Pri debatách o verejnom dlhu sa politické strany často navzájom obviňujú zo zodpovednosti za jeho výšku. Súčasná vládna koalícia viní zo stavu verejných financií najmä Matovičovu a Hegerovu vládu. Predstavitelia opozície zas tvrdia, že za verejné financie zodpovedá najmä Robert Fico, keďže bol pri moci najdlhšie. Aj v tomto prípade však ide o zavádzajúcu skratku. Prvá vláda Roberta Fica zdedila po svojich predchodcoch dlh verejnej správy na úrovni 31,5 % HDP. Fico ho následne v roku 2010 Ivete Radičovej odovzdával vo výške 40,65 % a preberal od nej v roku 2012 vo výške 51,6 %. Následne v roku 2019, keď končila Pellegriniho vláda, dosahoval dlh výšku 48,01 % HDP. Ak sa splnia predpoklady Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za prvé dva roky súčasnej Ficovej vlády stúpne dlh o približne 6,2 % HDP.
Ekonómia
Počas vlády Petra Pellegriniho malo Slovensko najnižšie deficity od svojho vzniku a bolo najbližšie k vyrovnanému rozpočtu vo svojej histórii. Napriek vtedajšiemu priaznivému stavu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že počas Pellegriniho vládnutia prišlo k najväčšiemu medziročnému zhoršeniu udržateľnosti verejných financií. Stalo sa tak najmä kvôli viacerých zásadným zmenám, ktoré prijala vtedajšie vládna koalícia.
Ladislav Kamenický opakovane tvrdí, že po úradníckej vláde zdedil deficit vo výške 8,5 miliardy eur, tieto tvrdenia sú však zavádzajúce. V roku 2023 poslala vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii návrh rozpočtu na rok 2024 s predpokladaným deficitom vyše 8,5 miliardy eur. Išlo však len o odhadovaný deficit. Tento odhad bol založený na základe prijatia série zákonov, ktoré prešli parlamentom bez rozpočtového krytia a dostali pomenovanie legislatívna smršť. Za najväčšie položky hlasovala aj väčšina poslaneckého klubu Smeru vrátane Ladislava Kamenického. Na navyšovaní deficitu sa následne podieľala aj nová vláda, v ktorej je Kamenický minister financií. Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tóth odovzdávala úradnícka vláda deficit na úrovni 4,8 % HDP, nová vláda Roberta Fica prijala výdavky, ktoré ho zvýšili až na 5,2 % HDP. Skutočný deficit dosiahol v roku 2023 výšku 6,4 miliardy a v roku 2024 6,9 miliardy.
Súčasná vláda pri svojom nástupe sľubovala, že bude konsolidovať verejné financie tempom pol percenta HDP ročne. Tento sľub sa jej však zatiaľ nedarí plniť, keďže za jediný ukončený fiškálny rok deficit dokonca mierne stúpol. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odovzdávala v októbri 2023 Ódorová vláda deficit vo výške 4,8 % HDP. Schodok štátneho rozpočtu v roku 2023 nakoniec dosiahol hodnotu 5,2 % a v roku 2024 to bolo 5,3 % HDP. Pre rok 2025 je síce predpokladaná výška deficitu 4,7 % HDP, nie je jasné, či sa vláde tento cieľ podarí naplniť.
Robert Fico koncom júla 2025 vyhlásil, že ruská ekonomika je dnes väčšia ako tá nemecká. Nie je jasné, z akých údajov premiér vychádza, pretože väčšina relevantných dát tvrdí presný opak – že nemecká ekonomika je väčšia, silnejšia a vyspelejšia. Platí to v absolútnych číslach aj v prepočte na jedného obyvateľa a to napriek tomu, že Rusko je oveľa väčšia krajina. Rusko navyše zaostáva za Nemeckom nielen vo veľkosti, ale aj kvalite ekonomiky. Zatiaľ čo Nemecko má ekonomiku vysoko rozvinutú a sústredenú na inovácie a služby, ruská ekonomika stojí najmä na vývoze nerastných surovín. Ekonomický rozdiel je citeľný aj pre bežných obyvateľov – kým priemerná mzda v Rusku je okolo 940 eur, v Nemecku je to viac ako 4,5-tisíc.
Minister Matúš Šutaj Eštok v aprílovej nedeľnej diskusii označil dôchodcov za najohrozenejšiu skupinu z hľadiska prepadu do pásma chudoby. Podľa najnovších údajov Národnej banky Slovenska bola pre domácnosti s jedným dôchodcom v roku 2023 miera ohrozenia chudobou na úrovni 36,8 %. Pre domácnosti s dvoma dospelými a troma a viac závislými deťmi bola miera ohrozenia chudobou na úrovni 37,1 %. Skupinou najviac ohrozenou chudobou boli domácnosti s jednou dospelou osobou a závislým dieťaťom, pri ktorých bolo riziko prepadu do chudoby na úrovni 46,4 %. Ľudia na dôchodku na Slovensku nie sú chudobou najohrozenejšia skupina ani v porovnaní skupín z hľadiska ekonomickej participácie, keďže tou sú v tomto porovnaní nezamestnaní.
Maroš Šefčovič od nástupu Donalda Trumpa navštívil Spojené štáty americké ako Európsky komisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť dvakrát . Počas oboch návštev Šefčovič jednal s vysokopostavenými predstaviteľmi americkej administratívy. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová rokovala s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom vo februári 2025. S predstaviteľmi novej americkej administratívy sa opakovane stretol aj Björn Seibert, šéf kabinetu predsedníčky Európskej komisie. Predstavitelia Európskej komisie tak niekoľkokrát rokovali so svojimi americkými náprotivkami o clách a obchodnej politike.
Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka začiatkom apríla vyhlásil, že Slovensko je jediná krajina eurozóny, ktorej stúpajú ceny. Je pravdou, že na Slovensku sa v marci 2025 očakáva najvyššia inflácia spomedzi krajín eurozóny. Tá však stúpla v šiestich ďalších krajinách eurozóny, v dvoch prípadoch ostala na rovnakej úrovni. V jedenástich krajinách sa inflácia v marci v porovnaní s infláciou vo februári znižuje. To však znamená, že ceny v týchto krajinách rastú pomalšie, nie, že klesajú.
Súčasná koalícia často kritizuje bývalú vládnu garnitúru za stav verejných financií, ktorý im zanechala. Nový minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak dokonca vyhlásil, že skutočnú situáciu vyrejných financií pred voľbami nikto nepoznal. O zlom stave verejných financií a potrebe konsolidácie však hovorili pred parlamentnými voľbami v roku 2023 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ekonomickí experti aj premiér a minister financií úradníckej vlády. V správe z apríla 2023 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že z hľadiska dlhodobej udržateľnosti sú verejné financie vo vysokom pásme rizika.
13. dôchodky predstavujú pre štátny rozpočet značnú záťaž, ktorú si podľa niektorých odborníkov nemôžeme dovoliť. Napriek tomu nie je pravdou, že štát stáli až 2,7 miliardy. Táto suma predstavuje celkový deficit Sociálnej poisťovne, ktorý musí štát dofinancovať z rozpočtu. Na 13. dôchodky bolo v skutočnosti v minulom roku vyčlenených 830 miliónov eur.