Robert Fico tvrdil, že sme Ukrajine darovali S-300, ktorý sme získali v rámci deblokácie ruského dlhu. V skutočnosti sa však systém S-300 na Slovensko dostal po rozdelení Československa: Česko si ponechalo dva stacionárne systémy protivzdušnej obrany S-200 a Slovensko dostalo jediný kus S-300, ktorý Československo vlastnilo už od 80-tych rokov.
V relácii Na telo 10. 4. 2022 s Borisom Kollárom Robert Fico povedal: „Ten problém je v tom, dámy a páni, milí priatelia, že my sme odovzdali cudziemu štátu, ktorý je vo vojnovom konflikte, osobitý špeciálny systém protivzdušnej obrany v stámiliónovej hodnote, ktorý sme získali v rámci deblokácie ruského dlhu.”
Slovenská republika ale v skutočnosti získala systém S-300 po rozdelení Československa počas delenia federálneho majetku. O nákupe ďalšieho systému S-300 v rámci deblokácie ruského dlhu síce uvažovala Mečiarova vláda, nakoniec však k nemu nedošlo.
Je pravdou, že Slovenská republika darovala Ukrajine 8. apríla svoj systém protivzdušnej obrany S-300. Tento systém sa nachádza na území Slovenska už od rozdelenia Československa, kedy Slovensko získalo jediný kus S-300, ktorý Československo vlastnilo od roku 1987. S-300 je raketový systém protivzdušnej obrany vyvinutý v Sovietskom zväze, skladá sa niekoľkých častí: odpaľovacej rampy, veliteľského stanovišťa, radarov s dlhým a krátkym dosahom, obslužných vozidiel. Slovensko má verziu S-300 PMU.
Samostatné Slovensko si z čias Československa a ZSSR odnieslo aj časť ruského dlhu v hodnote cca 1,7 miliardy eur. Dlh vznikol, keď Československo investovalo do plynovodov a rafinérií v krajinách ZSSR. Po rozpade Sovietskeho zväzu jeho záväzky prebrala Ruská federácia a dlh Slovensku splácala najmä dodávkami tovaru – získali sme týmto spôsobom napríklad stíhačky MiG-29, lietadlá JAK-40 aj vrtuľníky. V rámci deblokácie dlhu letel do vesmíru aj prvý slovenský kozmonaut.
Jedným z návrhov z čias Mečiarovej vlády bol aj nákup modernejšej verzie S-300. Tretia vláda Vladimíra Mečiara prijala uznesenie o nákupe ďalšieho systému S-300 za 158 miliónov dolárov v rámci deblokácie ruského dlhu.
Po nástupe Dzurindovej vlády v roku 1998 však nastali pochybnosti, či je takýto systém pre Slovensko vhodný a nebránil by integrácii do NATO. Dzurindova vláda sa nakoniec rozhodla od zmluvy odstúpiť.
Ani označovanie S-300 ako stámiliónového systému nie je presné. Minister obrany Jaroslav Naď uvádza ako jeho účtovnú hodnotu 68,4 milióna eur, nejedná sa však o prepočet na dnešnú kúpnu silu. Tento konkrétny kus bol vyrobený v roku 1987 a má tak 36 rokov, počas ktorých stratil časť svojej hodnoty. Aj v prípade, že by sme brali do úvahy sumu, o ktorej rokovala Mečiarova vláda, teda 158 miliónov dolárov, prípadne ceny rakiet, ktoré sa tiež pohybujú v stotisícoch dolárov (850 tisíc dolárov v roku 1999), dostali by sme sa k pravdepodobne k sume nižšej ako 200 miliónov dolárov.
Systém, ktorý Slovensko darovalo Ukrajine, teda nenadobudlo v súvislosti s deblokáciou ruského dlhu a nemá hodnotu stoviek miliónov.
