Kaliňák zavádzajúco porovnával situáciu Ukrajiny s Mníchovskou dohodou a tvrdil, že zatiaľčo Československo v 1938 malo zmluvy o obrane s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, Ukrajina žiadne podobné zmluvy nemala. Československo však malo zmluvu s Francúzskom, ktorá ho k obrane nezaväzovala, len k dohode o ďalšom postupe. Ukrajina síce v roku 2014 ani 2022 nepatrila do spojeneckej aliancie, platilo však Budapeštianske memorandum, podľa ktorého mali USA, Veľká Británia a Rusko rešpektovať nezávislosť a existujúce hranice Ukrajiny.
Minister obrany Robert Kaliňák povedal 28. 1. 2024 v relácii O 5 minút 12: “Ukrajina na rozdiel od Československa nemala žiadne zmluvy tohto typu. My sme mali zmluvy so spojencami s Francúzskom a so Spojeným kráľovstvom o tom, že nás budú vždy chrániť. Oni zradili, preto je to mníchovská zrada, pani redaktorka, tak trochu poďme po faktoch. Ukrajina takúto zmluvu ani s nami, ani s Európskou úniou nemala.”
Ukrajina mala v čase ruskej anexie Krymu v roku 2014 a neskoršej ruskej vojenskej invázie na jej územie v roku 2022 podpísané Budapeštianske memorandum z roku 1994 s Ruskom, Spojenými štátmi americkými a Spojeným kráľovstom, v ktorom sa dané krajiny zaviazali rešpektovať jej územnú celistvosť a politickú nezávislosť. Rusko tento záväzok porušilo. V čase podpisu Mníchovskej dohody v roku 1938 nemalo Československo uzavretú spojeneckú zmluvu obranného charakteru so Spojeným kráľovstvom, ako to uvádza minister Kaliňák. S Fracúzskom malo Československo uzavretú spojeneckú zmluvu, ktorá krajiny nazaväzovala k vojenskej pomoci v prípade napadnutia, iba ku dohode o ďalšom postupe. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže minister Kaliňák uviedol, že Československo malo so Spojeným kráľovstom aj Francúzskom uzavreté zmluvy o tom, že „nás budú vždy chrániť”, čo nebolo predmetom existujúcich zmlúv. Aj uzavretím mníchovskej dohody aj ruskou anexiou Krymu a vojenskou inváziou na Ukrajinu bola narušená územná celistvosť suverénnych krajín.
Československá republika nemala v dobe podpisu Mníchovskej dohody uzavretú obrannú zmluvu s Veľkou Britániou. Spojenecká zmluva s Francúzskom z roku 1924 nemala charakter obrannej zmluvy, keďže Francúzsko nezaväzovala poskytnúť vojenskú pomoc Československu v prípade napadnutia. Obe krajiny sa v zmluve zaviazali, že v prípade ohrozenia sa zhodnú na ochranných opatreniach. V Mníchovskej dohode z roku 1938 sa predstavitelia Veľkej Británie a Francúzska dohodli s talianskym diktátorom Mussolinim a nemeckým vodcom Hitlerom na odstúpení časti Československa v prospech Nemecka. Táto dohoda sa nazýva mníchovskou zradou aj napriek tomu, že v čase jej podpisu nemalo Československo žiadne spojenectvo, ktoré by mu garantovalo vojenskú pomoc či ochranu od Francúzska alebo Veľkej Británie. Výsledkom mníchovskej dohody bolo narušenie územnej celistvosti Československa.
Predstavitelia Ukrajiny uzavreli v roku 1994 s predstaviteľmi Ruskej federácie, Spojených štátov amerických a Veľkej Británie Budapeštianske memorandum. Signatári sa v memorande zaviazali rešpektovať územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny. Krajiny sa zaviazali neohrozovať ukrajinské územie a jej politickú nezávislosť. Ďalej sa zaviazali k tomu, že nebudú na Ukrajinu ekonomicky tlačiť pre dosiahnutie vlastných cieľov, či hroziť použitím jadrových zbraní, ktorých sa Ukrajina vzdala. V prípade útoku na Ukrajinu s použitím jadrových zbraní musia dané krajiny situáciu okamžite riešiť na Bezpečnostnej rade OSN (.pdf).
Rusko však tento záväzok porušilo v roku 2014 anexiou Krymu a neskôr v roku 2022, keď začalo plnoformátovú vojenskú inváziu na Ukrajinu.
