Na jeseň 2024 zaznamenala ruská armáda na Ukrajine viaceré vojenské úspechy, o ktorých informovali aj slovenské médiá, vrátane tých označovaných súčasnou vládou za „protivládne“. Tieto správy často vychádzali aj zo zdrojov na ruskej strane. V podobnom duchu informujú aj viaceré európske médiá. Napriek tomu premiér Fico v ruskej televízii tvrdil, že médiá v súčasnosti píšu iba o tom, že Rusko prehráva vojnu a Ukrajina sa blíži k víťaznému koncu.
Predseda vlády Robert Fico poskytol koncom októbra rozhovor ruskej propagandistickej televízii Rossija 1. Urobil tak ako jediný vrcholný politik Európskej únie. Vo svojom vstupe kritizoval krajiny EÚ za podporu Ukrajiny a opakoval viaceré argumenty Ruskej federácie.
Okrem iného kritizoval slovenský premiér aj médiá, ktoré podľa neho poskytujú nepresný obraz o vojne na Ukrajine.
„Mám informácie z vlastných zdrojov, pretože keby som čerpal zo slovenských médií, tak Ukrajina je už v Moskve, aspoň taký obraz aj niekedy vytvára v európskych médiách,“ povedal Fico v rozhovore s ruskou propagandistkou Oľgou Skabejevovou. „Čiže to vyzerá tak, keď si zoberiem obraz v Európe, že v podstate všetko Rusko prehráva, ako keby už sme sa blížili k nejakému víťaznému koncu a pritom vieme, že realita je úplne, ale že úplne iná,“ pokračoval Fico vo svojom naratíve (v čase od 28:27).
Slovenské aj európske médiá píšu aj o úspechoch Ruska
Na jeseň 2024 zaznamenali ruské vojská na Ukrajine viaceré úspechy. Začiatkom októbra 2024 dobyli mesto Vuhledar v Doneckej oblasti. Mesto pritom leží len 30 kilometrov od mesta Pokrovsk, ktorý je dôležitým cieľom ruskej ofenzívy. Dobytie Pokrovska by pritom mohlo mať devastačné dôsledky pre všetky ukrajinské vojenské operácie na východnej Ukrajine. Mesto je totiž veľkým železničným uzlom pre zásobovanie východnej Ukrajiny a je tiež dôležitý pre ukrajinskú ekonomiku, keďže sa tu ťaží uhlie.
Slovenské médiá o týchto ruských úspechoch na fronte informovali. O dobytí mesta Vuhledar písali napríklad Aktuality a rovnako aj Pravda, Sme alebo Denník N.
Médiá tiež informujú o ďalšom postupe ruských vojsk smerom na Pokrovsk. Pravidelne píšu o dobytí malých dedín v tejto oblasti. Koncom októbra 2024 napríklad verejnoprávna STVR informovala o dobytí mesta Selydove, ktoré leží 20 kilometrov od Pokrovska. Informáciu od spravodajskej agentúry ČTK prebrali aj Sme či Denník N.
Denník N začiatkom novembra 2024 informoval aj o ruskom postupe pri meste Kurachove. Vo vývoji bojov zo 4. novembra 2024 píše, že Kurachove sa nebude dať ubrániť a jeho pád je otázkou času.
Médiá sa pri informovaní o aktuálnej situácii na fronte opierajú aj o údaje od ruských vojenských blogerov či o oficiálne vyjadrenia predstaviteľov Ruska.
Témou je aj možná porážka Ukrajiny
Slovenské médiá informujú o vojne na Ukrajine aj v prípade ruského postupu. Navyše nie je pravda, že by písali o tom, že sa Ukrajina blíži k víťazstvu. Prinášame preto príklady, ako médiá informovali o tom, že situáciu je pre Ukrajinu kritická a krajine môže hroziť aj porážka.
Začiatkom novembra 2024 napríklad TA3 uverejnila článok, ktorý cituje veliteľa ukrajinských síl Oleksandra Syrskeho, ktorý potvrdil, že situácia na fronte je „kritická“.
Ešte v marci uverejnil Denník N článok s názvom „Prečo Ukrajina prehráva vojnu a dokedy si možno zatvárať oči pred realitou,“ v ktorom prináša reportáž priamo z frontu.
Denník Sme v apríli sprostredkoval článok TASR o správe šéfa CIA, podľa ktorej môže Ukrajina bez ďalšej pomoci prehrať vojnu s Ruskom už tento rok.
Portál Aktuality v júli publikoval správu od TASR o tom, že podľa prieskumu sú Európania skeptickí, že Ukrajina vojnu vyhrá.
Denník Pravda zas priniesol rozhovor s austrálskym generálmajorom vo výslužbe, ktorý opisuje zložitú situáciu Ukrajiny pri obrane svojho územia. V septembri zas informovali o článku z portálu The Economist, podľa ktorého sa vojna vyvíja zle a ak ju „chcú Ukrajinci a spojenci vyhrať, musia si najskôr priznať, že prehrávajú“.
O neúspechoch či hroziacej porážke Ukrajiny informovali aj viaceré európske či britské médiá napríklad BBC, Deutsche Welle, The Telegraph, Sky News, The Guardian či európska mutácia serveru Politico.
