Boris Kollár obhajoval sporný paragraf trestného zákona zavádzajúcimi tvrdeniami, že sa nejedná o jeho nadužívanie a že ho všetci obhajujú. Odvolával sa pritom na organizácie, z ktorých niektoré vydali podporné alebo neutrálne stanoviská, v odbornej obci však nepanuje konsenzus a sú zastúpené aj kritické hlasy. Nadužívanie je nutné posudzovať nielen v kontexte štatistík, ale s ohľadom na využívanie v prípade vysokopostavených politikov.
Generálna prokuratúra v minulosti viackrát zverejnila štatistiky, ktoré ukazujú, že podiel zrušených právoplatných rozhodnutí pomocou paragrafu 363 Trestného zákona počas pôsobenia Maroša Žilinku klesol. Kritika odbornej verejnosti však smeruje voči nadužívaniu tohto paragrafu v exponovaných kauzách či závažnej trestnej činnosti. Tieto čísla Generálna prokuratúra odmietla pre posledné dva roky zverejniť a nadácia Zastavme korupciu zistila, že počet takto zrušených rozhodnutí narástol. Výrok Borisa Kollára v relácii V politike 5. 3. 2023, že paragraf 363 sa nenadužíva a je menej používaná ako za predchádzajúcich generálnych prokurátorov, je preto zavádzajúci.
Od začatia pôsobenia v pozícií generálneho prokurátora bol Maroš Žilinka viackrát podrobený kritike pre údajné nadužívanie paragrafu 363. Ten umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť rozhodnutie prokurátora či policajta, ak porušil zákon.
Žilinka pomocou tohto mimoriadneho opravného prostriedku zastavil trestné stíhanie viacerých politikov či iných vplyvných osôb vrátane bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka, bývalého premiéra Roberta Fica a dlhoročného ministra vnútra Roberta Kaliňáka, súčasného guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra či poslanca Sme rodina Martina Borgulu.
Generálna prokuratúra zverejnila na svoju obranu štatistiku používania paragrafu 363. Tá mala ukázať, že Maroš Žilinka užíva paragraf 363 menej ako jeho predchodcovia.
V rokoch pôsobnosti Maroša Žilinku bol podiel zrušených právoplatných rozhodnutí nižší ako 14 %, zatiaľ čo v rokoch 2015 až 2020 sa tento podiel pohyboval medzi 15-19 %.
Aj v absolútnych číslach Žilinka ukázal, že v roku 2022 bol počet zrušených rozhodnutí prokurátorov nižší než v minulosti. V roku 2022 bol tento paragraf použitý celkovo v 83 prípadoch, v roku 2021 to bolo 89, rok predtým 85 prípadov.
Okrem štatistiky je však dôležité vziať do úvahy, aj na aké prípady sa paragraf 363 používa. Riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu poukázala na to, že nie je jasné, akých rozhodnutí sa zverejnená štatistika týka.
Paragraf 363 je možné použiť na akékoľvek rozhodnutie prokurátora či policajta, ak ním bol porušený zákon. Najviac kritizovanými rozhodnutiami sú zrušenia obvinení alebo trestných stíhaní. Pre komplexný obraz by bolo potrebné poznať najmä tieto čísla, Generálna prokuratúra ich ale pre roky 2021 a 2022 zverejniť odmieta. Za roky pred pôsobením Maroša Žilinku pritom takúto detailnejšiu štatistiku poskytla.
Dôležité je podľa Nadácie aj to, či klesá počet zrušených obvinení od prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorá vyšetruje obzvlášť závažnú trestnú činnosť, alebo obvinení politicky exponovaných osôb.
Nadácia zistila, že počet zrušených obvinení z dielne Úradu špeciálnej prokuratúry vzrástol v prvom roku pôsobnosti Maroša Žilinku z štyroch na sedem.
Všetci netvrdia, že je to správny inštitút
Boris Kollár v relácii dodal, že “o tejto 363-ke všetci, aj napríklad advokátska komora hovorí, že je správny ten inštitút. Sudcovia samotní o tom hovoria.”
Používanie paragrafu 363 pritom nekritizujú len média alebo mimovládne organizácie, ale aj štátne inštitúcie. Je pravda, že Slovenská advokátska komora sa vyjadrila čiastočne pre zachovanie tohto nástroja, rovnako ako niektorí sudcovia, ich postoj sa však nedá generalizovať.
Slovenská advokátska komora v rozsiahlej analýze argumentovala za ponechanie § 363 tvrdením, že “sa javí efektívnym procesným nástrojom” (pdf, str. 4). Opakovane vyjadrila obavy z potenciálneho zrušenia tohto inštitútu. Zároveň však pripustili, že v prípade jeho zrušenia by sa dal nahradiť iným zákonom s podobným efektom.
Združenie sudcov sa v roku 2021 vyjadrilo k snahám politikov, zrušiť alebo zmeniť § 363. Upozornili na to, že na zrušenie tohto paragrafu je potrebná odborná diskusia, na ktorú aj ponúkli svojich členov.
Medzi sudcov, ktorí tento paragraf považujú za opodstatnený, patrí aj sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko.
Spôsob používania a výklad tohto paragrafu naopak kritizoval Najvyšší súd. Senát sudcu Klimenta konštatoval, že Maroš Žilinka pri používaní tohto paragrafu vyhodnocuje dôkazy, čo je pozícia, ktorá v Slovenskej republike patrí výhradne súdu.
K problematickosti tohto paragrafu sa vyjadrila aj Súdna rada, ktorá chcela preskúmať jeho používanie generálnym prokurátorom. Predseda Súdnej rady Ján Mazák paragraf 363 verejne kritizoval, čo poukazuje na priamu nezhodu v názoroch hlavných predstaviteľov Súdnej rady a generálnej prokuratúry.
Kritiku tohto paragrafu prezentovala aj Európska komisia a rovnako kriticky ho vníma aj prezidentka, ktorá sa rozhodla overiť jeho ústavnosť cez podanie na ústavný súd. O jeho nadužívaní hovoril aj úrad špeciálnej prokuratúry a konkrétni prokurátori.
Dá sa teda povedať, že medzi advokátmi či sudcami je viacero takých, ktorí považujú paragraf 363 za správny a opodstatnený. Zároveň však mnohí sudcovia, prokurátori a iní verejní činitelia vyjadrili potrebu diskutovať o jeho zmene alebo zrušení. Tvrdiť teda, že význam paragrafu 363 obhajujú “všetci”, je zavádzajúce.
