Minské dohody boli dva pokusy o ukončenie konfliktu na Donbase, ktorých sa zúčastnilo okrem Ukrajiny a Ruska aj Nemecko a Francúzsko. Napriek tomu, že niektorí ich účastníci dnes hovoria, že Ukrajine kúpili čas, neznamená to, že západné štáty priznali, že to bolo ich účelom.
Juraj Blanár hovoril 30. apríla 2023 o mierových rokovaniach Ruska a Ukrajiny, tzv. Mindských dohodách, že “sa ukázalo, že boli len na to, aby zdržali Ruskú federáciu na to, aby sa mohla vyzbrojiť Ukrajina. Veď to západné štáty jasne priznali.”
Zámer Minských dohôd bolo vyjednať ukončenie konfliktu, ktorý v roku 2014 rozpútali separatisti na východe krajiny podporovaní Ruskom. Priniesť trvalý mier na Ukrajinu sa dohodám nepodarilo kvôli tomu, že Rusko v roku 2022 započalo na Ukrajine vojenskú inváziu. Niektoré západné krajiny, ako napríklad Nemecko, začali dodávať zbrane Ukrajine až po ruskej invázii v roku 2022.
Západnými mediátormi pre ukončenie konfliktu v roku 2014 sa stal vtedajší francúzsky prezident Francois Hollande a bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová. Vyjadrenia Angely Merkelovej v interview pre nemecký magazín Zeit, ako aj v nahranom telefonáte s ruskými komikmi, vydávajúcimi sa za ukrajinského exprezidenta Porošenka, sú často vykresľované ako dôkaz, že západné štáty nemali záujem o skutočný mier, ale chceli len kúpiť Ukrajine čas na vyzbrojenie.
V rozhovore pre magazín Zeit Merkelová uviedla, že pre ňu „bolo jasné, že konflikt na Ukrajine bude zamrznutý a problém nebol vyriešený, ale Minské dohody dajú Ukrajine cenný čas.” Hollande po vypuknutí ruskej invázie v roku 2022 potvrdil, že Merkelová mala pravdu a ruská ofenzíva sa nezastavila. Merkelová svojím vyjadrením nevylúčila potrebu dodržiavania mieru, ale vyjadrila svoju nedôveru voči schopnosti Ruska udržať z dlhodobého hľadiska mier. Minské dohody Rusko naozaj nedodržalo, nakoľko pokračovali v útokoch a podporovaní separatistov a vo februári 2022 na Ukrajinu podnikli plnú vojenskú inváziu.
Aj ak by Angela Merkelová tvrdila, že Minské dohody mali kúpiť Ukrajine čas na zbrojenie, jej vyhlásenie by sa nedalo interpretovať ako priznanie západných štátov.
Prvá Minská dohoda bola uzavretá v septembri 2014, pojednávala o výmene zajatcov, stiahnutí ťažkých zbraní či humanitárnej pomoci, avšak bola takmer okamžite porušená na oboch stranách. Druhá Minská dohoda, uzavretá vo februári 2015, rovnako ako prvá obsahovala body o stiahnutí zahraničných vojsk, pozorovacej misii OBSE či obnovení plnej kontroly nad štátnymi hranicami. Zároveň však obsahovala ústupky zo strany Ukrajiny, ako ústavná reforma týkajúca sa decentralizácie a špeciálneho statusu Luhanského a Donetského regiónu, či nové voľby v týchto regiónoch. Jedným z problémov pri dodržiavaní týchto dohôd bolo, že Rusko tvrdilo, že nie je súčasťou konfliktu a označovalo konflikt na Ukrajine za lokálny separatistický konflikt a občiansku vojnu.
