Jeden z nepravdivých naratívov o vojne na Ukrajine hovorí o tom, že armáda na východe Ukrajiny zabila 14-tisíc civilistov, čo má potvrdzovať aj správa OSN. V skutočnosti však správa konštatuje, že 14-tisíc zabitých si konflikt vyžiadal dokopy na oboch stranách a väčšinu z toho tvorili vojenské obete.
Vo verejnom priestore často odznieva naratív o tom, že vojna na Ukrajina začala utláčaním, či dokonca zabíjaním ruského obyvateľstva na východe krajiny. Pre tento účel sa často zneužíva tragédia v dome odborov v Odese, kde pri stretoch proruských a proukrajinských priaznivcov prišlo o život 48 ľudí. Ďalší nepravdivý naratív hovorí o 14-tisícoch zabitých obyvateľoch ukrajinskou armádou. Túto informáciu opakovane prezentoval aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár, pričom sa odvolával na správu OSN.
Správa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) naozaj informovala o viac ako 14-tisíc zabitých na Donbase v rokoch 2014 – 2021. Toto číslo však zahŕňa 3404 civilných obetí, približne 4400 obetí z radov Ukrajinskej armády a približne 6500 obetí z ozbrojených skupín na Donbase. Väčšina civilistov podľa OSN zahynula v čase najintenzívnejších bojov v rokoch 2014 a 2015. OHCHR odhaduje celkový počet obetí konfliktu na Ukrajine v tomto období medzi 51-tisíc až 54-tisíc, do tohto čísla sú však započítaní zabití ako aj zranení. Minister Blanár tak medzi údajné civilné obete ukrajinskej armády počíta aj samotných vojakov ukrajinskej armády či zabitých kombatantov na opačnej strane.
Konflikt na Donbase sa začal po anexii Krymského poloostrova. Na východe Ukrajiny, hlavne v Donecku a Luhansku, sa následne začali nepokoje a protesty v ruskojazyčných regiónoch. Miestni aktivisti, podporovaní Ruskom, začali obsadzovať vládne budovy a vyhlasovať separatistické republiky – Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku.
Tieto samozvané republiky vyhlásili v referendách, ktoré neboli medzinárodne uznané, nezávislosť a požiadali o pripojenie k Rusku. Ukrajinská vláda odpovedala na tieto kroky vojenskou operáciou proti separatistom, ktorá sa rýchlo vyvinula do otvoreného ozbrojeného konfliktu, nie je preto možné pripisovať obete len jednej strane.
Blanára na neprenosť jeho vyjadrení upozornil aj spoludiskutujúci opozičný politik Juraj Krúpa.
Blanár informáciu nesprávne uviedol už v júni 2023 v relácii O 5 minút 12, keď povedal, že ukrajinská armáda počas ozbrojeného konfliktu na Donbase v rokoch 2014 až 2022 zavraždila 14 000 ľudí na Donbase. (v čase 1:07:30).
Po konfrontácii v diskusii v júni 2024 s Jurajom Krúpom, ktorý správne uviedol, že civilistov bolo zabitých len 3404 a navyše obidvomi stranami, však Blanár naďalej trval na tom, že správa OSN hovorí len o 14-tisíc zabitých: „Nemôžete sa dopracovať k ničomu inému, iba 14 000, nič iné.”
Podobný výrok vyslovil krátko po začiatku invázie na Ukrajinu aj bývalý politik a sudca Štefan Harabin.
O konflikte na Ukrajine sa zo strany verejných predstaviteľov a politikov šíri veľké množstvo nepravdivých alebo nepresných informácii. Ďalšími príkladmi dezinformácii o Ukrajine sú napríklad tvrdenia, že sankcie nemajú vplyv na Rusko, že sa vojna začala utláčaním rusko jazyčného obyvateľstva alebo že Ukrajinci nechú pokračovať v boji proti Rusku.
