Úrad špeciálnej prokuratúry je aj viac než rok od svojho zrušenia predmetom politických diskusií. Tie sa spájajú najmä s osobou bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý do funkcie nastúpil ako bývalý politik. Okrem politickej minulosti bol kritizovaný aj spôsob, akým získal bezpečnostnú previerku potrebnú na kandidatúru do tejto pozície. Pomohol mu ju získať vtedajší minister práce a zároveň jeho dlhoročný spolupracovník Milan Krajniak. Lipšic nakoniec splnil všetky potrebné podmienky a stal sa špeciálnym prokurátorom v súlade so zákonom. To, že Národný bezpečnostný úrad neporušil pri udelovaní previerky zákon, jednohlasne potvrdil aj kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti NBÚ.
K téme voľby špeciálneho prokurátora sa po viac ako štyroch rokoch vrátil europoslanec za stranu Hlas Branislav Ondruš. Ten pri otázke o budúcnosti Špecializovaného trestného súdu spomenul proces rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ku ktorému podľa neho prispela politizácia: „Tým špeciálnym prokurátorom sa Daniel Lipšic stal v rozpore so zákonom, pretože v rozpore so zákonom jeho kamarát Milan Krajniak požiadal, aby sa pre neho urobila teda vtedy tá bezpečnostná previerka,“ povedal Branislav Ondruš (v čase od 36:09).
Daniela Lipšica zvolili za špeciálneho prokurátora poslanci Národnej rady vo februári 2021. Pred voľbou parlament zmenil zákon o prokuratúre tak, aby umožnil kandidovať aj osobám, ktoré nie sú prokurátormi. Jednou z podmienok účasti vo voľbe však zostala bezpečnostná previerka na stupeň „prísne tajné”.
O vykonanie previerky nemôže požiadať samotná preverovaná osoba. Podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností o bezpečnostnú previerku môže pre navrhovanú osobu požiadať štatutárny orgán štátneho orgánu (.pdf, s. 6 – 7).
Ostatní traja kandidáti na funkciu špeciálneho prokurátora – Vasiľ Špirko, Ján Šanta a Peter Kysel – v čase voľby pôsobili ako prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa zákona o prokuratúre potrebovali mať už pre výkon svojho povolania previerku na stupeň prísne tajné. O previerku za nich požiadala Generálna prokuratúra.
Ako získal Lipšic previerku
Danielovi Lipšicovi pomohol získať bezpečnostnú previerku vtedajší minister práce Milan Krajniak, ktorý bol zároveň jeho dlhoročným spolupracovníkom. Krajniak tvrdil, že „oslovil Daniela Lipšica s ponukou na spoluprácu, aby pôsobil ako jeho poradca pre právnu oblasť.“ Mal sa údajne venovať IT tendrom súvisiacim s kritickou infraštruktúrou, na ktoré potreboval previerku na stupeň „prísne tajné”.
Podľa informácií denníka SME si bežne úrad na previerku ľudí, ktorí sa majú oboznamovať s prísne tajnými materiálmi, v tom čase pýtal aspoň šesť mesiacov. Ak by úrad Lipšica preveroval takto dlho, nemohol by na špeciálneho prokurátora kandidovať.
Denník SME taktiež upozornil, že advokáti v trestnom konaní previerky nepotrebujú a ministerstvo práce v zozname utajovaných skutočností ani pri jednom bode neuvádzalo, že by od zamestnancov vyžadovalo najvyššiu bezpečnostnú previerku.
Keďže bol Daniel Lipšic nakoniec zvolený za špeciálneho prokurátora, na ministerstve sociálnych vecí nepôsobil. Hovorkyňa ministerstva sa vyjadrila, že hľadaním náhrady za Lipšica sa akútne nezaoberali.
Čo konštatovali kontrolné orgány
Na spôsob, akým Daniel Lipšic získal previerku, reagoval Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Vo vyjadrení NBÚ deklaroval, že v previerkovom procese pristupujú ku každému rovnako v zmysle zákona. To, že NBÚ neporušil zákon, potvrdil Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ. Vtedajší predseda výboru za ĽSNS Martin Beluský po rokovaní povedal: „Výbor na základe poskytnutých informácií ako aj na základe vyjadrení pána riaditeľa jednohlasne konštatoval, že zo strany NBÚ nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona”.
Podľa NBÚ tiež neboli pravdivé tvrdenia, že Daniel Lipšic získal previerku neštandardne rýchlo. Lipšicove preverovanie malo podľa medializovaných správ trvať dva a pol mesiaca. Podľa NBÚ bola v roku 2020 priemerná lehota výkonu bezpečnostných previerok na stupeň prísne tajné 60 dní.
Opoziční poslanci na čele s Robertom Ficom podali vo februári 2021 trestné oznámenie pre spôsob, akým získal Daniel Lipšic previerku. Bolo namierené proti ministrovi Krajniakovi a zástupcovi Národného bezpečnostného úradu, ktorý Lipšicovi previerku pridelil. Vo februári 2022 polícia informovala, že začala trestné stíhanie vo veci trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Odvtedy nie je verejne známe, že by polícia v tejto veci obvinila konkrétnu osobu.
Bezpečnostné previerky predstavujú štandardný nástroj na hodnotenie bezpečnostných rizík osôb, ktoré majú mať prístup k utajovaným skutočnostiam. Cieľom previerky je zabezpečiť, aby k takýmto informáciám mali prístup iba osoby, ktoré zaručia ich ochranu. V Slovenskej republike existuje štvorstupňový systém klasifikácie utajovaných skutočností: vyhradené, dôverné, tajné a prísne tajné, ktorý zodpovedá aj stupňom bezpečnostných previerok.
