Po voľbách v roku 2023 postavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok viacerých policajtov so statusom chránených oznamovateľov mimo službu. Policajti namietali postup ministra ako nezákonný a obrátili sa preto na súd. Prvostupňové súdy im v štyroch prípadoch vyhoveli a vydali neodkladné opatrenie, v ostatných prípadoch ich návrhy zamietli. Krajský súd však napokon vo všetkých deviatich odvolaniach rozhodol v prospech ministerstva. Tieto konania sa však týkali výlučne neodkladných opatrení – nie zákonnosti samotného vyradenia policajtov zo služby. O nej rozhoduje Správny súd, ktorý v novembri 2025 konštatoval, že ministerstvo postupovalo nezákonne a policajt Pavol Ďurka sa môže vrátiť do práce.
Robert Kaliňák koncom novembra 2025 v televíznej relácii Na telo vyhlásil, že „čurillovci“ prehrali všetky spory o návrat do služby: „Že to je fakt, prehrali 12:0 s ministerstvom vnútra v prípade tých návrhov, ktoré dávali, aby boli vrátení do práce“. Toto vyjadrenie však nezodpovedá realite.
V novembri 2023 rozhodol Matúš Šutaj Eštok o postavení viacerých policajtov okolo Jána Čurillu mimo služby. Dôvodom malo byť ich trestné stíhanie.
Keďže viacerí títo policajti dostali štatút chránených oznamovateľov, bol na takýto úkon potrebný súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO), ktorý však v týchto prípadoch udelený nebol. Ministerstvo o takýto súhlas podľa predsedníčky ÚOO Zuzany Dlugošovej ani nepožiadalo.
Policajti namietali postup ministra ako nezákonný a obrátili sa preto na súd, od ktorého žiadali vydanie opatrenia, ktoré by im umožnilo vrátiť sa do práce.
Kto sú tzv. čurillovci
Názvom „čurillovci“ politici a médiá označujú skupinu policajtov okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu, ktorí pracovali na dnes už zrušenej Národnej kriminálnej agentúre. Ich mená sa dostali do pozornosti širokej verejnosti potom, čo boli v septembri 2021 obvinení a vzatí do väzby pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Okrem Čurillu boli obvinení aj Pavol Ďurka, Štefan Mašin, Milan Sabota, Branislav Dunčko a Róbert Magula. Ďurka bol navyše obvinený z marenia úlohy verejným činiteľom. Spolu s policajtmi je v prípade obvinený aj bývalý šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz.
Týmto policajtom bolo kladené za vinu, že údajne účelovo začali vyšetrovať inšpekčný tím Oblúk, ktorý podozrievali zo snahy mariť vyšetrovanie citlivých káuz vedených NAKA.
Po dvoch týždňoch vo väzbe ich Krajský súd v Bratislave prepustil na slobodu a skonštatoval, že ich stíhanie nebolo opodstatnené.
V prípade sa však stále čaká na pojednávanie vo veci samotnej. Prípad bol pridelený sudcovi Kapinajovi, ktorý bol po námietke zaujatosti z rozhodovania vylúčený. Spis sa v októbri 2024 dostal na stôl novému sudcovi, ktorý zatiaľ nerozhodol.
Títo obvinení policajti vyšetrovali aj viaceré citlivé kauzy s politickým presahom vrátane známych prípadov Boží mlyn, Očistec či Judáš.
K skupine čurillovcov bývajú často zaraďovaní aj traja policajti, ktorí pred voľbami v roku 2023 pôsobili na policajnej inšpekcii – Juraj Svitko, Ladislav Kotek a Richard Sedlák.
Práve týchto deväť mien spomína Matúš Šutaj Eštok, keď hovorí o rozhodnutiach súdov v prospech ministerstva. „Čiže v prípadoch policajtov Mašín, Dunčko, Magula, Čurilla, Ďurka, Svitok, Sedlák, Kotek, Sabota krajský súd odmietol ich návrhy na vydanie neodkladných opatrení, a teda do práce sa vrátiť nemôžu,“ vyhlásil minister v júni 2024.
Minister spomína aj bývalého viceprezidenta policajného zboru Branka Kišša, ktorý sa tiež s ministerstvom súdil o vydanie neodkladného opatrenia. Podľa vyjadrenia ministerstva však svoj návrh vzal späť.
Medzi policajtov, ktorí mali status chránených oznamovateľov, patrili aj vyšetrovatelia Peter a Martin Juhásovci. Aj keď nie sú priamo spájaní s „čurillovcami“, minister ich taktiež, napriek ich statusu chránených oznamovateľov a bez súhlasu úradu, presunul z ich pôvodného pracovného zaradenia. Z mediálne zverejnených informácií však nevyplýva, že žiadali o udelenie neodkladného opatrenia ako v prípade vyššie spomenutých policajtov.
Peter Juhás sa v marci 2023 stal dočasným šéfom policajnej inšpekcie. Po príchode novej vlády ho vo funkcii vystriedal Branislav Zurian. Pri reorganizácii úradu Zurian v marci 2024 preložil Petra Juhása na okresnú políciu v Leviciach, kde pracuje na oddelení vyšetrovania ekonomickej trestnej činnosti. V tom čase však mal Peter Juhás status chráneného oznamovateľa, ktorý dostal na základe rozhodnutia prokurátora dnes už zrušenej špeciálnej prokuratúry za to, že podal trestné oznámenie v kauze Rozuzlenie.
Jeho brata Martina Juhása sa tiež dotkli personálne rozkazy ministra Šutaja Eštoka. Po zrušení NAKA ho preložili na referentskú pozíciu na obvodnom oddelení v Leviciach. Minister ho zároveň postavil mimo služby za to, že je trestne stíhaný.
Martin Juhás je stíhaný za odpočúvanie poľovníckej chaty, kde malo podľa podozrení dochádzať k pytliactvu. Odpočúvací systém však zaznamenal stretnutia vplyvných osôb, vrátane Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Mareka Paru, Pavla Gašpara či Miroslava Bödora. Policajná inšpekcia ho preto obvinila za zneužitie právomoci.
Juhás dostal status chráneného oznamovateľa ešte v októbri 2023, krátko po nástupe súčasnej vlády.
Ako dopadli súdne spory o neodkladnom opatrení
Viacerí vyšetrovatelia namietali postup ministra ako nezákonný a obrátili sa preto na súd. Prvostupňový súd v šiestich prípadoch (Čurilla, Magula, Sedlák, Ďurka, Svitko, Kotek) nevyhovel návrhu policajtov na vydanie neodkladného opatrenia.
V štyroch prípadoch (Kišš, Mašin, Dunčko, Sabota) však mestský súd rozhodol o vydaní rozhodnutia, na základe ktorého sa mohli policajti vrátiť do práce a mala im byť vyplatená ušlá mzda.
Na prvom stupni teda pomyselné skóre predstavuje pomer 6:4 v prospech ministerstva.
Vo všetkých prípadoch policajtov prišlo k odvolaniu a o spore napokon musel rozhodnúť krajský súd, ktorý dal vo všetkých prípadoch za pravdu ministerstvu.
V prípade rozhodnutí krajských súdov je teda stav 9:0 v prospech ministerstva.
Je potrebné dodať, že krajský súd nerozhodoval o tom, či ministerstvo postupovalo zákonne, keď policajtov postavilo mimo službu ani o ich údajnej trestnej činnosti, iba o neodkladnom opatrení.
O čom rozhodoval súd
Matúš Šutaj Eštok vyhlásil, že rozhodnutia krajského súdu znamenajú, že zákon neporušil, a nemusel si pýtať žiadny súhlas od úradu.
Je pravdou, že krajský súd dal ministrovi vo viacerých sporných otázkach za pravdu, skonštatoval napríklad, že policajti nie sú obeťou antidiskriminácie.
Krajský súd ale nerozhodoval o tom, či sa minister mal alebo nemal obrátiť na Úrad na ochranu oznamovateľov. Rozhodnutia sa týkali nárokov policajtov na vydanie neodkladných opatrení, a nie porušenia zákona pri obchádzaní Úradu na ochranu oznamovateľov.
Aj Úrad na ochranu oznamovateľov už skôr upozorňoval na to, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v prípade policajtov NAKA sa netýka toho, či ministerstvo vnútra konalo v súlade so zákonom, keď ich bez súhlasu úradu postavilo mimo služby.
„Teda o tom, či ministerstvo vnútra postupovalo a rozhodlo zákonne, môže rozhodovať jedine správny súd,“ dodal úrad.
Správny súd rozhodol, že Pavol Ďurka sa môže vrátiť do práce
Medzičasom padli viaceré rozhodnutia, ktoré pojednávali o tom, či minister porušil zákon, keď vykonal personálne zmeny bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov.
Vyšetrovateľ Pavol Ďurka z tímu Jána Čurillu sa podľa rozhodnutia Správneho súdu z novembra 2025 môže po dvoch rokoch vrátiť do práce. Ministerstvo vnútra mu má zároveň vyplatiť ušlú mzdu. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok avizoval, že voči rozhodnutiu podá mimoriadny opravný prostriedok.
Rozhodnutie v prípade Pavla Ďurku môže, podľa jeho advokáta Kubinu, slúžiť ako precedens, keďže žaloby ďalších policajtov sú z veľkej časti totožné.
Ministerstvo okrem toho dostalo aj viacero pokút za nerešpektovanie zákona.
Úrad na ochranu oznamovateľov rozhodol a neskôr v odvolacom konaní aj potvrdil, že ministerstvo vnútra porušilo zákon, keď si pred vydaním personálnych rozkazov pre desiatich policajtov, ktorým bola prokurátorom udelená ochrana oznamovateľa, nevyžiadalo súhlas úradu. Za porušenie zákona o ochrane oznamovateľov ÚOO uložil ministerstvu pokutu vo výške 90-tisíc eur.
V apríli 2025 úrad právoplatne vymeral ministerstvu vnútra za nezákonný postup ďalšiu pokutu 6-tisíc eur, tentoraz za preradenie Petra Juhása. Ministerstvo s verdiktom však nesúhlasí a podalo žalobu na správny súd.
Rozhodnutia o preradení Petra Juhása napadol protestom aj prokurátor generálnej prokuratúry. Dôvodom bolo taktiež obchádzanie Úradu na ochranu oznamovateľov zo strany ministerstva.
Pokutu od ÚOO vo výške 18-tisíc eur dostalo ministerstvo aj za personálne kroky voči bratovi Petra Juhása policajtovi Martinovi Juhásovi. Úrad na ochranu oznamovateľov v jeho prípade konštatoval trojnásobné pochybenie, a to pri odvolaní z funkcie, zaradení na referentský post aj postavení mimo služby.
Ďalšiu pokutu od Úradu na ochranu oznamovateľov dostalo ministerstvo začiatkom decembra za personálne rozkazy, ktorými boli policajti Ján Čurilla, Štefan Mašín, Milan Sabota, Robert Magula, či Branislav Dunčko z Národnej kriminálnej agentúry prevelení na okresné policajné riaditeľstvá, hoci mali štatút chránených oznamovateľov. Úrad už pokutu aj potvrdil potom, čo sa ministerstvo voči rozhodnutiu odvolalo.
