Tak ako všetky lieky, aj vakcíny proti koronavírusu môžu mať nežiaduce účinky. V októbri 2024 napísala bývalá patologička pre nemecké noviny Berliner Zeitung z pozície externej prispievateľky článok, v ktorom tvrdí, že existuje súvislosť medzi očkovaním proti Covidu-19 a rýchlo rastúcimi nádormi, ktoré označuje ako tzv. „turbo rakovinu“. Nielenže tento výraz nie je v medicíne uznávaný, aj v článku naznačená súvislosť je podľa odborníkov oslovených AFP výskumom vyvrátená.
„Varovanie patologičky o vakcínach proti Covidu: ,Táto mRNA technológia nebola dostatočne testovaná'”, čítame v nadpise článku na stránke nemeckého denníka Berliner Zeitung, uverejneného 2. októbra 2024. Príspevky odkazujúce na článok na Slovensku rezonovali na Facebooku, kde používatelia zdieľali snímky obrazovky s textom preloženým do slovenčiny.
Niektoré príspevky, ako napríklad tento, dávajú článok do kontextu s názormi Petra Kotlára, ktorý bol 18. januára 2024 vymenovaný do funkcie splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Covid-19. Na Facebooku zdieľali rovnakú správu desiatky ľudí.
Peter Kotlár vyzýval na okamžité zastavenie používania mRNA vakcín, kým sa nepreukáže ich účinnosť a bezpečnosť a na odmietnutie aktualizovaných zdravotných predpisov WHO. Opozícia obvinila nominanta Slovenskej národnej strany zo šírenia dezinformácií.
Kotlár od svojho vymenovania za splnomocnenca vlády v januári čelil aj ostrej kritike vedeckej obce. Po tlačovej konferencii začiatkom októbra, keď zopakoval, že pandémia je „aktom bioterorizmu“ a „vykonštruovanou operáciou s krycím názvom pandémia Covid-19“, označila Slovenská lekárska komora jeho vyjadrenia o Covide-19 za „subjektívne, zavádzajúce a nezodpovedné“, zatiaľ čo Zväz ambulantných poskytovateľov odsúdil „nepodložené tvrdenia“ „pseudoodborníka na pandémiu“.
„Ti čo chceli ‘slobodu’ si nič iné ani nezaslúžia, Len TURBO RAKOVINU,” čítame v inom príspevku, ktorý od uverejnenia 3. októbra na Facebooku zdieľalo vyše tridsať užívateľov. „Cesta k slobode“ bola ústrednou témou očkovacej kampane proti Covidu-19 v roku 2021 (archív).
Článok Berliner Zeitung koloval aj na medzi Slovákmi populárnych telegramových účtoch (tu alebo tu). Na Facebooku sa objavil aj v iných jazykoch, napríklad v nemčine, švédčine a gréčtine. Na platforme X kolovalo tvrdenie v češtine či angličtine.
Tvrdenia z článku kolujúceho na sociálnych sieťach sú pritom zavádzajúce. Výskumy, ktoré jeho autorka uvádza ako dôkaz, sú príkladom korelácií, a nie kauzality evokujúcej súvislosť medzi príčinou a dôsledkom. Autorka v článku navyše sama zdôrazňuje, že na formuláciu spoľahlivých tvrdení sú potrebné ďalšie štúdie.
Na stránke Berliner Zeitung nachádzame článok v rubrike „Open Source“, do ktorej môže prispieť každý. Podľa pravidiel rubriky si redakcia denníka vyhradzuje právo obdržané články posúdiť a následne rozhodnúť, ktoré z nich budú uverejnené.
Autorka článku, Ute Krügerová, je nemecká patologička, ktorá sa presťahovala do Švédska. V článku vysvetľuje, že pracovala na oddelení klinickej patológie vo švédskych nemocniciach, ako aj na švédskej univerzite.
Uvádza, že v roku 2022 počas prebiehajúcej pandémie koronavírusu dala výpoveď, keďže nadobudla presvedčenie, že „politika diktovala vede“. Podľa autorkinej webovej stránky je v súčasnosti samostatne zárobkovo činnou v oblasti holistickej prevencie chorôb.
Nepodložené tvrdenia o prípadoch rakoviny a nadmernej úmrtnosti
Bývalá patologička v článku uvádza, že po očkovaní proti Covidu-19 zaznamenala nárast počtu prípadov rakoviny a úmrtí. Odvoláva sa pritom na rôzne štúdie, ktoré jej tvrdenia údajne potvrdzujú. Tvrdí napríklad, že od jesene 2021 nastal najmä u žien vo veku 30 až 50 rokov nárast výskytu nádorov prsníka. Na vzostupe mali byť aj rýchlejšie rastúce nádory, ktoré označuje ako prípady tzv. „turbo rakoviny“.
Na nárast úmrtí na rakovinu prsníka, pankreasu a melanómu u mladých ľudí, zaočkovaných proti koronavírusu, má podľa Krügerovej poukazovať aj štúdia z Veľkej Británie. Krügerová tvrdí, že úmrtnosť sa zvýšila, pretože vakcíny neboli dostatočne testované. Údaje a štúdie, o ktoré Krügerová opiera svoje tvrdenia, však nie sú veľmi rozsiahle a navyše neberú do úvahy roky pandémie. Mnohí z autorov citovaných štúdií okrem toho sami upozorňujú, že na vyvodenie spoľahlivých záverov je nutný ďalší výskum.
V reakcii na externý článok bývalej patologičky uverejnila 15. októbra 2024 článok (archív) aj redaktorka Berliner Zeitung Wiebke Hollersenová spolu s nezávislým novinárom Martinom Rückerom. Rovnako figuruje v rubrike „Open Source“ a venuje sa analýze komplexných údajov z oficiálnych nemeckých archívov pojednávajúcich o rakovine, ktoré sú v rozpore s Krügerovej tvrdeniami.
Rakovina prsníka je na vzostupe už niekoľko desaťročí
Krügerová svoj článok začína tvrdením, že od jesene 2021 počas svojho pôsobenia vo švédskej nemocnici pozorovala „u mladších pacientiek, často vo veku 30 až 50 rokov, viac nádorov ako zvyčajne“, ako aj „agresívnejšie rastúce nádory“. Konštatuje pritom súvislosť s očkovaním proti Covidu-19, ktorú vysvetľuje tým, že nádory sa objavovali „opakovane niekoľko mesiacov po očkovaní proti Covidu“.
Kvôli rýchlemu rastu nádorov používa autorka článku termín „turbo rakovina“, ktorý pritom nie je uznávaným medicínskym pojmom. Agentúra AFP sa jeho používaniu v minulosti venovala aj v slovenčine.
„Nepamätám si, že by som termín ,turbo rakovina’ počul niekedy skôr ako v nedávnej dobe,“ povedal David Gorski, spoluriaditeľ Michiganskej iniciatívy pre onkológiu prsníka pre agentúru AFP v súvislosti s článkom z januára 2023. „Neobjavuje sa v žiadnej práci, ktorú som našiel v databáze PubMed. Je to termín, ktorý vymysleli antivaxeri,“ dopĺňa. Ani v novembri 2024 neprinieslo vyhľadávanie pojmu „turbo rakovina“ v najväčšej databáze článkov v lekárskych časopisoch PubMed žiadne výsledky.
Tvrdenia, že existuje súvislosť medzi vakcínami proti Covidu-19 – zvyčajne tými na báze mRNA, ktoré spomína Krügerová v článku – a rakovinou, nie sú nové a fact-checkeri z AFP sa nimi v slovenčine zaoberali tu alebo tu. Tvrdenia o nezvyčajnom náraste počtu prípadov výskytu rakoviny prsníka vo Švédsku nepotvrdzujú ani štátne štatistiky.
Údaje švédskeho národného úradu pre zdravie a sociálne zabezpečenie dokazujú, že počet prípadov rakoviny prsníka sa zvyšuje už niekoľko desaťročí (k nahliadnutiu tu). Na tomto grafe vidíme nárast počtu nových prípadov na 100 000 žien medzi rokmi 1970 a 2023.
V súlade s celoštátnym trendom sú aj nižšie znázornené údaje z regiónov Kalmar a Skåne, v ktorých Krügerová naposledy pracovala.
V švédskej štatistickej správe o rakovine prsníka z októbra 2023, ktorá zahŕňa údaje do roku 2021 – keď mali podľa Krügerovej začať pribúdať prípady rakoviny prsníka – švédsky Národný úrad pre zdravie a sociálne zabezpečenie vysvetľuje, že počet žien, ktorým je každoročne diagnostikovaná rakovina prsníka, sa od roku 1975 do roku 2021 zvýšil približne o 50%, zatiaľ čo počet úmrtí klesol o takmer 44% (archív). Výskyt, teda počet nových prípadov, sa ustálil, zatiaľ čo úmrtnosť naďalej klesá. V správe je uvedené, že počas prvého roku pandémie, teda v roku 2020, došlo k poklesu počtu nových diagnóz, čo je vidieť aj na grafe.
Malin Sundová, predsedníčka výskumnej rady Švédskej onkologickej spoločnosti a zároveň vedkyňa a chirurgička v oblasti onkológie, vo fact-checkingovom článku z apríla 2024 vysvetľuje, že hoci po pandémii prišlo k nárastu niektorých typov rakoviny a diagnóz v neskorších štádiách, nejde o dôsledok vakcinácie.
Ako dôvody tohto nárastu uvádza, že počas pandémie sa mnoho pacientov stretávalo s rušením vyšetrení a obyvateľstvo sa vo všeobecnosti vyhýbalo zdravotnej starostlivosti zo strachu, že sa nakazí. „V dôsledku toho teraz po pandémii vidíme nárast niektorých druhov rakoviny aj to, že je viac ľudí, ktorým je diagnostikovaná rakovina v neskorších štádiách,“ uviedla v e-maile 8. apríla 2024.
Podľa švédskej onkologickej spoločnosti (archív) sa počet prípadov rakoviny od roku 1980 celkovo zvýšil. Sundová dodáva, že súvislosť medzi očkovaním a rakovinou nebola v odbornej literatúre dokázaná.
„Naopak, práve vakcíny umožnili, že viac pacientov s rakovinou sa mohlo liečiť aj počas pandémie – to preto, že nebolo možné liečiť infikovaných pacientov s príznakmi,“ povedala a dodala, že napríklad operácie sú pre infikovaných pacientov rizikové.
Rakúske údaje pochádzajú z preprintového článku
Viaceré slovenské príspevky na Facebooku odkazujúce na Krügerovej článok obsahovali aj komentár: „V Rakúsku sa v r 2023 zvýšila úmrtnosť v skupine ľudi 15-29 ročných o neuveriteľných 34% !!! Mengele môže blednúť závisťou…“.
Článok v Berliner Zeitung skutočne odkazuje na údaje z Rakúska zo štúdie s názvom „Nadmerná úmrtnosť v Rakúsku počas pandémie COVID-19“. Jej autor Matthias Reitzner je podľa celosvetovej výskumnej databázy Researchgate matematikom pôsobiacim na Univerzite v Osnabrücku. Jeho článok konštatuje nutnosť ďalšieho výskumu a je kategorizovaná ako tzv. preprint. Znamená to, že neprešla recenzným procesom a nebola publikovaná v odbornom časopise. Dokument musia posúdiť iní odborníci, aby sa zabezpečilo, že závery štúdie sú dobre podložené a bez chýb.
AFP už v slovenčine v minulosti overoval iné tvrdenie o údajných rizikách očkovania, ktoré sa odvolávalo na preprintovú verziu inej štúdie.
V prípade tvrdenia o nadmernej úmrtnosti v súvislosti s očkovaním v Rakúsku analyzovala fact-checkerská organizácia Correctiv štatistiky rakúskeho registra očkovania proti Covidu-19. Prišli pritom na to, že neočkovaní ľudia v Rakúsku majú výrazne vyššie riziko úmrtia ako tí, ktorí dostali aspoň jednu dávku vakcíny. Zvýšenú úmrtnosť po očkovaní proti Covidu-19 nezaznamenal v bezpečnostnej správe z júna 2023 ani Inštitút Paula Ehrlicha (PEI), analyzujúci údaje o očkovaní z Nemecka.
Britskej štúdii chýba širší kontext
Ute Krügerová v článku na webe Berliner Zeitung cituje aj štúdiu z Veľkej Británie, ktorá údajne dokazuje nárast úmrtí na rakovinu medzi 15 až 44-ročnými. Ako príklad uvádza percentuálny nárast úmrtnosti na rakovinu prsníka, pankreasu a melanómu.
Autor spomínanej štúdie Carlos Alegria je podľa svojho profilu v databáze Researchgate doktorom filozofie a odborníkom v oblasti finančnej analýzy a investícií. V tejto databáze nebadáme žiadnu zmienku o jeho lekárskej odbornosti.
Hollersenová a Rücker v článku reagujúcom na Krügerovú uvádzajú spomenuté údaje do širšieho kontextu. Údajný výrazný nárast úmrtí na rakovinu pankreasu sa dá napríklad vysvetliť tým, že vo Veľkej Británii na túto chorobu zomiera len veľmi málo osôb mladších ako 45 rokov. Aj niekoľko dodatočných prípadov preto v percentuálnom vyjadrení pôsobí ako veľký nárast. Carlos Alegria navyše vo svojej analýze nepredkladá príčinnú súvislosť: nárast úmrtí výslovne nepripisuje vakcínam proti koronavírusu a rovnako ako Reitzner uzatvára, že je potrebný ďalší výskum.
Príčinnú súvislosť, resp. kauzalitu si ľudia často zamieňajú s koreláciou. Korelácia podľa definície Encyclopaedia Beliana pomenúva vzájomný vzťah dvoch alebo viacerých javov, pričom kauzalita vyjadruje vzájomnú podmienenosť javov. Presné stanovenie kauzality si vyžaduje dôkladný výskum a kontrolu potenciálnych mätúcich faktorov. Existuje množstvo prípadov, keď sú dva javy či údaje korelované bez dokázateľného vzájomného kauzálneho vzťahu.
V prípade tvrdenia, že vakcíny proti Covidu-19 sú zodpovedné za nadmerný počet úmrtí v Spojenom kráľovstve, profesor medicíny na Východoanglickej univerzite Paul Hunter v e-maile z 28. apríla 2023 v súvislosti s overovaním iného tvrdenia uviedol, že je „nepravdivé a neexistujú žiadne dobré dôkazy, ktoré by ho potvrdzovali“.
Nadmerná úmrtnosť má iné príčiny ako očkovanie
Ute Krügerová v článku pre Berliner Zeitung okrem iného tvrdí, že v druhom a treťom roku pandémie koronavírusu nastal v Nemecku výrazný „nárast nadmernej úmrtnosti“, ktorú „nemožno vysvetliť infekciou Covidu-19, ale je pozorovaná v súvislosti s očkovaním proti Covidu-19“. Tvrdí tiež, že v treťom roku pandémie sa zvýšil počet mŕtvych narodených detí, ktorý súvisel s počtom očkovaní proti Covidu-19.
Podľa nemeckého spolkového štatistického úradu (archív) zaznamenala krajina v prvých dvoch rokoch pandémie o 70 000 až 100 000 úmrtí viac, ako sa očakávalo. Fact-checkerský tím nemeckého spravodajského kanála Tagesschau sa pozrel bližšie na štúdiu, ktorou Krügerová argumentuje v prospech svojho tvrdenia (archív). Odborníci na štatistiku, ktorých Tagesschau kontaktoval, uviedli, že výkyvy v nadmernej úmrtnosti sú menšie, ak sa na výpočet použije iný model. Skutočnosť, že počet úmrtí sa zvýšil napriek očkovaniu, možno vysvetliť skôr tým, ako sa v priebehu času menil spôsob riadenia pandémie a že sa rozšírili nové, nákazlivejšie varianty vírusu. V dôsledku toho sa infekcie vírusom Covid-19 stali oveľa častejšími.
Ani zvýšenie počtu mŕtvych narodených detí nesúvisí s vakcínami. Ako ukazuje štúdia z roku 2021 (archív), rastúci trend pozorujeme v tomto ohľade už od roku 2013. Agentúra AFP už v roku 2021 vyvrátila tvrdenie o súvislosti medzi očkovaním a zvýšeným rizikom potratov.
Všetky fázy testovania vakcín proti Covidu-19 boli ukončené
Krügerová sa vo svojom článku zaoberá aj bezpečnosťou vakcín. Tvrdí, že „prišli na trh po menej ako roku a boli testované úplne nedostatočne“. Agentúra AFP v minulosti už viackrát overila tvrdenia o tom, ako boli vakcíny testované (tu či tu). Hoci bol proces schvaľovania vakcín proti koronavírusu urýchlený, ich účinnosť bola podľa odborníkov napriek tomu dostatočne otestovaná na zvieratách aj ľuďoch.
Pri vývoji vakcín, vrátane tých proti Covidu-19, sa zvyčajne používajú pokusné zvieratá v dvoch samostatných fázach, uviedol pre agentúru AFP Kirk Leech, výkonný riaditeľ Európskej asociácie pre výskum zvierat, pre tento fact-checkingový článok z mája 2021.
„Ak nie je v predklinických skúškach zaručená bezpečnosť a účinnosť, štúdia nepokračuje,“ povedal Leech. To sa v prípade vakcín Covid-19 nestalo. Výrobcovia existujúcich mRNA vakcín proti koronavírusu Moderna a Pfizer svoje vakcíny testovali na zvieratách a ľuďoch súčasne (archív), pretože pandémia bola naliehavá. Technológia mRNA použitá vo vakcínach sa pritom skúmala už od 90. rokov 20. storočia, a tak nebola úplne nová (archív).
Ako vysvetľuje slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv, k tomu, že vakcíny boli počas pandémie vyvinuté rýchlejšie ako zvyčajne, prispelo niekoľko faktorov (archív). Výskumníci mohli využiť poznatky z predchádzajúceho výskumu, výroba vakcín sa začala skôr, ako boli ukončené všetky fázy výskumu, a hoci vakcíny prešli všetkými rovnakými fázami vývoja ako iné vakcíny, niektoré z nich prebiehali súčasne.
Iné fact-checkingové články od agentúry AFP týkajúce sa vakcín si môžete pozrieť tu.
