajú silnejšie ľudia nad 55 rokov; vo vekovej skupine 66+ považuje túto tému za dôležitú 87 % obyvateľstva. Podobný vplyv má aj vzdelanie. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním tiež častejšie (83 %) považujú dezinformácie za problém, ktorý je potrebné riešiť.

Hrozba pre národnú bezpečnosť, ktorú predstavujú dezinformácie
Rovnaké percento ľudí, ktorí považujú dezinformácie za problém, verí, že dezinformácie ohrozujú národnú bezpečnosť. V tomto prípade sú rozdiely medzi krajinami väčšie a nie vždy korelujú s vnímanou dôležitosťou tejto otázky. Napríklad v Slovinsku, hoci je táto otázka dôležitá, len 70 % obyvateľstva považuje úmyselné šírenie dezinformácií za hrozbu pre národnú bezpečnosť. Naopak v Poľsku, kde je podiel ľudí považujúcich dezinformácie za problém najnižší spomedzi sledovaných krajín, sa s týmto tvrdením stotožnilo najviac respondentov.
Pokiaľ však ide o bezpečnosť, Poľsko spolu so Slovenskom má najvyšší počet ľudí (46 %), ktorí uviedli, že šírenie dezinformácií rozhodne predstavuje hrozbu. Najmenej sú o tom presvedčení Fíni. Česi a Maďari sa nachádzajú niekde medzi týmito dvoma extrémami. Aj v tomto prípade je skupinou ľudí, ktorá vníma túto hrozbu najsilnejšie, najstaršia generácia vo veku 66 a viac rokov, kde 84 % obyvateľov v každej krajine sa obáva, že dezinformácie predstavujú hrozbu pre bezpečnosť. Naopak, ľudia vo veku 35–54 rokov vnímajú toto nebezpečenstvo mierne podpriemerne, konkrétne 76 % z nich.

Obmedzovanie dezinformácií prostredníctvom štátnych zásahov
Pokiaľ ide o názory na to, či by štát mal obmedzovať alebo zabraňovať šíreniu dezinformácií, 68 % obyvateľov v krajinách, v ktorých sa prieskum uskutočnil, súhlasí. Tento názor najčastejšie zastávajú ľudia v Poľsku (78 %), nasledujú Francúzi (74 %). Naopak, tento názor má najmenšiu podporu medzi občanmi Maďarska (58 %). Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch, ľudia vo veku nad 66 rokov a ľudia s vysokoškolským vzdelaním skôr podporujú zásah štátu.

Boj proti dezinformáciám z pohľadu strednej Európy
Česká republika, Slovensko, Poľsko a Maďarsko vykazujú určité podobnosti, pokiaľ ide o dezinformácie. Hoci väčšina ľudí považuje túto otázku za dôležitú, postoje k tomu, ako ju riešiť, sa líšia v závislosti od úrovne dôvery v štát a médiá.
V Českej republike a Maďarsku považuje dezinformácie za dôležitý problém približne štyri pätiny obyvateľstva, ale menej ľudí než vo väčšine západoeurópskych krajín verí, že skutočne ohrozujú bezpečnosť štátu. Naopak, Poľsko a Slovensko patria medzi krajiny, kde menšia časť obyvateľstva považuje dezinformácie za významný problém, ale zároveň viac ľudí (v oboch krajinách približne 46 %) považuje šírenie manipulatívnych informácií za priamu hrozbu pre bezpečnosť.
Tieto rozdiely možno do veľkej miery vysvetliť politickým a mediálnym kontextom. V Poľsku a Maďarsku je verejná sféra veľmi polarizovaná, čo sa odráža vo vnímaní úlohy štátu: Poliaci patria medzi najsilnejších podporovateľov aktívnych opatrení proti dezinformáciám (78 % súhlasí), zatiaľ čo Maďari sú v tomto ohľade najopatrnejší (58 %).
V Českej republike a na Slovensku zohráva väčšiu úlohu všeobecná nedôvera voči inštitúciám. Ľudia vnímajú túto otázku ako závažnú, ale menej sa spoliehajú na zásah štátu. Tieto rozdiely ukazujú, že stredná Európa zostáva regiónom, kde sa informačná bezpečnosť prelína s otázkou legitimity štátu a dôvery v demokratické inštitúcie. Účinná obrana proti dezinformáciám preto nebude spočívať len v regulácii alebo cenzúre, ale predovšetkým v zvyšovaní mediálnej gramotnosti, transparentnej komunikácii vlád a obnovení sociálnej dôvery, ktorá je možno najzraniteľnejšou zložkou v celej strednej Európe.
Základné parametre
Názov výskumu: CEDMO Tracking (V4+5)
Hlavné obdobie zberu údajov: 2. vlna: 15. september 2025 – 10. október 2025
Cieľová skupina: reprezentatívna populácia 15+
Metóda výberu respondentov: kvótny výber
Nastavenie kvót: podľa Českého štatistického úradu (ČSÚ)
Monitorované kvóty: pohlavie, vek, vzdelanie, región, veľkosť bydliska
Metóda zberu: CAWI prieskum s využitím online panelu
Celková vzorka: 2. vlna: n=19 022 (všetky krajiny): CZ n=1 996, SK n=1 979, EE n=2 057, FI n=2 071, FR n=2 470, DE n=2 306, HU n=2 063, PL n=2 156, SL n=1 924
*Zber údajov pre prieskum CEDMO Tracking bol financovaný z Národného plánu obnovy v rámci projektu s názvom MPO 60273/24/21300/21000 CEDMO 2.0 NPO.

