Tieto grafy ukazujú vplyv zrážok, a nie následok „rádioaktívneho mraku“ z Ukrajiny

Po ruskom útoku z 13. mája 2023 na Chmeľnyckú oblasť na západnej Ukrajine sa na sociálnych sieťach v poľštine a slovenčine objavili príspevky s grafmi ukazujúcimi zvýšenú úroveň radiácie spoločne s nepravdivým tvrdením, že ide o dôsledok výbuchu munície obsahujúcej „ochudobnený urán“ zničenej počas útoku. Hoci sú grafy pravdivé – na jednom sú údaje o úrovni bizmutu v ovzduší nad poľským mestom Lublin, na druhom je zobrazená úroveň rádioaktivity pre mesto Chmeľnyckyj – ako pre AFP vysvetlili odborníci, vyššia úroveň radiácie bola spôsobená zrážkami. Podľa ďalšieho typu príspevkov mali údajne namerané hodnoty radiácie na Slovensku dosahovať nebezpečné úrovne. Tieto a podobné tvrdenia sú nepravdivé: Poľské, slovenské aj ukrajinské orgány, ako aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu uviedli, že namerané úrovne radiácie sú bežné pre dané ročné obdobie a radiačná situácia v Európe je „normálna“.

Dňa 13. mája 2023 ukrajinské úrady oznámili, že na západe Ukrajiny nad mestom Chmeľnyckyj došlo k dronovým útokom. V ten istý deň začali účty na sociálnych sieťach zverejňovať videá (tu, tu, tu) zachytávajúce masívny výbuch, pričom niektorí ho označili až za „atómový hríb“ a tvrdili, že súvisí so zničením muničného skladu ukrajinských ozbrojených síl v Chmeľnyckom.

Niektorí používatelia napísali, že nad Poľsko sa rozšíril „rádioaktívny mrak“, ktorý smeruje aj na Slovensko. „Podľa predbežných údajov je nárast radiácie na pozadí spojený s nedávnym výbuchom v ukrajinskom meste Chmelnickyj, kde mali byť uložené náboje s ochudobneným uránom, ktoré poskytla Británia. Po výbuchu sa nad mestom vytvoril jedovatý mrak, ktorý vraj vietor priniesol do Poľska,“ píše sa v príspevku na telegramovom kanáli „ZEM&VEK“ zo 17. mája 2023.

Rovnaký graf so zavádzajúcim tvrdením bol zdieľaný aj na FB účte „Bádateľ“, pričom v tomto bol „rádioaktívny mrak“ prirovnávaný k havárii reaktoru v Černobyle v roku 1986. Iné príspevky prirovnávali situáciu k havárii reaktoru v Černobyle. Graf sa však šíril aj v nemčine, poľštine či bulharčine spolu s tvrdením, že existuje „nebezpečenstvo v dôsledku zvýšenej radiácie z Chmeľnyckej oblasti“.

Tento graf vo videu šíril prostredníctvom svojej FB stránky aj Pavol Slota, poslanec zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, pričom jeho video malo viac ako 5 000 zdieľaní.

Iné príspevky šírili grafy príkonu dávkového ekvivalentu gama žiarenia v ovzduší, pričom tvrdili, že namerané hodnoty gama žiarenia v Chmeľnyckom naznačujú, „že tam bola veľmi veľká zásoba OU munície, ktorá bola zničená, čím sa do ovzdušia dostal uránový prach.“ Tieto tvrdenia sa šírili aj v poľštine (tu, tu).

Ďalšia sada príspevkov obsahovala snímku textovej správy, v ktorej bolo uvedené: „V Ziline a Martine ukazuje dozimeter 115 nanosivertov. Co je viac ako 15 nasobok obvyklej radiacie. Podla meteorolpgickych map to prislo z UA cez juzne Polsko. A taha to na juh. V noci to mame nad BA.“ Okrem toho tieto príspevky obsahovali alarmistické odporúčania, aby ľudia neotvárali okná, niekoľko dní nevychádzali z domu a pridávali do jedla viac jodidovanej soli.

Čo sa stalo v Chmeľnyckyj?

Ako uviedol starosta mesta Chmeľnyckyj Oleksandr Semčyšyn (tu, tu, tu) a zástupca náčelníka vojenskej správy oblasti Serhij Tjurin (tu, tu a tu), Rusko podniklo 13. mája v skorých ranných hodinách dronový útok na Chmeľnyckú oblasť.

Semčyšyn v ten deň uviedol, že boli zasiahnuté „zariadenia kritickej infraštruktúry regiónu, ktoré sa nachádzajú mimo obývaných oblastí“ a 21 osôb bolo zranených. O útoku informovali aj ukrajinské médiá (tu, tu) či poľské médiá. Niektoré ukrajinské médiá (tu, tu) napísali, že bola poškodená elektráreň. Štátna tlačová agentúra Ukrinform uviedla, že územie Chmeľnyckej oblasti zasiahli štyri drony.

Ruské ministerstvo obrany 14. mája 2023 na svojej webovej stránke oznámilo, že „jeden muničný sklad AFU bol zničený v blízkosti Chmeľnyckého“. Podľa ruskej tlačovej agentúry TASS tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev (archívny odkaz) neskôr na konferencii povedal, že zničenie munície s ochudobneným uránom, ktorú Západ dodal Ukrajine, vytvorilo rádioaktívny mrak, ktorý sa vznášal smerom do Európy. „Zvýšenie úrovne radiácie už bolo zaznamenané v Poľsku,“ povedal podľa agentúrnej správy.

Británia v marci 2023 uviedla, že spolu so svojimi tankami Challenger 2 pošle na Ukrajinu aj protipancierové strely obsahujúce ochudobnený urán, o čom informovali napríklad Euronews a BBC. Táto dodávka bola dokončená v apríli.

Agentúra AFP však nevedela overiť, či sa tento typ munície nachádzal v budovách zasiahnutých 13. mája v Chmeľnyckom.

Ochudobnený urán je vedľajším produktom obohacovania prírodného uránu na palivo používané na výrobu energie v jadrových elektrárňach alebo na výrobu jadrových zbraní. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) je „oveľa menej rádioaktívny ako prírodný urán“. Chemická toxicita ochudobneného uránu je podľa správy Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z roku 2022 oveľa závažnejší problém ako jeho možná radiácia, pričom správa uvádza, že ochudobnený urán predstavuje hrozbu pre životné prostredie Ukrajiny.

Graf z poľskej univerzity v Lubline ukazuje následky dažďa

Agentúre AFP sa podarilo identifikovať zdroj grafov z nepravdivých príspevkov. Najprv sme sa pozreli na graf, ktorý obsahoval názov zdroja – poľskú Univerzitu Marie Curie-Sklodowskej v Lubline (UMCS). Na dedikovanej stránke univerzity je možné v archíve zvoliť rovnaký časový rozsah (10. – 16. máj 2023) a dohľadať predmetný graf (porovnanie nižšie):

Univerzita monitoruje rádioaktivitu a atmosférické podmienky v Lubline na výskumné a vzdelávacie účely, a skúma súvislosť medzi prírodným rádioaktívnym žiarením a životným prostredím. Podobne ako monitorovacie inštitúcie (napríklad poľská agentúra pre atómovú energiu PAA alebo európsky systém Remap) meria globálnu rádioaktívnu kontamináciu (dávkový príkon žiarenia), pričom sa zameriava najmä na dva hlavné izotopy (syntetické rádioizotopy cézia Cs-137 a jódu I-131) a meria aj úroveň ďalších charakteristických izotopov, napríklad bizmutu (Bi-214), ktorý je uvedený v grafe zo zavádzajúcich príspevkov.

Na graf sme sa spýtali priamo UMCS v Lubline. „Áno, toto je jeden z našich grafov,“ potvrdil v telefonickom rozhovore s agentúrou AFP 23. mája Dr. Radosław Zaleski, profesor zodpovedný za laboratórium na monitorovanie rádioaktivity v ovzduší Lublinu, ktorý na univerzite prednáša fyziku a jadrovú energiu. „Tento graf ukazuje údaje o bizmute, ktoré meriame na Univerzite Marie Curie-Skłodowskej v Lubline.“

Na rozdiel od Cs-137, ktorý sa nevyskytuje prirodzene, ale pochádza zo štiepenia uránu pre jadrový priemysel, izotop Bi-214 vzniká rozpadom radónu, plynu, ktorý prirodzene stúpa zo zeme a dostáva sa tak do atmosféry. Plyn sa hromadí v dažďových kvapkách, takže keď prší, padá na zem s dažďovou vodou. Zjednodušene povedané, čím viac dažďa, tým viac izotopu bizmutu bude detekovaného. Naopak, ako vysvetľuje Zaleski, počas slnečných dní bude krivka na grafe klesať.

„Tento nárast bizmutu na grafe nie je prekvapivý, je to celkom prirodzený jav, ktorý spôsobili vtedajšie zrážky. Takéto nárasty sa vyskytujú prakticky pri každom daždi a nie sú nebezpečné pre ľudské zdravie,“ povedal.

„Na čo musíme dávať pozor, je prítomnosť ďalších dvoch izotopov (jódu a cézia), ktoré sú uvedené v hlavnom grafe. Červená čiara na tomto grafe predstavuje nebezpečnú úroveň. V máji bola hodnota hlboko pod červenou čiarou (pozri online), keďže nedošlo k rádioaktívnej kontaminácii ani z jadrovej elektrárne, ani z jadrových zbraní,“ povedal Zaleski. V tabuľke pod grafom si vedľa jódu I-131 a cézia Cs-137 môžeme prečítať poznámku „neboli detekované“.

„Ľudia sa radiácie boja, pritom v nej každý deň plávajú. Sme jej vystavení neustále, pochádza zo zemskej kôry a dostáva sa k nám zo slnečného žiarenia,“ dodal. „Aj slovo ‘urán’ ich desí. Je dôležité vedieť, že ochudobnený urán má veľmi nízku rádioaktivitu a na rozdiel od obohateného uránu sa nedá použiť v jadrových zbraniach,“ zdôraznil.

„Takéto malé výkyvy nemajú vplyv na zdravie, a aj keby mali, v praxi sa im nedá vyhnúť a sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Počas dažďov v tomto mesiaci (máji) sa dávkový príkon zvýšil maximálne o 27% a súvisiaca dávka bola približne 0,25 µSv (mikrosievertov), ktorá sa nakumulovala počas celého mesiaca,“ povedal. Podľa poľských zákonov je povolená dávka pre obyvateľov až 1 000 µSv ročne. U ľudí, ktorí priamo pracujú s rádioaktívnym žiarením (napríklad rádiológovia), je to až 20 000 µSv ročne. Smrteľná dávka rádioaktívneho žiarenia je približne 5 000 mSv = 5 000 000 µSv.

K výkyvom žiarenia dochádzalo v dňoch, keď sa vyskytli zrážky, čo ukazuje porovnanie množstva zrážok a intenzity žiarenia (zaznamenaných UMCS) za 30 dní v mesiacoch apríl a máj:

V grafe nižšie môžeme pozorovať množstvo podobných výkyvov hladiny Bi-214 v priebehu roka, napríklad v januári, februári či apríli. Všetky takéto hodnoty boli namerané v dňoch, keď sa vyskytli podobné meteorologické javy. Niektoré boli dokonca vyššie ako zaznamenané po 13. máji.

Indikátory žiarenia pre Chmeľnyckyj boli v rámci normy

Pri prehliadaní webstránok rôznych inštitúcií monitorujúcich rádioaktivitu sme si všimli, že druhý typ grafov zo zavádzajúcich príspevkov pochádza z máp hodnôt rádioaktivity meraných v rámci databázy Európskej komisie pre monitorovanie rádioaktivity v prostredí (REMdb). Stránka má modrý dizajn typický pre stránky európskych inštitúcií. Databanka bola vytvorená po havárii v Černobyle a slúži na „uchovávanie dát z monitorovania rádioaktivity zozbieraných v rámci národných programov monitorovania životného prostredia“ v európskych krajinách.

V databáze Európskej komisie sme vyhľadali monitorovaciu stanicu Chmeľnyckyj, zvolili sme rovnaké dátumy, aké boli uvedené v zavádzajúcich príspevkoch (7. až 14. máj) a našli sme rovnaký graf, ako je vidieť na porovnaní nižšie. V slovenských príspevkoch sú okrem tohto grafu aj grafy pre meracie stanice v ukrajinských mestách Ternopiľ a Chmiľnyk, v poľštine, češtine či maďarčine bol zdieľaný najmä graf pre monitorovaciu stanicu Chmeľnyckyj.

Na graf a merania sme sa spýtali priamo zástupcov databázy EK REMdb. V emaile z 28. mája pre AFP potvrdil zástupca organizácie, že príslušný graf pochádza zo systému REMdb. S konkrétnymi otázkami na údaje nás však odkázal na ukrajinský jadrový inšpektorát, inštitúcie, ktorá poskytuje podkladové dáta zo stanice UA33429 Chmeľnyckyj.

Hovorca Štátneho inšpektorátu jadrového dozoru Ukrajiny (SNRIU) pre AFP 26. mája uviedol, že „v období od 11. mája do 18. mája nedošlo k zvýšeniu prípustných štandardov radiačného pozadia v Chmeľnyckej oblasti“. Denné výkyvy gama žiarenia podľa inšpektorátu boli a stále sú (do času publikácie článku, pozn. red.) v rámci prípustných limitných hodnôt rovnako, ako tomu bolo aj v minulých rokoch.

„Z dôvodu šírenia nepravdivých informácií v európskych médiách sme našim medzinárodným partnerom – vrátane IAEA a európskych regulačných orgánov – poskytli aktualizované informácie o radiačnom pozadí na Ukrajine,“ uviedol hovorca, pričom spomenul aj neustále aktualizovanú mapu radiačného pozadia na Ukrajine.

Výskumníci z Chmeľnyckej národnej univerzity sa po nálete 13. mája vybrali na miesto výbuchu. Popreli, že by sa v meste a okolitých oblastiach zvýšila rádioaktivita. „Po tom, ako sa na sociálnych sieťach rozšírila informácia, že zvýšená radiácia v Chmeľnyckej oblasti bola dôsledkom útoku z 13. mája, vedci z Chmeľnyckej národnej univerzity 15. – 16. mája merali radiačné pozadie (dávky gama žiarenia) v meste Chmeľnyckyj,“ uvádza sa v článku (archívny odkaz) uverejnenom na webovej stránke ukrajinského ministerstva školstva a vedy.

„Získané hodnoty sú na úrovni 0,12-0,15 μSv/h a zodpovedajú dlhodobým ukazovateľom pre mesto Chmeľnyckyj a neprekračujú normu (0,3 μSv/h). Na základe výsledkov meraní možno konštatovať, že nie je dôvod obávať sa zvýšenia radiačného pozadia v Chmeľnyckej oblasti,“ uzatvára článok. Spomínané namerané úrovne 120 až 150 nSv/h sú takmer rovnaké ako na grafe zo zavádzajúcich príspevkov, ktoré ich však označujú za nebezpečné.

Pri šírenom grafe hodnôt z meracej stanice Cheľnyckyj navyše nesedí časová následnosť. Vieme, že dronový útok sa odohral v skorých ranných hodinách 13. mája. Prvý telegramový príspevok na túto tému od miestnych úradov bol zverejnený v ten deň o 4:00 miestneho času. Nárast úrovne radiácie na meracej stanici Chmeľnyckyj však začal už 12. mája, teda pred útokom, pričom boli zaznamenané hodnoty 150 nSv/h. „Nedáva zmysel, že by účinky predchádzali samotnému útoku,“ povedal Zaleski z Lublinskej univerzity.

To zdôraznil aj zástupca Európskej komisie: „V tomto prípade môžeme oddeliť tieto dve udalosti, tj. útok na údajné ložisko ochudobneného uránu a zvýšenie hodnoty dávkového príkonu gama žiarenia na stanici UA33429, vzhľadom na to, že zvýšenie úrovne dávkového príkonu gama žiarenia predchádzalo údajnému útoku na ložisko ochudobneného uránu“.

Agentúra AFP sa na tento graf a namerané hodnoty gama žiarenia spýtala aj slovenských orgánov. „Môžem potvrdiť, že hodnoty príkonu ekvivalentnej dávky gama žiarenia, ktoré sú na úrovni okolo 200 nSv/h, sú hodnotami prírodného pozadia a neohrozujú ľudské zdravie. Spôsobujú to prírodné gama rádionuklidy, ktoré sa nachádzajú v zemskej kôre, v ovzduší, prípadne k nám prichádzajú z kozmu,“ vysvetlila pre AFP 23. mája Magdaléna Vičanová, vedúca Odboru radiačnej ochrany Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.

IAEA a lokálne úrady: „Normálne“ úrovne radiácie

Na údajný rádioaktívny mrak sa AFP pýtala aj Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA), ktorá sídli vo Viedni. V prípade jadrovej alebo rádiologickej havárie alebo mimoriadnej udalosti je agentúra zodpovedná za oznamovanie a oficiálnu distribúciu informácií, informovanie verejnosti a koordináciu núdzovej reakcie prostredníctvom Systému incidentov a núdzových situácií. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovorov o včasnom oznamovaní a pomoci, a členské štáty IAEA (vrátane Ukrajiny) si môžu vymieňať naliehavé informácie počas jadrových alebo rádiologických incidentov na zabezpečenej webovej stránke Jednotného systému pre výmenu informácií pri incidentoch a núdzových situáciách (USIE).

„Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu bola informovaná svojimi partnermi na Ukrajine a v Poľsku, že úroveň radiácie v oboch krajinách je v norme. Namerané mierne zvýšenia súvisia s prirodzene sa vyskytujúcimi výkyvmi úrovne radiácie, nepredstavujú žiadne riziko pre verejné zdravie ani životné prostredie a sú bežne pozorované,“ uviedol 23. mája pre agentúru AFP hovorca IAEA Frederik Dahl.

Poľská agentúra pre atómovú energiu (PAA) 17. mája vyvrátila príspevky naznačujúce možné rádioaktívne ohrozenie v Poľsku, označila ich za „nepravdivé“ a ubezpečila, že „radiačná situácia v krajine je normálna“.

Pokiaľ ide o grafy zo stanice UMCS, ktorá monitoruje rádioaktivitu v Lubline, PAA vysvetlila, že „ukazujú zvýšené hodnoty bizmutu-214, pričom ide aj o dopad zrážok. Bizmut-214 (…) sa prirodzene vyskytuje na zemskom povrchu a v atmosfére vo forme aerosólov. Keď prší, aerosóly obsahujúce Bi-214 sa rozvíria zo zemského povrchu a vyplavia sa z atmosféry“.

Poľský inštitút meteorológie a vodného hospodárstva (IMGW), ktorý monitoruje aj úrovne rádioaktivity, uviedol, že neboli identifikované žiadne udalosti nebezpečné pre ľudské zdravie. „Skontrolovali sme naše údaje, hoci máme oveľa menej staníc ako PAA. V našom prípade sme nezaznamenali nič nebezpečné,“ napísal 23. mája agentúre AFP hovorca inštitútu Grzegorz Walijewski.

Na Slovensku vydal Úrad verejného zdravotníctva 18. mája tlačovú správu, v ktorej tvrdenia označil za „dezinformácie“ a zdôraznil, že „hodnoty na Slovensku a v Poľsku sú v norme“.

„Dnes sa na Slovensku objavilo množstvo dezinformácií ohľadne zvýšenej radiácie v súvislosti s udalosťami v oblasti ukrajinského mesta Chmelnickij,“ uviedol v tlačovej správe Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), pričom citoval Branislava Chvílu, riaditeľa úseku Meteorologická služba. „Uvedené správy považujeme za hoax. Už informácia o tom, že hodnota radiácie 115 nSv/h je 15-násobok obvyklej radiácie, je nesprávna. Hodnoty rádovo 100-200 nSv/h sú v našich podmienkach úplne bežné po celý rok. Krátkodobo a lokálne môžu byť zvýšené v dôsledku zrážkovej činnosti, avšak ani vtedy neprekračujú hornú hranicu tohto intervalu,“ píše sa v správe.

Tieto odborné stanoviská tak vyvracajú tvrdenia z nepravdivých slovenských príspevkov, podľa ktorých by hodnota „115 nanosievertov“ bola „viac ako 15-násobok obvyklej radiácie“, čím by predstavovala hrozbu pre ľudské zdravie. Doplňme, že meracie stanice v Žiline či Martine v priebehu mesiaca máj ani raz nedosiahli signálnu úroveň 400 nSv/h.

IRSN, francúzsky Inštitút radiačnej ochrany a jadrovej bezpečnosti, vo vyhlásení z 30. mája uviedol, že „šírenie uránu v atmosfére môže vzhľadom na jeho hustotu prebiehať len na krátke vzdialenosti. Oblak rádioaktívneho dymu s vysokou koncentráciou uránu, ktorý by sa v závislosti od poveternostných podmienok šíril mimo územie Ukrajiny, sa javí ako nepravdepodobný“.

„Rozbory vykonané v Európe nepreukázali nárast koncentrácie uránu v ovzduší,“ dodal inštitút s odvolaním sa na organizáciu Ring of Five, ktorá združuje 47 univerzít a inštitútov z 27 krajín (vrátane Ukrajiny).