Koncom júna 2025 schválili členské štáty NATO nový záväzok investovať do svojej obrany do roku 2035 až 5 % HDP. Ide o pomerne významnú zmenu, keďže viaceré štáty mali problém aj s doterajším cieľom vo výške 2 % HDP. Napriek tomu, že už dnes sa niektoré štáty k hranici 5 % HDP približujú, v súčasnosti na obranu túto sumu nemíňa žiaden člen NATO, ako to tvrdil minister obrany Kaliňák.
V sobotu 21. júna 2025 v relácii Sobotné dialógy spolu diskutovali Juraj Krúpa zo strany SaS a minister obrany za stranu Smer-SD Robert Kaliňák. Predmetom diskusie boli najmä bezpečnostné a obranné témy, vrátane plánovaného zvýšenia obranných výdavkov na 5 % HDP.
Minister Kaliňák sa vyjadril, že presadzuje cestu Španielska, ktoré si vyrokovalo z tohto záväzku výnimku. Následne argumentoval, že sú krajiny, ktoré musia spĺňať viaceré spôsobilosti a už v súčasnosti dávajú na obranu viac ako schválené 2 % HDP: „Viete, sú krajiny, ako je dajme tomu Estónsko, ktoré dnes už má 5 %, dokonca 5,4 pre budúci rok bude mať a má ešte teda navyše to, čo my nemáme, že a nielen pozemné sily alebo vzdušné sily, ale má ešte aj, ešte aj námorné sily, o čom my sme vlastne nielen ukrátení,“ povedal Kaliňák (v čase 21:09).
Novým cieľom NATO je 5 % HDP
Členské štáty NATO sa koncom júna na samite dohodli, že do roku 2035 zvýšia svoje obranné výdavky až na 5 % HDP.
Podľa záverečného vyhlásenia, suma najmenej 3,5 % ročného HDP každého štátu pôjde priamo na vojenské účely, ďalších 1,5 % HDP budú každý rok vyčlenené na „ochranu kritickej infraštruktúry, obranu našich sietí, zabezpečenie našej občianskej pripravenosti a odolnosti, rozvoj inovácií a posilnenie základne nášho obranného priemyslu“. V praxi to znamená, že túto sumu budú štáty môcť použiť na tzv. výdavky duálneho využitia, teda výdavky civilnej infraštruktúry, ktoré by potenciálne mohla využívať aj armáda.
Pokrok v plnení týchto výdavkových cieľov bude vyhodnotený v roku 2029. Štáty Aliancie vo vyhlásení taktiež zdôraznili aj svoj záväzok k vzájomnej obrane, označili Rusko za „dlhodobú hrozbu“ pre kolektívnu bezpečnosť členských štátov a potvrdili podporu Ukrajine.
Estónsko patrí k premiantom
Aj keď Estónsko patrí medzi krajiny, ktoré v pomere k HDP dávajú na obranu najviac, nie je pravdou, že jeho výdavky presahujú hranicu 5 % HDP. Pobaltský štát vynaložil v roku 2024 na svoju obranu 3,43 % HDP.
Podiel obranných výdavkov vo výške 5,4 % HDP, o ktorom hovorí Kaliňák, chce krajina dosiahnuť v priemere do roku 2029, pričom už v roku 2026 by mali výdavky Estónska túto hranicu spĺňať. Pre rok 2025 je v estónskom rozpočte na obranu vyčlenených 3,3 % HDP. V apríli 2025 estónska vláda schválila dodatočný balík 2,8 miliardy eur v snahe splniť ciele NATO v oblasti spôsobilostí. Peniaze sa však budú využívať až od roku 2026, čo znamená, že sa výdavky na obranu medziročne zvýšia o 2 p. b., z 3,3 % HDP na 5,4 %. Podľa estónskeho ministra obrany Hanno Pevkura na tejto hodnote „zostanú pomerne dlho”. Rozhodnutie vlády zvýšiť výdavky na obranu bude mať za následok podstatné zvýšenie počtu vojenských kapacít, vybavenia a zásob, ako aj väčšie množstvo munície pre estónske obranné sily.
Novostanovený cieľ vynakladať na obranu 5 % HDP zatiaľ nespĺňa žiadna krajina. Najbližšie je k tomu Poľsko, ktoré plánuje tento rok na obranu minúť až 4,7 % HDP. V minulom roku vynaložilo na obranu viac ako 4,12 % HDP.
Na opačnom konci rebríčka je Španielsko, Slovinsko, Luxembursko či Belgicko, ktorých výdavky na obranu sa pohybujú na hranici len 1,3 % HDP. V minulom roku až osem krajín NATO nesplnilo ani doterajší záväzok vynakladať na obranu aspoň 2 % HDP.
Výdavky štátov NATO na obranu. Zdroj: NATO, ERR
