Súčasný minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) a bývalý minister Ján Richter (SMER-SD) diskutovali v relácii TA3 o referende vyhlásenom na 21. januára 2023. Krajniak misinterpretoval obsah referenda, Richter jeho podporu zo strany vládnej koalície.
Referendum nie je priamo o vyhlásení predčasných volieb
V plánovanom referende sa nebude priamo hlasovať o vyhlásení predčasných volieb, ako povedal Krajniak, ale o možnosti skrátenia volebného obdobia NR SR pomocou iného referenda alebo uznesenia. Referendum nie je hlasovaním o súčasnej vláde, ani vyjadrení dôvery k nej. Hlasovacia otázka hovorí o tom, či by občania mali mať možnosť predčasne odvolať svojich zástupcov v NR SR.
Podľa rozhodnutia prezidentky Čaputovej zo 4. novembra o vyhlásení referenda budú voliči rozhodovať len o druhej z dvoch otázok, ktoré petícia o referendum navrhovala: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia NR SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR, a to zmenou ústavy…?” (s. 1)
Prvá otázka v petícii o referendum sa týkala demisie vlády. Ústavný súd označil otázku za protiústavnú.
Referendum teda nemá za cieľ spôsobiť predčasné skončenie súčasného volebného obdobia, ale vytvoriť takúto možnosť v budúcnosti prostredníctvom ďalšieho referenda alebo prostredníctvom uznesenia NRSR.
„Máme v ústave právo, aby každý občan svojím podpisom podporil petíciu a ak dosiahne 350 000, tak má byť referendum”
Krajniak v tomto výroku naráža na neoddeliteľné právo občanov Slovenskej republiky na priame angažovanie sa vo veciach verejných prostredníctvom referenda, ktoré je ošetrené v Ústave SR (čl. 93-100). Referendum následne vyhlasuje prezident/ka SR po tom, ako obdržal/a minimálne 350 000 podpisov od občanov (oprávnených voličov), alebo po uznesení Národnej rady SR, v oboch prípadoch do 30 dní od obdržania.
Samotné vyzbieranie podpisov však neznamená automatické konanie referenda a musí zároveň spĺňať ústavné podmienky. Prezident má právo daný návrh referenda podať na Ústavný súd kvôli prešetreniu zákonnosti daného návrhu, ak tak uzná za vhodné (podľa čl. 95, ods. 1). Ak Ústavný súd usúdi, že návrh referenda v rozpore s ústavou, prezident referendum nevyhlási.
Vládni predstavitelia sa vyjadrili k inštitútu referenda pozitívne, nie však k jeho zneniu.
Strana Smer-SD prišla od parlamentných volieb 2020 s dvoma referendovými iniciatívami a obe sa týkali možnosti skrátenia volebného obdobia vlády. Jediný, kto z menovaných vyjadril podporu iniciatíve Smeru aspoň potenciálnou účasťou, bol Richard Sulík, Podľa jeho slov by však hlasoval proti. Pri Igorovi Matovičovi sa dá hovoriť o súhlase so všeobecným inštitútom referenda. Ku konkrétnej iniciatíve Smeru sa vyjadril odmietavo. Boris Kollár podobne vyjadril inštitútu referenda podporu, svojimi vyhláseniami sa však zasadzoval skôr o podporu prijatia zákona o skrátení volebného obdobia.
Overenie sa týkalo Richterovho výroku: „Aj najvyšší vládni predstavitelia pán Matovič, pán Kollár a vtedy ešte pán Sulík sa vyjadrili, že to (referendum, pozn.) idú podporiť.”
Richard Sulík
Zo spomínaných predstaviteľov sa vyjadril najpozitívnejšie predseda strany SAS Sulík. Ten sa dokonca povedal, že by referendum podporil svojou účasťou. Argumentoval pritom všeobecne slabou účasťou v referendách a snahou podporiť inštitút referenda ako taký.
„Ja určite k referendu pôjdem, lebo je to nástroj priamej demokracie, ktorý sme vždy podporovali”, vyhlásil Sulík v diskusnej relácii Na telo.
Líder SaS sa kladne vyjadril aj k možnosti prijatia zákona, ktorý by umožňoval skrátenie volebného obdobia. Občania by podľa neho mali mať možnosť vstúpiť do výkonu funkcie vlády aj počas štvorročného obdobia, pokiaľ budú podmienky dostatočne prísne.
Strana SaS sa po odchode z koalície rozhodla, že podporí zmenu ústavy tak, aby umožňovala skrátiť volebné obdobie a vyvolať predčasné voľby. Novela Sas navrhovala, aby sa volebné obdobie nemohlo skrátiť referendom, ale len ústavným zákonom, na ktorom by sa dohodla kvalifikovaná väčšina poslancov národnej rady.
Boris Kollár
O zmenu zákona v oblasti skrátenia volebného obdobia sa usiloval aj predseda parlamentu Kollár. K tejto téme sa dokonca rozhodol začiatkom januára zvolať okrúhly stôl s lídrami strán, ktoré v ňom majú zastúpenie. Kollár súhlasil, aby mali ľudia možnosť vyjadriť sa v referende, či chcú skrátiť volebné obdobie. Sme rodina preto navrhla upraviť ústavu tak, aby sa ústavným zákonom alebo referendom dalo rozhodnúť o páde vlády.
Igor Matovič
Minister financií zaujal k otázke referenda odmietavý postoj. Vyhlásil, že hnutie OĽaNO referendum nepodporí a odkázal tým na program strany.
Napriek odmietavému postoju k téme referenda sa Igor Matovič vyjadril, že pokiaľ sa už podpisy vyzbierali, referendum by sa malo konať. Kritický bol najmä voči podnetu na preskúmanie ústavnosti referenda, ktoré považuje za nadprácu prezidentky Zuzany Čaputovej.
K možnosti schválenia zákona o skrátení volebného obdobia však líder OĽaNO zaujal rázne odmietavý postoj.
