V decembri 2025 parlament prijal novelu Trestného zákona, ktorá obmedzuje využívanie svedectiev takzvaných kajúcnikov. Po novom sa zakazuje použiť ako dôkaz svedectvo spolupracujúceho obvineného, ak v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedal pravdivo alebo úplne. Minister životného prostredia Tomáš Taraba novú legislatívu obhajoval s tvrdením, že klamať alebo selektívne uvádzať informácie nemôže kajúcnik iba v konkrétnej veci, kde vystupuje v pozícii spolupracujúceho obvineného. To však nezodpovedá zneniu zákona. Taraba taktiež tvrdil, že v tejto podobe zákon platí aj v Spojených štátoch amerických. V USA však podobný zákon neexistuje, prokurátor má len povinnosť uviesť informáciu, ak svedok v minulosti krivo vypovedal.
„Tak nie, my sme prijali zákon, ktorý hovorí, že ak niekto nemá žiaden dôkaz na to, že ste spáchali nejaký trestný čin a jediný dôkazom je nejaký kajúcnik, tak ten kajúcnik by v danej veci nemal klamať, v danej veci,“ povedal Tomáš Taraba v nedeľnej relácii V politike, kde diskutoval s bývalou ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (v čase od 53:30).
Neskôr na toto tvrdenie nadviazal a pridal aj príklad zo zahraničia: „Kajúcnici by nemali klamať vo veciach, kde vypovedajú. Ja si myslím, že to je základný štandard. Nemajú klamať kajúcnici. Bodka. Tak je to v Amerike.“
Novela o kajúcnikoch
Nový paragraf o spolupracujúcich obvinených je súčasťou novely Trestného zákona, ktorú vládna koalícia prijala v decembri 2025. Pôvodným zámerom novely bolo vrátiť do Trestného zákona prísnejšie tresty za opakované drobné krádeže. Jej súčasťou je aj spomínaný paragraf, ktorý okrem iného oslabuje možnosti polície využívať svedectvá spolupracujúcich obvinených známych aj ako „kajúcnici“ pri vyšetrovaní trestnej činnosti.
Vyšetrovatelia na základe nového paragrafu nebudú môcť použiť ich výpovede v prípade, ak v ktoromkoľvek inom konaní v minulosti klamali alebo zatajili nejaké skutočnosti, a to bez ohľadu na to, či v súčasnosti vypovedajú pravdivo alebo nie. Minister Taraba tvrdí, že zákaz použitia výpovede sa vzťahuje len na spolupracujúceho obvineného, ktorý klamal v danej veci. Znenie zákona je však širšie, nakoľko zakazuje použiť výpoveď osoby, ktorá „v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedala pravdivo o podstatných skutočnostiach alebo vo svojej výpovedi neuviedla všetky podstatné skutočnosti.”
Podľa sudcu Petra Šamka je zásadným problémom tohto ustanovenia, že hovorí o „akomkoľvek konaní“, v ktorom mal kajúcnik hovoriť nepravdivo. Teda nerozlišuje medzi tým, či osoba vypovedala ako svedok alebo obvinený, pričom upozorňuje na to, že je právom obvineného uvádzať na svoju obranu aj nepravdivé skutočnosti. Logiku by podľa neho malo, ak by malo ísť napríklad o svedeckú výpoveď, kde je svedok pred výsluchom poučovaný, že musí vypovedať pravdivo.
Túto interpretáciu potvrdil aj Ústavný súd v rozhodnutí z 11. februára 2026, ktorým túto časť novely Trestného zákona pozastavil.
Proti tomuto zneniu sa v otvorenom liste postavilo aj 152 prokurátorov, podľa ktorých sa bez výpovedí spolupracujúcich osôb nedajú odhaliť a trestne stíhať niektoré – mimoriadne závažné – formy trestnej činnosti. „Snaha zákonodarcu v zásade znemožniť použitie výpovedí spolupracujúcich osôb (ktoré z povahy veci nie sú bezúhonnými osobami) tak môže mať fatálny vplyv na odhaľovanie organizovaného zločinu a korupcie v Slovenskej republike,“ zdôraznili prokurátori.
Právna úprava v USA
V Spojených štátoch amerických svedok, ktorý v minulosti krivo vypovedal, môže na súde vypovedať, no prokurátor má povinnosť uviesť túto skutočnosť z jeho minulosti v rámci predprípravného konania. Počas jeho výpovede na súde môže byť jeho dôveryhodnosť napadnutá, pokiaľ v minulosti bol obvinený z trestného činu, ktorý zahŕňa krivú výpoveď.
Prokuratúra nesmie vedome predkladať nepravdivú výpoveď súdu a musí odprezentovať akékoľvek výhody, ktoré spolupracujúcemu obvinenému plynú zo samotnej spolupráce. Slovenská novela naopak znemožňuje využitie výpovedí spolupracujúcich obvinených, pokiaľ v akomkoľvek konaní v minulosti klamali.
Znenie novely Trestného zákona nevzťahuje zákaz použitia výpovede len na klamstvo v danej veci, ako to tvrdí minister Taraba, ale na akékoľvek predchádzajúce trestné konanie, v ktorom spolupracujúci obvinený nevypovedal pravdivo alebo zatajil podstatné skutočnosti. V Spojených štátoch amerických takýto automatický zákaz využitia svedeckú výpoveď neexistuje.
Paragraf o „kajúcnikoch” pochádza z dielne poslancov Smeru-SD Richarda Glücka a Hlasu-SD Zuzany Plevíkovej a Richarda Eliáša. Parlamentom prešiel v skrátenom legislatívnom konaní, koalícia ho schválila do jedenástich dní, deň pred Vianocami 2025 zákon podpísal aj prezident Peter Pellegrini.
Podľa policajnej prezidentky Jany Maškarovej paragraf skomplikuje prácu polície a vyšetrovateľov. Prijatá novela môže okrem iného ohroziť vyšetrovanie v známych kauzách ako Očistec a Mýtnik či v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
