Frekvencia sledovania médií
Spomedzi skúmaných médií sledujú Slovenky a Slováci najčastejšie spravodajstvo v televízii – dlhodobo si ho aspoň raz denne pozrie viac než polovica populácie. Sledovanosť spravodajstva v televízii sa pohybuje na pomerne stabilnej úrovni, pričom v období po parlamentných voľbách v roku 2023 mierne vzrástla (3. vlna).
Druhé najčastejšie sú sledované sociálne siete (v priemere 46 %), ktoré mali najvyššiu sledovanosť v období pred a tesne po voľbách v roku 2023. Následne denná sledovanosť spravodajstva na sociálnych sieťach klesala, opäť vzrástla až v apríli 2024 počas prezidentských volieb, vyššiu úroveň si udržala aj v máji 2024 – v období pred júnovými voľbami do európskeho parlamentu a v čase, kedy sa odohral atentát na premiéra Roberta Fica.
Popularita online spravodajstva stúpala v takmer identických obdobiach ako v prípade sledovanosti sociálnych sieti. V priemere však online spravodajstvo aspoň raz denne konzumuje podobný podiel slovenskej populácie ako v prípade rozhlasu. Spravodajstvo v rozhlase počúva denne v priemere približne 40 % slovenskej populácie.
Konzumácia tradičných tlačených médií dlhodobo osciluje na najnižšej úrovni a vykazuje skôr klesajúci trend. Vo všeobecnosti je však možné konštatovať, že v porovnaní s ostatnými médiami denná sledovanosť sociálnych sieti a online spravodajstva výraznejšie narastala v pred a povolebných obdobiach.
V porovnaní s celkovou populáciou v aktuálnej vlne menej často sledovali televízne spravodajstvo mladšie ročníky do 34 rokov a vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Naopak, v kategórii 55+ je sledovanie televízie nadpriemerné. Online spravodajské portály sú výrazne častejšie konzumované medzi mužmi a u ľudí z bratislavského kraja. Sledovanie spravodajstva na sociálnych sieťach je výrazne dominantné medzi najmladšou vekovou skupinou do 24 rokov. Muži a ľudia nad 55 rokov častejšie počúvajú spravodajstvo v rozhlase.
Postoje populácie k médiám
Dve tretiny slovenskej populácie dlhodobo deklarujú, že sú ochotné vyhľadať iný zdroj informácií, ak majú pocit, že im média podávajú informácie neobjektívne, či jednostranne. Vyššiu mieru súhlasu deklarovali najmä ľudia z banskobystrického, trenčianskeho a trnavského kraja, ľudia s vyšším vzdelaním (stredoškolské s maturitou a vysokoškolské), dôchodcovia a dôchodkyne, ale aj skupina ľudí, ktorá je spokojná s fungovaním demokracie na Slovensku. Zároveň až 6 z 10 opýtaných uvádza, že je z množstva prijímaných správ unavených. Ženy, najmladšia veková kategória do 24 rokov, ľudia vo veku 45 až 54 rokov, z trenčianskeho kraja, ale aj tí/tie, ktorí/é sú nespokojní/é s fungovaním demokracie na Slovensku, pociťovali v aktuálnej vlne vyššiu mieru únavy z množstva prijímaných informácií.
Približne polovica populácie má skôr tendenciu pri rozhovoroch s priateľmi a priateľkami, alebo rodinou viac počúvať, ako diskutovať. S týmto výrokom v aktuálnej vlne súhlasili častejšie ženy než muži, starší ľudia nad 55 rokov, z bratislavského, nitrianskeho a trnavského kraja, so základným vzdelaním a časť populácie, ktorá vyjadrila nespokojnosť s demokraciu na Slovensku. Na druhej strane, v priemere 40 % opýtaných rado diskutuje s ostatnými o tom, čo sa dozvedia zo správ. O niečo častejšie ide o najmladšiu (16 až 24 rokov) a najstaršiu vekovú kategóriu (nad 65 rokov), o ľudí so základným vzdelaním, z bratislavského, nitrianskeho a trnavského kraja.
Každý druhý/á opýtaný/á si myslí, že verejnoprávne, ale aj súkromné médiá sa vyznačujú tým, že zakrývajú svoje chyby a omyly. S týmito tvrdeniami častejšie súhlasili starší ľudia nad 45 rokov. Dlhodobý trend tiež poukazuje na to, že len približne tretina Sloveniek a Slovákov si myslí, že spravodajské médiá im rozumejú. Častejšie sa v aktuálnej vlne k tomuto názoru prikláňali ľudia nad 65 rokov, so základným vzdelaním, z trnavského a nitrianskeho a banskobystrického kraja.
Spokojnosť s demokraciou
Spokojnosť s fungovaním demokracie na Slovensku sa v posledných 18 mesiacoch pohybovala na pomerne nízkej úrovni. V priemere je v tejto oblasti spokojná len necelá pätina Sloveniek a Slovákov. Podiel nespokojných je viac ako dvojnásobný, celkovo ide v priemere o približne 4 z 10 opýtaných. V porovnaní s celkovou populáciou vykazovali vyššiu spokojnosť muži než ženy, starší ľudia nad 65 rokov a voličstvo súčasnej koalície (Hlas-SD, Smer-SD a SNS). Naopak, ľudia s vysokoškolským vzdelaním sa výrazne častejšie prikláňali k stredovým hodnotám a nespokojnosti. Vyššiu mieru nespokojnosti je možné pozorovať aj medzi voličstvom opozičných politických strán (Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita, Slovensko, KDH), ale aj mimoparlamentných strán Demokrati a Kotlebovci.
Hodnotenie situácie na Slovensku
V priemere si dve tretiny populácie myslia, že väčšina politikov je skorumpovaná. Viac ako polovica opýtaných sa stotožňuje s názorom, že bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby, situácia na Slovensku sa príliš nezmení. V tejto súvislosti boli v aktuálnej vlne skeptickejší starší ľudia nad 65 rokov (66 %) a naopak najmladšia veková skupina sa s týmto tvrdením stotožňovala výrazne menej často (41 %). Nižšiu mieru skepticizmu je možné pozorovať aj medzi voličstvom strán Progresívne Slovensko (40 %), SaS (43 %) a Demokrati (27 %).
V priemere približne tretina opýtaných sa prikláňa k názoru, že právo ľudí verejne vyjadriť svoje názory je chránené. Menej často sa s týmto tvrdením stotožňovali ženy (26 %). Zároveň si prevažná väčšina respondentov a respondentiek nemyslí, že volení zástupcovia počúvajú to, čo si myslia obyčajní ľudia. Slovenky a Slováci nevnímajú pozitívne ani fungovanie súdnictva na Slovensku, len necelá pätina si myslí, že súdny systém jedná so všetkými spravodlivo. Pôsobenie politikov/političiek na Slovensku, a s ním súvisiaca spoločenská klíma, nie sú vo všeobecnosti vnímané populáciou veľmi pozitívne.
Základné parametre
Názov výskumu: CEDMO Trends
Termín hlavného zberu dát: 1. vlna: 31. 8. – 8. 9. 2023, 2. vlna: 22. 9. – 1. 10. 2023, 3. vlna: 13. 10. – 25. 10. 2023, 4. vlna: 10. 11. – 23. 11. 2023, 5.vlna: 8. 12. – 18. 12. 2023, 6. vlna: 12. 1. – 28. 1. 2024, 7. vlna: 9. 2. – 23. 2. 2024, 8. vlna: 8. 3. – 24. 3. 2024, 9. vlna: 12. 4. – 25. 4. 2024, 10.vlna: 17. 5. – 31. 5. 2024 , 11. vlna: 14. 6. – 27. 6. 2024, 12. vlna: 19. 7. – 19. 8. 2024, 13. vlna: 13. 9. – 27. 9. 2024, 14. vlna: 11. 10. – 24. 10. 2024, 15. vlna: 6. 11. – 14. 11. 2024, 16. vlna: 7. 2. – 21. 2. 2025, 17. vlna: 7.3. – 26.3. 2025, 18. vlna: 4.4. – 23.4. 2025
Cieľová skupina: reprezentatívna populácia 16+
Spôsob výberu respondentov a respondentiek: kvótny výber
Nastavenie kvót: podľa Štatistického úradu SR
Sledované kvóty: pohlavie, vek, vzdelanie kraj, veľkosť miesta bydliska, používanie internetu
Metóda zberu: dopytovanie metódou CASI pomocou online panelu Populacia.sk a F2F dopytovania
Celková vzorka: 1. vlna: n = 2370, 2. vlna: n = 2106, 3. vlna: n = 2117, 4. vlna: n=1956, 5. vlna: n=2002, 6. vlna: n = 2012, 7. vlna: n = 1961, 8. vlna: n = 1948, 9. vlna: n = 1900, 10. vlna: n = 1834, 11. vlna: n = 1792, 12. vlna: 1710, 13. vlna: n = 1704, 14. vlna: n = 1707, 15.vlna: n = 1654, 16. vlna: n = 1612, 17. vlna: n = 1590, 18. vlna: n = 1573
*Zber dát pre longitudinálny výskum na Slovensku realizuje agentúra IPSOS. Výskum je financovaný z projektu s názvom MPO 60273/24/21300/21000 CEDMO 2.0 NPO.
