Slovensko patrí medzi najaktívnejšie krajiny v poskytovaní pomoci Ukrajine vzhľadom na veľkosť ekonomiky. Veľká časť poskytnutej pomoci v celkovej hodnote približne 671 miliónov eur bola Slovensku kompenzovaná prostredníctvom Európskeho mierového nástroja, bezodplatným poskytnutím vojenskej techniky či zvýhodnenej ponuky na nákup vojenskej techniky. Navyše v prípade dvoch najväčších položiek pomoci Ukrajine išlo o techniku na konci životnosti a bez perspektívy do budúcnosti. Odborníci z rezortu obrany taktiež vyzdvihujú modernizačné procesy v armáde, s ktorými je spojený aj nákup novej techniky. Vojenská pomoc Ukrajine teda nestála Slovensko 700 miliónov eur, ako tvrdil minister zahraničia Juraj Blanár, ani nenechala ozbrojené sily Slovenska „holé“.
V diskusnej relácii Sobotné dialógy sa 18. novembra 2023 stretli minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD) a poslanec NR SR Tomáš Valášek (PS). Témami relácie bola najmä o zahraničná politika Slovenska, migrácia a situácia na Ukrajine.
Práve v súvislosti s témou vojny na Ukrajine povedal minister Blanár, že vojenská pomoc Ukrajine išla na úkor slovenských občanov, a že v jej dôsledku sa znížila obranyschopnosť Slovenska. “Pretože sme významným spôsobom Ukrajine pomohli tým, že sa tam dalo vyše 700 000 000 vojenskej pomoci z našich skladov ozbrojených síl, kde naše ozbrojené sily ostali úplne holé a my musíme dnes hľadať finančné prostriedky aj na úkor životnej úrovne občanov Slovenskej republiky,” povedal Juraj Blanár v relácii (v čase od 39:37).
Z dát Úradu vlády vyplýva, že od februára 2022 Slovensko poskytlo Ukrajine pomoc vo výške približne 671 miliónov eur. Najvýznamnejšiu časť tejto pomoci tvorili systém PVO S-300 a stíhačky MiG-29.
V januári tohto roka Slovensko dostalo za dovtedajšiu pomoc Ukrajine refundácie z Európskeho mierového nástroja (EPF) vo výške 41,9 milióna eur, koncom roku 2022 to bolo ďalších 40,2 milióna eur. Keď o tejto kompenzácii informoval vtedajší minister obrany Naď, poskytlo Slovensko Ukrajine pomoc vo výške približne 167,8 milióna eur a vtedajšie refundácie tak tvorili približne polovicu nákladov. Momentálne by Slovensko malo za tzv. zimný balík pomoci Ukrajine dostať ďalšiu refundáciu z EPF vo výške 5,5 milióna eur.
Okrem finančnej refundácie zo zdrojov EPF malo Slovensko od Nemecka ako kompenzáciu za odoslanie tridsiatich vozidiel BVP-1 dostať pätnásť tankov Leopard 2 A4. Nemecko bezodplatne poskytlo Slovensku aj dva komplety protivzdušnej obrany Mantis v hodnote približne 225 miliónov eur. Ako kompenzáciu za odoslanie stíhačiek MiG-29 ponúkli Spojené štáty Slovensku výraznú zľavu na dvanásť vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper s príslušenstvom a výcvikom a vyše 500 rakiet AGM-114 Hellfire II. Minister obrany úradníckej vlády Martin Sklenár konštatoval, že pôvodná hodnota techniky predstavuje približne miliardu dolárov, kým Slovensko ju môže odkúpiť za približne 340 miliónov dolárov. Súčasťou grantu USA majú byť aj protidronové systémy a približne päťtisíc pušiek M4.
V prípade dvoch najväčších položiek pomoci Ukrajine išlo navyše o techniku na konci životnosti a bez perspektívy do budúcnosti. Podľa Ozbrojených síl SR (OS SR) nemal systém S-300 od roku 1991 pravidelné opravy. Slovenskí technici nemali ani dostatok náhradných dielov, techniku preto opravovali „na kolene”. OS SR uvádzajú, že „v prípade dlhodobej potreby použitia systému na ochranu vzdušného priestoru SR by bol reálne prevádzkovaný len niekoľko mesiacov, ak nie týždňov.”
Z jedenástich dostupných stíhačiek typu MiG-29 v slovenskej armáde boli k decembru 2022 plne letu schopné iba štyri. Kvôli vojne na Ukrajine vznikol problém s dodávkami náhradných dielov, čím bola ich oprava znemožnená. Zároveň kvôli vojne odišli aj ruskí technici, ktorí sa starali o ich údržbu. V reakcii na to sa ministerstvo obrany rozhodlo stíhačky v auguste 2022 uzemniť.
Prevádzka ruských stíhačiek MiG-29 v slovenských ozbrojených silách bola už aj predchádzajúcimi vládami považovaná za neperspektívnu, a preto výcvik nových pilotov neprebiehal. Posledný pilot bol vycvičený v roku 2008. Práve kvôli úvahám o kúpe iných typov stíhačiek už počas druhej vlády Smeru-SD a neperspektívnosti MiGov-29 sa zastavil ich výcvik.
Slovensko ako náhradu za darovaný S-300 chránili systémy Patriot od spojencov z NATO. Po odchode systémov Patriotov dostalo bezodplatne systémy protivzdušnej obrany MANTIS. Ako náhradu za stíhačky MiG-29 malo Slovensko už pred vojnou na Ukrajine objednané stíhačky F-16.
Pravdivé nie sú ani tvrdenia, že sme kvôli pomoci Ukrajine znížili svoju obranyschopnosť. Za čias ministra Naďa Slovensko prvýkrát v histórii vyčlenilo 2 % HDP na obranu, ktoré by mali byť pre členskú krajinu Severoatlantickej aliancie (NATO) minimálnym štandardom. Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR) generál Daniel Zmeko na tlačovej besede ministerstva obrany SR v januári 2023 poznamenal, že prebieha modernizácia ozbrojených síl v podobe obnovy vojenskej techniky, kasární a výcvikových priestorov. Zmeko v rozhovore pre RTVS avizoval, že aj napriek rozsiahlej pomoci Slovenska Ukrajine, „armáda na tom nie je o nič horšie, ako bola pred 24. februárom 2022. Naopak je na tom lepšie.“
Minister obrany navyše konštatoval, že poskytnutá pomoc brániacim sa Ukrajincom nemala na obranyschopnosť Slovenska žiaden negatívny vplyv. Minister obrany Sklenár na tlačovom brífingu v júni 2023 označil posledné roky za najreformenjšie v oblasti obrany. Vyzdvihol taktiež, že pomoc Ukrajine nejde na úkor obranyschopnosti Slovenska. Pomoc Ukrajine je podľa Sklenára pomocou aj pre Slovensko, nakoľko „najlepšou slovenskou obrannou politikou je mať na hranici stabilnú, prosperujúcu a mierovú Ukrajinu.“
