Juraj Blanár v diskusii s Jurajom Krúpom zavádzajúco tvrdil, že tesne po plnoformátovej ruskej invázii na Ukrajinu boli územné zisky Ruska nižšie, než dnes. Krúpa ho opravil a uviedol, že na začiatku vojny okupovalo Rusko 33 percent územia Ukrajiny, zatiaľ čo dnes kontroluje 20 percent. Ani táto informácia však nie je presná. V marci 2022, keď sa viedli rokovania o mieri medzi Ruskom a Ukrajinou, Rusko kontrolovalo podľa rôznych odborných výpočtov maximálne 25 až 27 percent ukrajinského územia. V súčasnosti okupuje približne 19 percent územia.
Fact Check
Úrad špeciálnej prokuratúry je aj viac než rok od svojho zrušenia stále predmetom politických diskusií. Tie sa spájajú najmä s osobou bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý do funkcie nastúpil ako bývalý politik. Okrem jeho politickej minulosti bol kritizovaný aj spôsob, akým získal bezpečnostnú previerku potrebnú na kandidatúru do tejto pozície. Pomohol mu ju získať vtedajší minister práce a zároveň jeho dlhoročný spolupracovník Milan Krajniak. Lipšic nakoniec splnil všetky potrebné podmienky a stal sa špeciálnym prokurátorom v súlade so zákonom. To, že Národný bezpečnostný úrad neporušil udelovaní previerky pri zákon, jednohlasne potvrdil aj kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti NBÚ.
Politici súčasnej vládnej koalície opakovane pripisujú zodpovednosť za úmrtia vo väzbe v období 2020 až 2023 vtedajšej ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej. Často spomínanými sú v tejto súvislosti najmä úmrtia obvinených Ľubomíra Krivočenka a Milana Lučanského. Krivočenko, ktorý bol väzobne stíhaný v kauze Dobytkár pre legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, vo väzbe ochorel na covid-19. Po zhoršení jeho zdravotného stavu bol prevezený do nemocnice v Trenčíne, kde po šiestich dňoch chorobe podľahol. Všetky trestné oznámenia aj podnety v tejto veci boli zamietnuté s odôvodnením, že poskytovaná zdravotná starostlivosť bola správna a nebola zanedbaná. V prípade samovraždy Milana Lučanského prokuratúra vylúčila cudzie zavinenie a konštatovalala, že dozorcovia nepochybili.
Na začiatku novembra 2025 bola zrušená plánovaná návšteva premiéra Roberta Fica na popradskej škole po tom, ako sa pred budovou objavili kriedou napísané slogany namierené proti slovenskému premiérovi. Tento incident bol široko medializovaný a viedol k tomu, že sa po celom Slovensku začali na chodníkoch objavovať ďalšie kriedou napísané protivládne nápisy. V tejto súvislosti používatelia sociálnych médií podporujúci vládu zdieľali na internete fotografiu, ktorá mala údajne zobrazovať nápis na chodníku namierený proti matke opozičného lídra Michala Šimečku, ktorú Fico obviňuje z podvodu. Technická a vizuálna analýza agentúry AFP však ukazuje, že táto konkrétna fotografia je dielom umelej inteligencie.
Keď narazíte na informáciu, že ukrajinský prezident Volodymir Zelenskyj kúpil novú nehnuteľnosť alebo jeho manželka Olena Zelenská míňala peniaze na luxusné nákupy, spozornite. Veľa podobných šokujúcich odhalení, ktoré sa šírili v minulosti, sa ukázalo byť nepodložených. Napriek tomu sa objavujú opakovane a sledujú tú istú schému: neznámy novinár či whistleblower upozorní na pochybný nákup, informácie následne preberú siete lokálnych portálov alebo influencerov sympatizujúcich s Ruskom a od nich sa ďalej šíria mnohými menšími kanálmi či skupinami na sociálnych sieťach.
Pri debatách o verejnom dlhu sa politické strany často navzájom obviňujú zo zodpovednosti za jeho výšku. Súčasná vládna koalícia viní zo stavu verejných financií najmä Matovičovu a Hegerovu vládu. Predstavitelia opozície zas tvrdia, že za verejné financie zodpovedá najmä Robert Fico, keďže bol pri moci najdlhšie. Aj v tomto prípade však ide o zavádzajúcu skratku. Prvá vláda Roberta Fica zdedila po svojich predchodcoch dlh verejnej správy na úrovni 31,5 % HDP. Fico ho následne v roku 2010 Ivete Radičovej odovzdával vo výške 40,65 % a preberal od nej v roku 2012 vo výške 51,6 %. Následne v roku 2019, keď končila Pellegriniho vláda, dosahoval dlh výšku 48,01 % HDP. Ak sa splnia predpoklady Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za prvé dva roky súčasnej Ficovej vlády stúpne dlh o približne 6,2 % HDP.
Počas vlády Petra Pellegriniho malo Slovensko najnižšie deficity od svojho vzniku a bolo najbližšie k vyrovnanému rozpočtu vo svojej histórii. Napriek vtedajšiemu priaznivému stavu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že počas Pellegriniho vládnutia prišlo k najväčšiemu medziročnému zhoršeniu udržateľnosti verejných financií. Stalo sa tak najmä kvôli viacerých zásadným zmenám, ktoré prijala vtedajšie vládna koalícia.
Ladislav Kamenický opakovane tvrdí, že po úradníckej vláde zdedil deficit vo výške 8,5 miliardy eur, tieto tvrdenia sú však zavádzajúce. V roku 2023 poslala vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii návrh rozpočtu na rok 2024 s predpokladaným deficitom vyše 8,5 miliardy eur. Išlo však len o odhadovaný deficit. Tento odhad bol založený na základe prijatia série zákonov, ktoré prešli parlamentom bez rozpočtového krytia a dostali pomenovanie legislatívna smršť. Za najväčšie položky hlasovala aj väčšina poslaneckého klubu Smeru vrátane Ladislava Kamenického. Na navyšovaní deficitu sa následne podieľala aj nová vláda, v ktorej je Kamenický minister financií. Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tóth odovzdávala úradnícka vláda deficit na úrovni 4,8 % HDP, nová vláda Roberta Fica prijala výdavky, ktoré ho zvýšili až na 5,2 % HDP. Skutočný deficit dosiahol v roku 2023 výšku 6,4 miliardy a v roku 2024 6,9 miliardy.
Súčasná vláda pri svojom nástupe sľubovala, že bude konsolidovať verejné financie tempom pol percenta HDP ročne. Tento sľub sa jej však zatiaľ nedarí plniť, keďže za jediný ukončený fiškálny rok deficit dokonca mierne stúpol. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odovzdávala v októbri 2023 Ódorová vláda deficit vo výške 4,8 % HDP. Schodok štátneho rozpočtu v roku 2023 nakoniec dosiahol hodnotu 5,2 % a v roku 2024 to bolo 5,3 % HDP. Pre rok 2025 je síce predpokladaná výška deficitu 4,7 % HDP, nie je jasné, či sa vláde tento cieľ podarí naplniť.