Poznateľnosť a informovanosť o nariadení Digital Services Act (DSA)
Výsledky výskumu ukázali, že len pomerne nízky podiel opýtaných – v priemere 20 %, vo všetkých deviatich sledovaných európskych krajinách má vedomosť o tom, že od februára minulého roka vstúpilo do platnosti nariadenie Európskej únie o digitálnych platformách, tzv. Digital Services Act (DSA). Signifikantne vyššiu vedomosť o tomto nariadení majú respondenti a respondentky pochádzajúci z Fínska (24 %), Nemecka (23 %) a Maďarska (28 %). Nízka znalosť týchto nariadení môže súvisieť predovšetkým s komplexnosťou témy, ktorá sa do života bežných ľudí nepremieta vždy viditeľne, a takisto s komunikáciou, ktorá bola v prevažnej miere zameraná smerom k odbornej verejnosti a technologickým firmám, než na bežnú verejnosť.
Z hľadiska socio-demografických charakteristík muži (25 %) zaznamenali informácie o DSA častejšie, než ženy (16 %), rovnako vyššiu mieru informovanosti o tomto nariadení deklarovali častejšie mladí ľudia do 34 rokov (v priemere 25 %), ľudia z väčších miest (23 %), vysokoškolským vzdelaním (25 %), ale aj tí a tie, ktorí/é používajú sociálne siete denne (20 %), alebo minimálne raz za týždeň (23 %).
Väčšina európskych populácií sa takisto zhoduje na tom, že v súčasnosti nemajú dostatočné informácie o tomto nariadení. V priemere len necelá pätina – 17 % uviedla, že je dostatočne informovaná o DSA. Nedostatok informácií častejšie pociťujú respondenti a respondentky vo Francúzsku (76 %), zatiaľ čo v Nemecku (20 %) a Maďarsku (23 %) a Slovinsku (22 %) opýtaní/é deklarovali vyššiu úroveň informovanosti.
V prípade socio-demografických skupín sú zistenia veľmi podobné ako pri predchádzajúcej otázke – poznateľnosti DSA. Aj v tomto ohľade sa ukázalo, že muži (21 %) sa výrazne častejšie cítia byť informovaní o DSA než ženy (14 %), častejšie ide takisto o mladšie vekové ročníky do 34 rokov (v priemere 25 %), ľudí z väčších miest (18 %), či tých, ktorí denne (19 %) navštevujú sociálne siete. Môžeme však zároveň konštatovať, že tieto zistenia o DSA sú v súlade s očakávaniami. Vyššie uvedené skupiny sú vo všeobecnosti digitálne zručnejšie, trávia viac času online a častejšie sledujú technologické a spoločenské témy.
Na druhej strane, výsledky takisto ukázali, že vysokoškolsky vzdelaní respondenti a respondentky si menej často myslia, že majú dostatok informácií o DSA nariadení (71 %). Zdá sa, že ľudia s vyšším vzdelaním si častejšie uvedomujú zložitosť a hĺbku tejto témy, teda aj limity svojich vlastných znalostí o tejto téme a môžu nadobúdať pocit, že jej dostatočne nerozumejú a nemajú o nej všetky potrebné informácie.
V priemere necelá polovica (47 %) opýtaných dokázala správne priradiť regulačný úrad, ktorý má na starosti v každej z dopytovaných krajín dodržiavanie DSA nariadení. Najnižší podiel správnych priradení bolo možné pozorovať na Slovensku, pričom ide o približne štvrtinu opýtaných (27 %). Naopak, najviac ľudí – viac ako dve tretiny opýtaných (68 %), dokázali správne určiť koordinátora v Slovinsku. Viac ako polovica respondentov a respondentiek uviedla správnu odpoveď aj vo Fínsku (59 %), Maďarsku (55 %), Francúzsku (54 %), či Estónsku (51 %). Na chvoste rebríčka s najnižším podielom správnych priradení sa okrem Slovenska umiestnilo aj Nemecko (28 %) a Česko (32 %). Nízka identifikácia koordinátora na Slovensku, v Nemecku a v Českej republike môže poukazovať opäť na slabšiu alebo nedodatočnú komunikáciu tejto skutočnosti smerom k verejnosti.
Vnímanie nelegálneho obsahu na internete
Spomedzi všetkých sledovaných online hrozieb, je v každej krajine najnegatívnejšie vnímaná detská pornografia a nadväzovanie kontaktu s deťmi za sexuálnym účelom. Ako rozhodne škodlivé tieto oblasti vníma prevažná väčšina opýtaných (80 – 88 %). Signifikantne častejšie považujú tento druh obsahu za negatívny respondenti a respondentky v Estónsku a Nemecku. Tri štvrtiny európskej populácie tiež veľmi negatívne vnímajú aj teroristický obsah, najvýraznejšie vo Francúzsku (80 %), ale aj opäť v Estónsku (79 %), či Nemecku (77 %). Vysoká zhoda pri najzávažnejšom obsahu odráža široký spoločenský konsenzus a morálne hodnoty naprieč všetkými krajinami.
Na druhej strane, v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, vo Fínsku výrazne menej často považujú nenávistné prejavy na internete za nebezpečné, uviedlo to len 41 % fínskej populácie, zatiaľ čo európsky priemer sa približuje k 60 %. V tejto oblasti je však pod priemerom aj Česko (52 %) a Estónsko (50 %). Tento výsledok môže súvisieť so silnou tradíciou slobody prejavu v severských krajinách. Fínska spoločnosť môže byť citlivejšia na možné obmedzovanie slobody slova a hranicu toho, čo je považované za nebezpečný „nenávistný prejav“, môže vnímať inak ako napríklad vo Francúzsku, ktoré má naopak traumatické skúsenosti s teroristickými útokmi motivovanými nenávisťou. V Česku podobne ako na Slovensku môže byť vnímanie ovplyvnené historickou skúsenosťou s cenzúrou, čo môže viesť k väčšiemu dôrazu na slobodu prejavu.
Ďalšia z hrozieb, nelegálny predaj zvierat, viac rezonovala vo Francúzsku (64 %), Nemecku (60%) a Maďarsku (60 %). Vo Francúzsku aj Nemecku, je dlhodobo silné verejné povedomie o ochrane a právach zvierat. Tieto krajiny sú zároveň častou cieľovou destináciou pre nelegálny obchod so šteňatami z východnej Európy, čo znamená, že ich orgány a verejnosť sa s dôsledkami tohto obchodu stretávajú priamo, čo môže prirodzene zvyšovať citlivosť populácie na túto tému. Maďarsko, podobne ako Slovensko a ďalšie krajiny strednej a východnej Európy, je často označované za jednu z hlavných zdrojových krajín pre nelegálny obchod so zvieratami, najmä šteňatami. Je preto pravdepodobné, že maďarská verejnosť vníma tento problém citlivejšie, pretože sa s ním stretáva priamo vo svojom okolí a vníma to ako vážny etický a spoločenský problém.
Za najmenej nebezpečné respondenti a respondentky vo všetkých sledovaných krajinách považujú porušovanie autorského práva (41 %) – predovšetkým vo Fínsku (23 %) a Českej republike (31 %), ale aj predaj zakázaných alebo falšovaných výrobkov (48 %), ktorý takisto najmenej rezonoval v týchto dvoch krajinách. Porušovanie autorského práva môže byť často zľahčovaným javom a nepovažovaným za priamu hrozbu pre jednotlivca, na rozdiel od fyzického násilia alebo terorizmu. V krajinách ako Česko môže pretrvávať aj istá kultúrna tolerancia k digitálnemu pirátstvu, ktorá sa formovala v 90. rokoch a na začiatku milénia. Podobne to môže byť vnímané aj pri predaji falšovaných výrobkov. Hoci ide o nelegálnu činnosť, mnohí ľudia ju nevnímajú ako vysoko škodlivú, pretože obeťou je zdanlivo „len“ veľká značka a nie konkrétny jednotlivec.
Vo všeobecnosti ženy a starší ľudia pripisovali všetkým sledovaným hrozbám vyššiu dôležitosť, než celková populácia.
Základné parametre
Názov výskumu: CEDMO Tracking (V4+5)
Termín hlavného zberu dát: 1. vlna: 16. 6. 2025 – 11. 7. 2025
Cieľová skupina: reprezentatívna populácia 15+
Spôsob výberu respondentov a respondentiek: kvótny výber
Nastavenie kvót: podľa Štatistického úradu SR
Sledované kvóty: pohlavie, vek, vzdelanie, kraj, veľkosť miesta bydliska
Metóda zberu: dopytovanie metódou CAWI pomocou online panelu Populacia.sk
Celková vzorka: 1. vlna: n=25024 (všetky krajiny): CZ n=2444, SK n=2460, EE n=2834, FI n=2853, FR n=2996, DE n=3067, HU n=2917, PL n=2847, SL n=2606
*Zber dát pre CEDMO Tracking bol financovaný z Národného plánu obnovy — projektu s názvom MPO 60273/24/21300/21000 CEDMO 2.0 NPO.
