Na Facebooku sa šíri video, ktorého autor tvrdí, že veliteľ Gruzínskej légie bojujúcej na Ukrajine Mamuka Mamulašvili pripravoval spolu s ukrajinskou opozíciou v roku 2014 prevrat proti vláde Viktora Janukoviča s cieľom zaistiť Ukrajine členstvo v NATO a EÚ. Ako dôkaz autor uvádza uniknutú konverzáciu medzi bývalým ministrom zahraničných vecí Estónska Urmasom Paetom a Vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashton a úryvok z filmu, v ktorom traja muži tvrdia, že sú občanmi Gruzínska a v roku 2014 pod velením Mamulašviliho ostreľovali protestujúcich na Námestí nezávislosti v Kyjeve. Dokument však neprezentuje dôkazy, že skutočne ide o strelcov z Majdanu, uniknutá konverzácia je prezentovaná bez potrebného kontextu.
Používateľ na Facebooku zdieľal 31. januára 2025 video s úryvkom z talianskeho dokumentu “Ukrajina, skrytá pravda”, ktorý sa zaoberá protestmi na kyjevskom Námestí nezávislosti v roku 2014 (video, 00:01:41 – 00:09:49). Tento príspevok dosiahol v priebehu troch dní viac ako 250-tisíc zhliadnutí a 6 500 zdieľaní.
Na prelome rokov 2013 a 2014 sa na kyjevskom Námestí nezávislosti, zvanom aj Majdan, konali masové protesty proti vtedajšej vláde, ktorá odmietla podpísať dohodu o prístupových rokovaniach Ukrajiny do Európskej únie. Počas násilných stretov na Majdane zomrelo viac než 100 protestujúcich. Po týchto udalostiach vtedajší prezident Viktor Janukovič vo februári 2014 utiekol z Ukrajiny. V roku 2023 ukrajinské súdy rozhodli o zodpovednosti príslušníkov poriadkovej polície za smrť niekoľkých desiatok protestujúcich.
Autor videa v úvode uvádza, že ukrajinskej opozícii s prevratom proti vláde Viktora Janukoviča pomáhal súčasný veliteľ Gruzínskej légie Mamuka Mamulašvili. Odkazuje sa na tlačovú konferenciu Úradu vlády, počas ktorej predseda vlády Robert Fico obvinil Mamulašviliho a Gruzínske légie z prípravy prevratu na Slovensku. Túto informáciu ďalej šírili europoslanci za stranu Smer Erik Kaliňák a Ľuboš Blaha, či portál Bádateľ (tu a tu).
Stránka ako dôkaz do videa zahrnula 8-minútový úryvok z talianskeho dokumentu, v ktorom moderátor Gian Micalessin naznačuje, že do protestujúcich na Majdane nestrieľali jednotky poriadkovej polície, ale gruzínski odstreľovači pod vedením Mamuku Mamulašviliho a bývalého príslušníka americkej armády Briana Christophera Boyengera. Rovnaký úryvok publikovala 1. februára na svojom oficiálnom profile na Youtube strana Smer. Úryvok spolu s odkazmi na celý dokument publikovali aj slovenské webové portály InfoVojna a Denník VV.
Úryvok z filmu obsahuje aj záznam telefonického rozhovoru medzi vtedajším estónskym ministrom zahraničných vecí Urmasom Paetom a bývalou šéfkou diplomacie Európskej únie Catherine Ashton. Paet v ňom spomína informácie od ukrajinskej lekárky, podľa ktorej existuje podozrenie, že streľba nepochádzala len zo strany poriadkovej polície. V úryvku ďalej vystupujú traja muži, ktorí sú predstavení ako občania Gruzínska a tvrdia, že vo februári 2014 prišli pod vedením Mamuka Mamulašviliho do Kyjeva ostreľovať protestujúcich.
Udalosti protestov na Majdane sú predmetom prebiehajúcich súdnych procesov
Koncom roka 2013 vtedajšia ukrajinská vláda oznámila ukončenie procesu prípravy na podpísanie dohody o prístupových rokovaniach Ukrajiny do Európskej únie. V reakcii na tento krok sa začali v Kyjeve na Námestí nezávislosti, zvanom aj Majdan, zhromažďovať protestujúci. Začiatkom roka 2014 schválil ukrajinský parlament sériu anti-protestných zákonov, ktoré obmedzili slobodu zhromažďovania (.pdf, s. 1). Po schválení zákonov zasiahli proti protestujúcim na Majdane vojenské jednotky ministerstva vnútra a špecializované jednotky poriadkovej polície s názvom Berkut. Štátnym bezpečnostným zložkám podľa reportov Medzinárodného trestného súdu a Monitorovacej misie OSN mali pomáhať súkromné osoby podporujúce vládu, pre ktoré sa zaužíval názov titušky (тітушки) (.pdf, s. 20; .pdf, s. 2). Tieto osoby mali podľa Európskeho súdu pre ľudské práva s povolením bezpečnostných zložiek zadržiavať a neľudsky zaobchádzať s protestujúcimi.
Počas násilných stretov na Majdane podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zomrelo 108 protestujúcich a ďalších ľudí a 13 príslušníkov bezpečnostných zložiek (.pdf, s. 9). Najvyšší počet obetí si protesty vyžiadali v dňoch medzi 18. až 21. februárom 2014, kedy podľa reportu monitorovacej misie OSN o život prišlo 92 ľudí (.pdf, s. 7-14). Generálna prokuratúra v súvislosti s vraždami zadržala v apríli 2014 niekoľkých členov špecializovanej jednotky poriadkovej polície Berkut. V roku 2019 padol prvý rozsudok v prípade obvineného lídra 20-člennej skupiny titušiek, ktorého súd uznal vinným z chuligánstva a odsúdil ho na päť rokov väzenia (.pdf, s. 11). Rozsudky v procese s príslušníkmi Berkutu vyniesol ukrajinský súd v roku 2023, kedy rozhodol o treste odňatia slobody pre niekoľkých zo skupiny obvinených.
Medzinárodný poradný panel pre Ukrajinu zriadený Radou Európy vo svojom reporte o vyšetrovaní udalostí na Majdane z roku 2015 upozornil „na vážne nedostatky, ako štrukturálne, tak aj operačné, v nezávislosti a efektívnosti doteraz vykonaných vyšetrovaní, ktoré podľa Panelu nie sú v súlade s požiadavkami Európskeho dohovoru ani s judikatúrou Európskeho súdu” (.pdf, s. 94-95).
Poradný panel identifikoval viacero dôvodov, ktoré orgánom spôsobili problémy pri vyšetrovaní. V prvom rade panel poukázal na skutočnosť, že väčšina miest činu, kde došlo ku vraždám protestujúcich a príslušníkov poriadkovej polície, sa nachádzala v častiach Kyjeva kontrolovaných protestujúcimi, ktoré boli vyšetrovateľom neprístupné kvôli barikádam. S telami mŕtvych a ranených sa podľa panelu častokrát manipulovalo, čo znemožnilo spätne určiť trajektóriu streľby. Panel konštatoval aj fakt, že zdravotná dokumentácia ranených bola roztrúsená na rôznych miestach v Kyjeve a často bola nekompletná z dôvodu strachu ranených navštíviť nemocnice kvôli prípadom únosov (.pdf, s. 64-65).
Vyšetrovanie udalostí na kyjevskom Námestí nezávislosti bolo kritizované zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v roku 2021 rozhodoval v piatich prípadoch týkajúcich sa protestov na Majdane. Sťažovatelia tvrdili, že boli zo strany ukrajinskej polície a neštátnych aktérov pod kontrolou polície vystavení policajnej brutalite, bolo im odopreté právo na protest, boli svojvoľne zadržaní, a v jednom prípade došlo k úmrtiu. Súd vo svojom verdikte uviedol, že „orgány sa zámerne snažili narušiť spočiatku pokojné protesty, pričom na dosiahnutie tohto cieľa použili nadmerné násilie a nezákonné zadržiavanie.” Súd ďalej konštatoval, že „zistené zneužívanie práv sa javí ako súčasť stratégie zo strany úradov a že vyšetrovanie týchto udalostí bolo vo viacerých prípadoch neúčinné” (.pdf, s. 1). V rozsudku Shmorgunov a ďalší v. Ukrajina Európsky súd pre ľudské práva konštatoval „absenciu nezávislého a účinného mechanizmu na Ukrajine na vyšetrovanie zločinov spáchaných príslušníkmi poriadkových orgánov a inými neštátnymi aktérmi”.
Dlhý vyšetrovací proces zo strany ukrajinských úradov bez výsledkov v podobe konkrétnych rozsudkov v roku 2019 kritizovala aj právnička Jevhenija Zakrevska, ktorá zastupovala rodiny zosnulých aktivistov. V roku 2024 Zakrevska už ako vojačka ukrajinskej armády v rozhovore uviedla, že aj napriek malému počtu rozsudkov, ktoré doteraz v prípadoch úmrtí z Majdanu padli, je vyšetrovanie a zber dôkazov dôležité pre uchovanie histórie. Súdne procesy spojené s udalosťami na Majdane v roku 2014 naďalej prebiehajú.
Urmas Paet v rozhovore nepotvrdil verziu lekárky, ktorá sama priznala, že nemala prístup ku všetkým telám
Obsah telefonického rozhovoru medzi bývalým ministrom zahraničných vecí Estónska Urmasom Paetom a Vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashton unikol na verejnosť v marci 2014. Časť rozhovoru uverejnená vo facebookovom videu zachytáva hlas Paeta, ktorý Ashtonovej reprodukuje slová ukrajinskej lekárky Olgy. Tá na Majdane ošetrovala zranených protestujúcich v provizórnej nemocnici v Hoteli Ukrajina.
Paet v rozhovore uvádza: „Znepokojujúca vec je tá, a hovorí to aj Olga, že všetky mŕtve tela zostrelené odstreľovačmi, ako aj policajtov tak aj demonštrantov z ulíc, boli zabití tými istými odstreľovačmi, ktorí strieľali do všetkých. Lekárka hovorí, že ide o ten istý podpis a tie isté tipy nábojov, je naozaj znepokojujúce, že nová koalícia nechce vyšetrovať ako sa to stalo. Mnohí sú veľmi ale veľmi presvedčení, že za odstreľovačmi nestojí Janukovič, ale niekto z novej koalície.”
Lekárka Olga Bogomolecová, ktorú Paet spomína, však podľa svojich slov prístup ku telám policajtov nemala, nemohla preto hodnotiť podobnosť strelných rán na telách protestujúcich a policajtov. V reakcii na uniknutú nahrávku rozhovoru uviedla, že sa dištancuje od slov ministra Paeta, ktorý podľa nej dospel k vlastným záverom. Zdôraznila, že v rozhovore s Paetom neobvinila novú koalíciu zo smrti protestujúcich.
Ministerstvo zahraničných vecí Estónska potvrdilo, že uniknutý rozhovor je autentický. Zdôraznilo však, že Paet netvrdil, že do násilia na protestoch bola zapojená opozícia, ale len reportoval informácie, ktoré počul. Bývalý minister Paet vyhlásil, že v konverzácii netreba hľadať hlbší význam.
Ruský portál Russia Today rozhovor naďalej šíril aj napriek tomu, že lekárka Olga Bogomolecová tvrdenia z rozhovoru poprela.
Dokument obsahuje nepresnosti, vrátane bezpečnostného preukazu s chybami
Video sa následne zameria na zábery stretnutí talianskeho reportéra Giana Micalessina s mužmi, ktorých označuje ako ostreľovačov, ktorí strieľali do davu na Majdane.
Prvý z mužov, ktorého dokument uvádza pod menom Koba Nergadze, tvrdí, že bývalý prezident Gruzínska Michail Sakašvili vytvoril vojenskú jednotku, ktorá bola poslaná na Ukrajinu. Ako dôkaz Nergadze vo videu odprezentuje osobný dokument so slovami: „Toto je dokument na moje meno. Je to dokument jednotky légie, ktorú tvoria bývalí policajti a vojaci. Bola štruktúrovaná ako vojenská jednotka. V podstate to bola bezpečnostná služba. Vytvoril ju Michail Sakašvili. Mali sme ísť na Ukrajinu. Nemali sme inú možnosť.”
Preukaz na videu má niekoľko chýb. V prvom rade obsahuje gramaticky nesprávnu konštrukciu Security Service of Defend namiesto Security Service of Defence. Ďalej je na ňom napísané Certifikate namiesto správnej formy Certificate.
Koba Nergadze vo videu zároveň tvrdí, že mu Mumalašvili dal v Kyjeve nasledujúci rozkaz: „Koba, veci sa komplikujú, musíme začať strieľať. Nemôžeme ísť do predčasných prezidentských volieb.” Toto vyjadrenie však nedáva zmysel – ak by údajní gruzínski ostreľovači konali v záujmoch vtedajšej opozície, ako tvrdí dokument predčasných volieb by sa neobávali.
Moderátor Gian Micalessin s údajnou jednotkou odstreľovačov opakovane spája bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Sakašviliho. Michail Sakašvili bol prezidentom Gruzínska do 17. novembra 2013. V čase protestov Sakašvili už nebol prezidentom a nemohol vydať rozkaz na vyslanie jednotky odstreľovačov do Kyjeva.
Muži z videa podľa ukrajinského vyšetrovateľa neboli počas protestov na Ukrajine
Vedúci odboru špeciálneho vyšetrovania ukrajinskej prokuratúry Sergej Gorbaťuk uviedol, že muži na videu identifikovaní ako Koba Nergadze, Zalogi Kvaračchelia a Alexander Revazišvili neboli v čase protestov na území Ukrajiny. Na informáciu upozornil aj gruzínsky fact-checkingový portál Myth Detector.
Údajní odstreľovači spomínaju aj prítomnosť amerického vojaka Briana Christophera Boyengera, ktorý im mal dávať rozkazy spolu s Mamukom Mamulašvilim. Boyenger sa ako bývalý člen americkej elitnej 101. výsadkovej divízie pridal do Gruzínskej národnej légie v roku 2016. Prvýkrát sa Boyenger do konfliktu na Ukrajine zapojil v roku 2015 kedy 5 mesiacov cvičil ukrajinskú armádu ako dobrovoľník. Mamulašvili sa so svojou légiou do bojov na Ukrajine zapojil po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Podľa jeho vlastných slov v času protestov na Majdane nebol na území Ukrajiny
Vo videu sú prezentované zábery, na ktorých sú Boyenger a Mamulašvili vedľa seba počas tlačovej konferencie. Táto tlačová konferencia však prebehla až v roku 2016, nie v roku 2014, kedy vraj Mamulašvili a Boyenger podľa dokumentu spolupracovali.
Pôvod dokumentu Ukrajina, skrytá pravda
Tvorca reportážneho filmu Gian Micalessin v minulosti ako novinár pôsobil napríklad vo vojne v Sýrii, kde obhajoval režim Bašára al-Asada. Micalessin participoval na debatách organizovaných ruskými úradmi. Podľa ukrajinského fact-checkingového portálu StopFake informácie z Micalessinovej reportáže nekriticky prevzali ruské médiá podporujúce prezidenta Vladimíra Putina.
Britská verejnoprávna platforma BBC upozornila, že dokument Ukrajina, skrytá pravda bol prvýkrát vysielaný v médiách, ktoré sú spojené s bývalým priemérom Talianska Silviom Berlusconim. Dokument bol odvysielal v roku 2017 taliansky Canale 5 v programe Matrix, vlastnený spoločnosťou Mediaset, v ktorej mala Berlusconiho finančná skupina Fininvest podiel 38,3 %. Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi v roku 2015 navštívil ruskom anektovaný Krym po boku ruského prezidenta Vladimíra Putina, za čo mu ukrajinské úrady zakázali vstup do krajiny na tri roky.
Záver
Dôkazy prezentované vo videu nedokazujú, že muži v dokumente boli odstreľovači z Majdanu. Muži na videu podľa ukrajinského vyšetrovateľa neboli počas protestov na Ukrajine, pričom Mamuka Mamulašvili a Brian Christopher Boyenger sa do konfliktu zapojili až po udalostiach na Majdane. Koba Nergadze vo videu ukazuje bezpečnostný preukaz s gramatickými chybami, čo naznačuje jeho neautentickosť. Sporné je aj použitie uniknutej konverzácie medzi estónskym ministrom zahraničných vecí Urmasom Paetom a Catherine Ashtonovou, kde Paet reprodukoval informácie bez ich potvrdenia, pričom lekárka, na ktorú sa odvolával, sa od jeho slov dištancovala. Dokument „Ukrajina, skrytá pravda“ bol prvýkrát vysielaný v médiách blízkych Silviovi Berlusconimu a jeho tvrdenia nekriticky prebrali ruské médiá podporujúce Vladimíra Putina. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti nemožno tvrdenia z videa považovať za spoľahlivé, keďže vychádzajú zo sporných svedectiev a obsahujú faktické nepresnosti, pričom vyšetrovanie udalostí na Majdane stále nebolo uzavreté.
