Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka začiatkom apríla vyhlásil, že Slovensko je jediná krajina eurozóny, ktorej stúpajú ceny. Je pravdou, že na Slovensku sa v marci 2025 očakáva najvyššia inflácia spomedzi krajín eurozóny. Tá však stúpla v šiestich ďalších krajinách eurozóny, v dvoch prípadoch ostala na rovnakej úrovni. V jedenástich krajinách sa inflácia v marci v porovnaní s infláciou vo februári znižuje. To však znamená, že ceny v týchto krajinách rastú pomalšie, nie, že klesajú.
Súčasná koalícia často kritizuje bývalú vládnu garnitúru za stav verejných financií, ktorý im zanechala. Nový minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak dokonca vyhlásil, že skutočnú situáciu vyrejných financií pred voľbami nikto nepoznal. O zlom stave verejných financií a potrebe konsolidácie však hovorili pred parlamentnými voľbami v roku 2023 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ekonomickí experti aj premiér a minister financií úradníckej vlády. V správe z apríla 2023 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že z hľadiska dlhodobej udržateľnosti sú verejné financie vo vysokom pásme rizika.
13. dôchodky predstavujú pre štátny rozpočet značnú záťaž, ktorú si podľa niektorých odborníkov nemôžeme dovoliť. Napriek tomu nie je pravdou, že štát stáli až 2,7 miliardy. Táto suma predstavuje celkový deficit Sociálnej poisťovne, ktorý musí štát dofinancovať z rozpočtu. Na 13. dôchodky bolo v skutočnosti v minulom roku vyčlenených 830 miliónov eur.
Historické skúsenosti s dodávkami plynu z Ruska ukazujú, že Rusko opakovane využívalo dodávky plynu do EÚ ako nástroj politického tlaku. Od plynovej krízy v roku 2009 cez obmedzenia dodávok v rokoch 2014 a 2021 až po zastavenia dodávok v rokoch 2022 či 2024, Rusko viackrát preukázalo, že nie je spoľahlivým partnerom v oblasti energetiky. Okrem zníženia či zastavenia dodávok plynu malo Rusko významný vplyv aj na rekordný nárast cien plynu v EÚ.
Po zastavení tranzitu ruského plynu do Európy 1. januára 2025 sa nakrátko zvýšili ceny tejto komodity nad hranicu 50 eur za megawatthodinu, išlo však len o dočasné zvýšenie. V nasledujúcich dňoch plyn na hlavnej holandskej burze postupne klesol na 44 eur za megawatthodinu, teda na hodnotu, okolo ktorej sa pohyboval už od novembra 2024. Následne cena plynu opätovne stúpla, išlo však najmä o reakciu na obavy o poškodenie plynovodu TurkStream a oznámenie amerických sankcií voči Rusku.
Robert Fico tvrdí, že nepredĺženie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu pripraví Slovensko až o 1,5 miliardy eur. Približne 500 miliónov z tejto sumy by mali tvoriť výpadky poplatkov za tranzit a ďalšiu miliardu by malo predstavovať zdraženie samotného plynu. 500 miliónov je však značne nadhodnotená suma. Štát na preprave plynu zarába cez pološtátnu firmu Eurstream, tá však za rok 2023 vykázala stratu. Pol miliardy neprinášala táto spoločnosť štátu ani pred vypuknutím vojny na Ukrajine, po ktorej sa objem plynu prepravovaný cez túto spoločnosť, spolu s jej tržbami, ešte znížili. Zavádzajúce je aj tvrdenie, že kvôli prerušeniu transportu stúpla cena plynu o 10 až 12 eur za MWh.
Vláda Ľudovíta Ódora v októbri minulého roka predstavila balík konsolidačných opatrení v celkovej hodnote 10 miliárd eur. Výška možných úspor obsiahnutá v balíku presahovala potreby konsolidácie, aby si nová vláda z predstavených návrhov mohla vybrať vzhľadom na ich politický program. Ódorová vláda v dokumente navrhovala konsolidovať v celkovej sume približne 6 miliárd eur a to v priebehu volebného obdobia. Napriek tomu niektorí politici a dezinformačné portály hovoria o balíku ako o celku a nie ako o palete možných opatrení.
Prezident Peter Pellegrini obhajoval rozhodnutie vlády zdaniť firmy s vyšším obratom aj tvrdením, že 5090 z 5100 firiem s príjmami nad 5 miliónov eur je zahranične vlastnených. Zvýšená daň z príjmu vo výške 24 % bude týkať približne 5400 podnikov. Podľa údajov dátového portálu FinStat, ktorý vychádza z dát Štatistického úradu SR, má zahraničné vlastníctvo len približne 45 % takýchto spoločností, nie 99 %, ako tvdí Pellegrini.
Robert Fico často hovorí o údajnom odlišnom zaobchádzaní Komisie voči jednotlivým štátom EÚ. Nedávno naznačoval, že takýto dvojaký meter je uplatňovaný voči Taliansku, keď hovoril, že taliansky dlh nikto nerieši. Taliansko dlhodobo patrí k najzadlženejším štátom Európskej únie. V súčasnosti sa jeho dlh blíži k 140 % HDP. Nie však pravdou, že zadlženosť Talianska „nikoho netrápi“, keďže Európska komisia voči vláde v Ríme podnikla viaceré kroky a v júni 2024 začala proti krajine konanie pre výšku verejného dlhu.
„NOVINKA: 159 krajín je pripravených prijať nový platobný systém BRICS,“ píše sa v tomto príspevku zo 17. augusta 2024, ktorý obsahuje odkaz na článok webovej stránky „Watcher.guru“ v angličtine – ten však neobsahuje žiadny zdroj pre takéto tvrdenie.