(Ženy boxerky na olympiáde z pohľadu Ai – Midjourney)
Každé tri mesiace pravidelne prinášame prehľad najrozšírenejších dezinformačných naratívov, ktoré sa šírili v digitálnom priestore v uplynulom štvrťroku, vo forme štvrťročného Fact-checking briefu, ako aj prehľad o dosahu a dôveryhodnosti vybraných naratívov na základe údajov z výskumu CEDMO Trends. Rovnako tomu je aj v treťom štvrťroku 2024. Tento prehľad bol doteraz publikovaný len v anglickom a českom jazyku. Počnúc týmto vydaním sme ho rozšírili o slovenský a poľský preklad. Vďaka tomu je jeho obsah prístupnejší z hľadiska všetkých materinských jazykov regiónov, ktoré ako Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO) pokrývame.
Podľa fact-checking briefu, ktoré vypracovalo centrum CEDMO, bola v treťom štvrťroku 2024 najčastejšou témou medzi dezinformačnými naratívmi v stredoeurópskom online priestore domáca politika. V porovnaní s predchádzajúcimi štvrťrokmi sa však počet článkov s touto tematikou znížil, najmä v dôsledku letných mesiacov a tém, ako boli voľby v Poľsku a na Slovensku. Významnou udalosťou v domácej politike boli septembrové krajské a senátne voľby v Českej republike. V porovnaní s predchádzajúcimi štvrťrokmi došlo k zmene v zastúpení iných tém, keď napríklad zdravotníctvo predbehlo na druhom mieste v rebríčku frekvencie výskytu konkrétnych tém vojnu na Ukrajine. Od začiatku roka 2023 (začiatok monitorovania) sa tak stalo len druhýkrát.
Hlavné dezinformačné naratívy: povodne
V súvislosti s nedávnymi povodňami v Českej republike a Poľsku sa okrem iného objavili špekulácie, že vlády týchto krajín povodne „naplánovali“ alebo že na ich vznik mali vplyv systémy ako HAARP alebo technológia 5G. Objavili sa aj nepodložené špekulácie, že mosty alebo priehrady v postihnutých oblastiach boli zámerne zničené alebo že nesprávne riadenie prietokov na vodných nádržiach v Českej republike viedlo k rozsiahlejším škodám v Poľsku. Najmä v Poľsku sa objavili správy poukazujúce na údajnú nekompetentnosť miestnej vlády pri prevencii povodní a nedostatočnú pomoc obetiam. Objavili sa aj manipulatívne tvrdenia o zásluhách jednotlivých vlád pri budovaní retenčných nádrží a protipovodňovej ochrany. V Českej republike sa objavila vykonštruovaná správa o tom, že Ukrajinci a Ukrajinky žijúci/e v Česku odmietli pomôcť ľuďom postihnutým povodňami, alebo video zdôrazňujúce údajnú neschopnosť armády pri stavbe provizórneho mosta. Ten však v skutočnosti postavila súkromná spoločnosť.
Hlavné dezinformačné naratívy: otvorenie olympijských hier
Počas tohtoročných olympijských hier v Paríži sa objavilo niekoľko naratívov, ktoré upozorňovali na rôzne aspekty olympijských hier. Naratívy sa zameriavali na prejavy nespokojnosti a rozhorčenia verejnosti, ktoré však boli často vymyslené. Jedným z týchto naratívov bola falošná správa o bojkote olympijských hier spoločnosťou Samsung, ktorá údajne stiahla svoju podporu kvôli tzv. „woke“ obsahu otváracieho ceremoniálu. Toto tvrdenie však bolo vyvrátené – Samsung zostal jedným z hlavných sponzorov hier a k žiadnemu verejnému bojkotu nedošlo. Medzi ďalšie virálne manipulácie patrilo video, ktoré údajne zobrazovalo francúzske publikum pokrikujúce na francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona počas otváracieho ceremoniálu. V skutočnosti však išlo o starší záznam z roku 2023, nakrútený na inom verejnom podujatí. Značnú pozornosť vzbudila aj fotografia izraelských plaviek s transparentom vyzývajúcim na prepustenie rukojemníkov/rukojemníčiek z Gazy. Táto fotografia bola pôvodne zhotovená osem mesiacov pred olympijskými hrami, nebola v žiadnej priamej súvislosti s olympijskými hrami a jej použitie v tomto kontexte bolo zámerne zavádzajúce.
Hlavné dezinformačné naratívy: prípad alžírskej boxerky
V súvislosti s tohtoročnými olympijskými hrami sa na sociálnych sieťach šírili nepravdivé tvrdenia o alžírskej boxerke Imán Chalíf, ktorá bol údajne transrodovou športovkyňou. Tento naratív vyvolal veľkú kontroverziu, ale nebol ničím podložený – Chalíf sa narodila ako žena, súťažila ako žena a nikdy nepodstúpila zmenu pohlavia. Medzi ďalšie manipulácie patrila údajná fotografia Chalíf, ktorá mala potvrdzovať jej „transrodovú“ identitu. Táto fotografia však bola vytvorená pomocou nástrojov umelej inteligencie a nešlo o skutočný obrázok. Okrem toho sa všeobecne šírili nepravdivé správy o tom, že na olympijských hrách súťažia muži proti ženám.
Informovanosť o súčasných dezinformačných naratívoch a pohľad na ich dôveryhodnosť
Aj v priebehu októbra sa v rámci ďalšej vlny prieskumu CEDMO Trends, ktorý sa dlhodobo realizuje v Českej republike (výskumná agentúra Median) a na Slovensku (výskumná agentúra IPSOS), testovalo povedomie reprezentatívnej vzorky českej a slovenskej populácie o aktuálnych dezinformačných naratívoch a ich dôveryhodnosti. V tom istom období sa uskutočnil aj porovnávací prieskum v Poľsku, ktorý sa sústredil na rovnaké témy. Porovnanie údajov z jednotlivých krajín ukázalo, že medzi Poľskom, Českou republikou a Slovenskom existujú rozdiely, pokiaľ ide o znalosť dezinformačných naratívov. V Českej republike je výskyt dezinformácií zďaleka najnižší. Nižšia znalosť testovaných dezinformačných naratívov je zjavná aj na Slovensku, kde sú však dva z testovaných naratívov (pozri grafy nižšie) výrazne rozšírenejšie – prvý týkajúci sa „turborakovin“ a piaty s tvrdením o „vodných bombách“. Z hľadiska dôveryhodnosti týchto dezinformačných správ je situácia vo všetkých skúmaných krajinách porovnateľnejšia. V Poľsku aj na Slovensku z piatich uvedených nepravdivých správ ľudia najviac veria dezinformácii o uhlíkovej stope digitálnej peňaženky (49 % v Poľsku, 37 % na Slovensku). V Českej republike podobný podiel ľudí verí falošnej správe o účasti Ukrajincov na rozhodnutí o invázii v roku 1968 (46 %).
Spokojnosť s demokraciou
Súčasťou prieskumu boli aj otázky, ktoré sa pýtali na mieru spokojnosti s demokraciou v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku. V tomto prípade sme medzi jednotlivými krajinami zaznamenali výrazné rozdiely. V Českej republike sú s fungovaním demokracie spokojní zhruba 3 z 10 ľudí, na Slovensku je to len necelá pätina, zatiaľ čo v Poľsku viac ako dve pätiny. Poliaci a Poľky sú zároveň najmenej často vyslovene nespokojní/é s demokraciou vo svojej krajine. Je to len štvrtina z nich. Na Slovensku je so stavom demokracie nespokojná takmer polovica opýtaných. V Českej republike sú so stavom demokracie vyslovene nespokojní približne dvaja z piatich opýtaných. Za zmienku stojí, že vo všetkých krajinách približne 30 % ľudí nemá na túto otázku jednoznačný názor (ani spokojní, ani nespokojní). Aktuálne výsledky prieskumu CEDMO Trends neukazujú, že by vyššia miera nespokojnosti s demokraciou súvisela s vyššou náchylnosťou na dezinformácie. Takáto súvislosť môže existovať, ale pravdepodobne nejde o triviálnu kauzalitu dvoch premenných – zasahujú do nej iné faktory.
Ak vás zaujíma prehľad najrozšírenejších dezinformačných naratívov nielen v stredoeurópskom regióne, ale na celo-európskej úrovni, odporúčame vám venovať pozornosť tzv. mesačnému briefu EDMO, ktorého anglický originál a český preklad pre vás každý mesiac uverejňujeme anglickej verzii našej webovej stránky cedmohub.eu v sekcii EDMO Fact-checking briefs.
