Na viacerých slovenských farmách sa od 21. marca 2025 po vyše 50 rokoch vyskytol vírus slintačky a krívačky. Štátne autority nariadili preventívne opatrenia vrátane núdzového očkovania a preventívneho utrácania nakazených aj zdravých zvierat v blízkosti ohnísk. V tejto súvislosti sa na sociálnych médiách začali objavovať tvrdenia, že zvieratá budú očkované mRNA vakcínou, aby sa prostredníctvom živočíšneho mlieka zaočkovali aj ľudia, ktorí odmietli vakcíny proti Covid-19. Cieľom núdzovej vakcinácie je však len zníženie rizika prenosu vírusu počas prevozu do kafilérie. Agentúra AFP zistila, že v EÚ ani na Slovensku dnes nie sú povolené žiadne veterinárne vakcíny s technológiou mRNA. Okrem toho odborníci potvrdili, že očkovanie ľudí prostredníctvom konzumácie produktov zo štandardne zaočkovaných zvierat nie je technicky možné.
„Povedal by som, že výroba mlieka je ešte dôležitejšia. Pri nej chcú zaistiť, aby všetky väčšie a koncentrované farmy orientované na výrobu mlieka prešli na pravidelné a masívne očkovanie statku mRNA vakcínami. Tieto vakcíny sa následne dostanú aj do mlieka a cez mlieko aj do tiel tých ľudí, čo cez Covid vakcíny odmietli,“ hovorí šéf mimoparlamentnej ultrapravicovej strany Marian Kotleba vo videu na Facebooku, ktoré od 30. marca nazbieralo vyše 1,3 milióna pozretí.
Toto tvrdenie prebrali aj iný používatelia Facebooku tu alebo tu.
Vírus slintačky a krívačky pritom Kotleba označuje termínom „Covid-25“. Politik počas pandémie Covid-19 spochybňoval závažnosť ochorenia, očkovania aj protipandemických opatrení. Ako liečbu propagoval kombinovanie vodky a lieku Brómhexín, pred ktorým varoval aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a označil ho za „hoax“.
V súčasnosti vo svete prebieha výskum v súvislosti s možným vývinom veterinárnych mRNA vakcín. Ako však napísal hovorca Európskej agentúry pre lieky (EMA) agentúre AFP 7. apríla 2025: „V súčasnosti nie sú v Európskej únii schválené na používanie žiadne veterinárne vakcíny s mRNA.“ EMA pritom očakáva, že usmernenie o aspektoch kvality mRNA vakcín na veterinárne použitie uverejní vo štvrtom štvrťroku 2026.
Podľa molekulárneho biológa však aj po ich teoretickom zavedení v budúcnosti nebude prostredníctvom konzumácie produktov z očkovaných zvierat možný prenos proteínov alebo RNA, keďže dôjde k ich zničeniu počas tráviaceho procesu v žalúdku.
Slintačka a krívačka (SLAK) je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie zvierat, ktoré postihuje najmä hovädzí dobytok, ošípané, ovce a kozy ako aj voľne žijúcu raticovú zver a iné párnokopytníky. Šíri sa priamym kontaktom medzi zvieratami, kontaminovanými predmetmi aj vzduchom.
Medzi príznaky patrí horúčka a pľuzgiere v ústach a v blízkosti kopýt. Naposledy sa choroba na Slovensku vyskytla v roku 1974. V roku 2025 ju evidovali aj v Nemecku a Maďarsku. Za prvé dva týždne sa na Slovensku rozšírila do piatich ohnísk.
Preventívne očkovanie proti SLAK je v EÚ zakázané
Preventívne povinné očkovanie proti SLAK je v EÚ od roku 1992 zakázané, aby sa zachoval štatút európskych krajín ako „voľných od SLAK bez vakcinácie“ a uľahčilo sa tak obchodovanie so živočíšnymi produktmi.
Toto očkovanie bolo podľa správy Vedeckého výboru EÚ pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat nahradené kontrolnými postupmi spočívajúcimi v stratégii usmrcovania infikovaných stád, likvidácie potenciálne infekčného materiálu a v kontrole pohybu vo vírusom dotknutých oblastiach.
Zákaz rutinného profylaktického očkovania proti slintačke a krívačke okrem výnimočných situácií zdôrazňuje aj delegované nariadenie Európskej komisie z roku 2023.
V prípade výskytu ohnísk nákazy, akému čelí od marca 2025 aj Slovensko, sa však naďalej používa tzv. „núdzová vakcinácia“ zdravých zvierat za účelom zmiernenie šírenia do nedotknutých oblastí počas prevozu kadávrov. „Núdzové ochranné očkovanie na prevenciu a kontrolu slintačky a krívačky je povolené za veľmi špecifických podmienok,“ informuje EMA.
„Toto opatrenie bolo prijaté na získanie času potrebného na humánne usmrcovanie zvierat v jednotlivých ohniskách,“ píše v stanovisku na webe Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS).
Podľa nemeckého Federálneho výskumného centra pre zdravie zvierat Friedrich-Loeffler-Institut (FLI) dnes existujú vakcíny proti 6 zo 7 známych sérotypov vírusu SLAK. Na Slovensku sa v ohniskách nákazy používa inaktivovaná vakcína na báze antigénov AFTOPOR, ktorá slúži na moduláciu imunitného systému a na zníženie vylučovania vírusu slintačky a krívačky v oblasti s veľkou hustotou chovov hospodárskych zvierat.
„Vakcína nezabráni infekcii, ale chráni pred klinickým ochorením a, čo je najdôležitejšie, výrazne znižuje vylučovanie vírusu. Výsledkom je menej infekcií v stáde a v celej populácii,“ čítame v dokumente FLI.
Veterinárne mRNA vakcíny zatiaľ neexistujú
V e-maile pre AFP z 1. apríla 2025 ŠVPS potvrdila, že na Slovensku sa dnes žiadna mRNA vakcína na očkovanie zvierat nepoužíva a nenájdeme ju teda ani v zozname registrovaných veterinárnych liekov a prípravkov na stránke Ústavu štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv v Nitre.
Obdobne ani Európska agentúra pre lieky (EMA) k aprílu 2025 neschválila žiadne mRNA vakcíny určené na veterinárne použitie. „Všetky vakcíny proti slintačke a krívačke, ktoré sú v súčasnosti povolené v EÚ, sú inaktivované vakcíny. To znamená, že používajú vírus, ktorý bol inaktivovaný,“ napísala EMA.
EMA pritom v blízkej budúcnosti pripúšťa vývoj a používanie veterinárnych mRNA vakcín. Svedčí o tom koncepčný dokument „pre vypracovanie usmernení o aspektoch kvality mRNA vakcín na veterinárne použitie“.
„Vzhľadom na vedecký vývoj v posledných rokoch vrátane skúseností získaných počas pandémie Covid v oblasti humánnych liekov a prvých očakávaných predložení mRNA vakcín na veterinárne použitie by sa takéto usmernenie malo vypracovať s cieľom zabezpečiť primeranú podporu pri vývoji a výrobe mRNA vakcín na veterinárne použitie,“ čítame v dokumente z 8. januára 2025.
Očkovať mRNA vakcínou cez kravské mlieko je nemožné
Tvrdenie, že vakcíny mRNA sa dostanú do mlieka kráv a následne do ľudí, nevychádza zo žiadnych vedeckých podkladov. Účinky mRNA vakcín sú podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) ohraničené na miesto vpichu a lymfatické uzliny.
Keďže v súčasnosti neexistuje žiadna mRNA vakcína na veterinárne použitie, nemôžeme s úplnou istotou povedať, aký vplyv by malo očkovanie v budúcnosti na živočíšne produkty z očkovaných zvierat.
V prípade veterinárnych vakcín však v Európe platí, že musia mať stanovenú ochrannú lehotu, aby získali súhlas EMA. Ochranná lehota je obdobie medzi posledným podaním veterinárneho lieku a porážkou či dojením zvierat, ktorá zabezpečuje, že potraviny neobsahujú zvyšky liečiva nad maximálne povolené limity (MRL) stanovené európskou legislatívou. Ak nie je ochranná lehota dodržaná, produkty ako mäso, mlieko či vajcia sa nesmú dostať do potravinového reťazca.
Podľa EMA „sa v súlade s platným legislatívnym rámcom EÚ pri hodnotení každej žiadosti o registráciu veterinárnych liekov určených na použitie u zvierat určených na produkciu potravín dôkladne posudzuje bezpečnosť potravín pochádzajúcich z vakcinovaných zvierat pre spotrebiteľov.“
Prorektor Veterinárnej univerzity v Brne Vladimír Celer 11. apríla pre agentúru AFP uviedol, že nie je reálne, aby sa ľudia skutočne imunizovali (očkovali) konzumáciou mäsa alebo mlieka zvierat imunizovaných mRNA.
Vysvetľuje, že keď sa zvieraťu podá vakcína mRNA, jeho organizmus vytvorí antigén, proti ktorému sa má vyvolať imunita. Imunitný systém zvieraťa následne vytvorí proti tomuto antigénu protilátky, ktoré potom zviera chránia.
„Ak by ste nechali produkty (mäso, mlieko) takto očkovaných zvierat konzumovať ľudí, tí by v potrave prijali malé množstvo antigénu, ktorý zviera vytvorilo v dôsledku očkovania, ale podľa môjho názoru je to príliš málo a určite by to nestačilo na imunizáciu ľudí.“
Celer tvrdí, že si teoreticky vie predstaviť očkovanie človeka konzumáciou potravín (vrátane mlieka) vysoko obohatených antigénmi. „Teda prostredníctvom zložiek potravy, ktoré nepochádzajú z očkovaných zvierat, ale z GMO modifikovaných zvierat.“
„Existujú štúdie, v ktorých boli myši imunizované rekombinantným špenátom exprimujúcim antigény vírusu besnoty a iné,“ dodáva.
„Neexistuje žiadny vedecký základ pre tvrdenie, že ak by niekto skonzumoval mäso alebo iné tkanivá zo zvieraťa, ktoré bolo očkované vakcínou mRNA, dostala by sa do jeho tela,“ povedal v roku 2023 pre agentúru AFP Timothy Mahony, výskumný pracovník austrálskeho Centra pre vedu o zvieratách Queenslandskej aliancie pre poľnohospodárstvo a inovácie v oblasti potravín, pre potreby iného factcheckingového článku.
Dodal, že ľudský tráviaci trakt je „navrhnutý tak, aby rozkladal veľké molekuly v našej potrave“ – vrátane DNA, bielkovín a sacharidov – „aby sme ich mohli absorbovať“. „Všetka naša potrava zo živých buniek obsahuje mRNA, takže ich neustále konzumujeme.“
Očkovanie ľudí účinnými látkami prostredníctvom konzumácie mlieka či mliečnych výrobkov z očkovaného zvieraťa (tzv. perorálne) nie je možné ani podľa riaditeľa ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV) Imricha Baráka.
„Priamo mRNA vakcíny aj s lipidickými obalmi sa nedajú použiť perorálne lebo by boli veľmi rýchlo zničené predtým, ako by sa dostali zo žalúdka, z veľmi kyslého prostredia do hrubého čreva, kde by mohli len potenciálne vyvolať imunitu,“ napísal AFP 31.3. 2025.
AFP v minulosti dokonca v nemčine vyvrátila tvrdenia, podľa ktorých je možný prenos mRNA prostredníctvom materského mlieka z matky na dieťa.
Vedecká komunita v súvislosti s mRNA vakcínami proti Covid-19 vylúčila aj možnosť integrácie messengerovej RNA do nášho genómu (DNA). Potvrdil to aj ŠÚKL: „Messenger RNA vakcíny neovplyvňujú ani nemenia DNA človeka. mRNA pracuje v bunke mimo jadra, kde sa nachádza DNA. Je to návod na použitie, nie nástroj, ktorý dokáže niečo zmeniť,“ píše na stránke.
Strach z mRNA vakcín je „úplne neopodstatnený“
Keďže sa mRNA vakcíny líšia od doteraz známych typov, sú často predmetom nepravdivých tvrdení. Tento typ vakcíny bol v Európe doteraz schválený a použitý len v prípade ochorenia Covid-19. Najpoužívanejšiu mRNA vakcínu Comirnaty vyrába v kooperácii s firmou BioNTech spoločnosť Pfizer, ktorú spomína v predmetnom videu v súvislosti s očkovaním dobytka aj Marian Kotleba.
V Holandsku nedávno agentúra AFP vyvrátila nepravdivé tvrdenie, že mRNA vakcína bola zavedená v chovoch sliepok v rámci boja proti vtáčej chrípke. V roku 2022 austrálski faktcheckeri AFP vyvrátili tvrdenie, že údajné očkovanie dobytku mRNA vakcínami proti Covid-19 spôsobilo masové úmrtia kráv v Austrálii.
Skratka mRNA je odvodená z výrazu „messenger RNA“, ktorý označuje molekulu spôsobujúcu, že naše bunky vytvárajú určitý proteín, ktorý náš imunitný systém rozpoznáva ako cudzí a bunky proti nemu produkujú protilátky. Cieľom je umožniť telu rýchlejšiu reakciu a spustenie imunitnej odpovede, ak sa skutočne stretne s daným vírusom. Princíp fungovanie mRNA vakcín popísala AFP v tomto videu v angličtine.
Strach z mRNA vakcín označil Imrich Barák za „úplne neopodstatnený“. „Je úplne jednoznačné, že chorobu spôsobuje vírus a mRNA vakcína len umožňuje imunitnému systému rozpoznať vírus, ak sa dostane do tela.“
Nákaza SLAK spustila konšpiračné naratívy
Marian Kotleba v predmetnom videu zasadzuje očkovanie dobytka do súvislosti s Agendou 2030 od OSN, ktorá je častým terčom dezinformácií (tu, tu alebo tu). V skutočnosti Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj stanovuje 17 cieľov zameraných na „odstránenie chudoby, zníženie nerovností a podporu udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ekosystémami, ako aj na udržateľný, inkluzívny a spravodlivý hospodársky rast“ (archív).
Okrem Kotlebu, ktorý bol v roku 2022 právoplatne odsúdený za prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd, šírili nepodložené špekulácie o nákaze SLAK aj iní verejne činní Slováci.
Podpredseda a proruský europoslanec vládnej strany SMER-SD Roberta Fica Ľuboš Blaha v príspevku na Telegrame naznačil, že vírus SLAK sa na Slovensko dostal z ukrajinského laboratória. Nákaza vraj môže byť trest za to, že Slovensko a Maďarsko odmietajú vojensky podporovať Ukrajinu.
Rovnaký pôvod nákazy identifikovala v príspevku na Facebooku aj bývalá politička Anna Belousovová, ktorá označila vírus za „trest zhora“, ktorého cieľom je zvýšenie potravinovej závislosti Slovenska. Jej špekulatívny text v plnom rozsahu prevzal aj blog Hlavný denník, ktorého vydavateľ nedávno získal priamu finančnú dotáciu z rezervy premiéra Roberta Fica.
Predovšetkým od začiatku očkovacích kampaní počas pandémie Covid-19 sa stali vakcíny terčom opakujúcich sa fám, ktoré nepravdivo poukazovali na ich údajné nebezpečenstvo. Články AFP súvisiace s vakcínami nájdete tu.
