Na sociálnych sieťach sa virálne šírili nepravdivé tvrdenia, podľa ktorých Petr Pavel na Twitteri plánoval mobilizáciu

Krátko po vyhlásení výsledkov prvého kola českých prezidentských volieb v polovici januára 2023 sa na sociálnych sieťach rozšírili nepravdivé príspevky o údajných tweetoch kandidáta Petra Pavla. V príspevkov sa uvádzalo, že Pavel na svojom Twitteri vyzval na vyslanie českých vojakov na Ukrajinu, aby bojovali proti ruskej agresii. Tieto tvrdenia sú nepravdivé. Agentúra AFP preverila archívne verzie Pavlovho oficiálneho účtu a taktiež nezávislú databázu jeho tweetov, pričom zistila, že na takúto výzvu svoj Twitter nepoužil.

Petr Pavel s Andrejom Babišom boli dvoma úspešnými kandidátmi prvého kola prezidentských volieb a spoločne postúpili do druhého kola, ktoré sa uskutoční koncom tohto týždňa 27. a 28. januára.

Krátko po potvrdení výsledkov prvého kola sa na Facebooku (tu, tu alebo tu), na Telegrame a na ruskej soc. sieti VKontakte objavili viaceré príspevky, ktoré vraj mali obsahovať údajné výroky Pavla o tom, že v prípade zvolenia a nástupu do funkcie vyhlási mobilizáciu českých vojakov. Príspevky sa končili slovami: „Zdroj: Twitter Generál Petr Pavel“.

V príspevkoch sa uvádzalo, že Pavel vraj na Twitteri uverejnil, že „je povinnosťou každého bojaschopného muža či ženy brániť slobodný svet pred agresorom“ a že odporučí parlamentu a NATO navýšiť vojenskú pomoc Ukrajine „ako v materiálnych, tak v ľudských zdrojoch“.

„Vojna prináša obete, ale pre mňa bude každý padlý hrdinom, nielen číslom,“ napísal vraj Pavel na Twitteri. V príspevkoch sa taktiež tvrdilo, že vraj uverejnil, že mu „bude cťou“ podporiť a podpísať zmenu ústavy, na ktorej sa „už pracuje“ a ktorá by umožnila „poslať ako českú profesionálnu armádu, tak ostatných bojaschopných do boja proti zlu“.

Takéto tvrdenia sú však nepravdivé. Pri kontrole archívnych verzií jeho účtu na Twitteri agentúra AFP nenašla žiadny dôkaz o tom, že tieto tweety boli uverejnené na oficiálnom Pavlovom účte.

Tieto tvrdenia vyvrátila aj česká organizácia pre kontrolu faktov Demagog.cz.

Archív Pavlovho účtu neobsahuje takéto príspevky

V príspevkoch na sociálnych sieťach, ktoré vraj citovali z Pavlovho Twitteru, neboli uvedené konkrétne linky na údajné tweety ani žiadne iné podrobnosti, napríklad kedy mali byť uverejnené.

Vykonali sme rozsiahle vyhľadávanie na Pavlovom oficiálnom účte. Vyhľadávanie v češtine nenašlo žiadny výsledok ohľadne takýchto príspevkov ani pomocou funkcie rozšíreného vyhľadávania Twitteru.

Podľa našich zistení sa prvé príspevky s týmito nepravdivými tvrdeniami objavili 15. januára 2023. Aby sme skontrolovali, či Pavel mohol takéto tvrdenie zverejniť na Twitteri a neskôr ho vymazať, skontrolovali sme aj archív jeho účtu na Twitteri pomocou webovej stránky Wayback Machine v podobe, v akej existoval 15. januára. Údajné vyhlásenia sa tam nenachádzali.

Tento návod agentúry AFP vysvetľuje, ako kontrolovať staré verzie webových stránok:

Preverili sme aj databázu príspevkov na sociálnych sieťach od českých politikov a kandidátov na webe Hlidacstatu.cz, ktorá obsahuje automatizovaný archív Pavlových tweetov zverejnených od júla 2021. Nenašli sme žiadny z údajných tweetov, ktoré sú uvedené v nepravdivých príspevkoch.

Michal Bláha, zakladateľ a riaditeľ Hlidacstatu.cz, pre AFP potvrdil, že príspevky a tweety politikov sa na stránke archivujú automaticky, zvyčajne raz denne.

Pavlove skutočné výroky o Ukrajine

Pozreli sme sa tiež na to, čo Pavel skutočne povedal o vojne na Ukrajine.

Pavel verejne nepresadzoval ani mobilizáciu v Českej republike, ani priame nasadenie českých vojakov alebo vojakov NATO v bojoch proti ruskej agresii na Ukrajine. Naznačil však, najmä v prvých fázach vojny, že jednotky NATO by mohli byť použité na zabezpečenie ochrany humanitárnych koridorov pre ľudí utekajúcich pred vojnou.

Keď Rusko 24. februára 2022 napadlo Ukrajinu, Pavel na Twitteri vyzval na humanitárnu a vojenskú pomoc Ukrajine, ako aj na ekonomické sankcie voči Rusku. Nevyzval však na vyslanie českých vojakov.

„Rusko nenapadlo len Ukrajinu. Napadlo princípy západného sveta, a teda napadlo aj nás. Musíme Ukrajine ukázať, že v tom nie je sama. Jednotne uplatniť všetky mysliteľné sankcie voči Rusku a Ukrajine poskytnúť moc: humanitárnu, materiálnu, finančnú, ako aj dodávky zbraní a munície,“ napísal.

25. februára 2022 v rozhovore povedal, že „NATO nemôže vojensky intervenovať do suverénnej kryjiny, ktorá nie je členom aliancie“. Varoval tiež pred vstupom do otvoreného konfliktu s Ruskom, ktorý by sa mohol vyvinúť do jadrovej vojny.

V marci 2022, v čase intenzívneho ruského ostreľovania ukrajinských miest ako Mariupol a Charkov a útokov na kyjevské predmestia Irpiň či Buča, Pavel zvažoval (tu, tu) významnejšie vojenské zapojenie, avšak len za účelom poskytnutia výcviku, logistiky a zaistenia bezpečnosti utečeneckých koridorov.

„Ak by sme Ukrajine poskytovali pomoc priamo na ukrajinskom teritóriu, keby sme poskytovali ako výcvikovú, logistickú a ďalšiu priamo pomoc, zaistili by sme napríklad bezpečný humanitárny koridor, potom by Putin síce tvrdil, že to vníma ako agresiu zo strany Západu, ale to hovorí už aj teraz,“ hovoril Pavel.

O niekoľko dní neskôr rozšíril svoju myšlienku o tom, že jednotky NATO by mohli zabezpečiť bezpečný koridor pre evakuáciu civilistov. „Nesmieme sa báť urobiť pre Ukrajinu viac – ponúknuť napríklad jednotky NATO a leteckú podporu na zabezpečenie evakuačných koridorov a ochranu civilistov v nich. Naša sila a odhodlanie ju použiť je jedinou možnosťou, ako zastaviť humanitárnu katastrofu,“ napísal.

Keď sa jeden z používateľov opýtal, či to nebude ďalej eskalovať situáciu, Pavel napísal: „To je najmenej bolestivé, keď nechceme bojovať s pozemnými jednotkami, ani zabezpečiť bezletovú zónu vo vzduchu, tak vzhľadom k situácií aká je, k masívnemu utrpeniu civilného obyvateľstva, nevidíme inú možnosť, než zaistiť bezpečný koridor pre evakuáciu civilistov z Ukrajiny.“

Podľa UNHCR bolo najviac civilných obetí od začiatku invázie zaznamenaných v marci 2022. Práve v tomto období Pavel prezentoval myšlienku vyslania vojakov NATO na Ukrajinu, ale len na zabezpečenie bezpečného prechodu pre utečencov a nie za účelom účasti v bojoch proti Rusku.

Neskôr svoj postoj k potrebe chránených humanitárnych koridorov zmenil. V rozhovore z mája 2022 povedal: „(…) prúd utečencov sa už viac-menej stabilizoval, takže možno povedať, že otázky humanitárnych koridorov už nie sú tak úplne aktuálne. (…) Takže si myslím, že dnes hovoriť o vytvorení humanitárnych koridorov je už možno trochu neskoro.“

Po úspechu v prvom kole volieb dostal Pavel na tlačovej konferencii 17. januára 2023 otázku, či bude v prípade jeho zvolenia vyhlásená mobilizácia. „Ako vojak som nikdy nebol ten, kto by niekoho tlačil do konfliktu. Vojny začínajú politici, nie vojaci. (…) Ja som takúto vojnu zažil. Som posledný človek, ktorý by chcel našu krajinu zatiahnuť do vojny a mobilizovať. Celá moja práca (…) bola venovaná udržaniu mieru,” povedal.

Prezidentské právomoci ohľadne mobilizácie vojsk sú obmedzené

Hoci je český prezident de iure vrchným veliteľom ozbrojených síl, jeho právomoci sú značne obmedzené.

Podľa článkov 39 a 43 Ústavy ČR môže o vyslaní českých ozbrojených síl mimo územia Českej republiky alebo o vyhlásení vojnového stavu rozhodnúť len väčšina poslancov a senátorov parlamentu, a nie prezident.

Vláda má taktiež právomoc vyslať ozbrojené sily mimo územia Českej republiky, ale len na obdobie do 60 dní a za vopred stanovených podmienok. Parlament má však právomoc zrušiť rozhodnutie vlády v tomto smere.

Prezident má už v súčasnosti právomoc (na základe §23 zákona č. 585/2004 Z. z.) vyhlásiť mobilizáciu a povolávať záložníkov na základe brannej povinnosti, ale len na návrh vlády a počas vojnového stavu vyhláseného parlamentom.

V českej databáze navrhovanej legislatívy sa nenachádzajú žiadne návrhy na zmenu ústavy, ktoré by menili právomoci prezidenta v súvislosti s vyhlásením vojny, mobilizáciou alebo vyslaním vojsk do zahraničia.

V júni 2022 bol predložený vládny návrh novely ústavy, ktorého cieľom je umožniť vláde rozhodovať aj bez súhlasu parlamentu o vyslaní ozbrojených síl Českej republiky do zahraničia a o pobyte ozbrojených síl iných štátov na území Českej republiky bez určenia účelu ich pobytu. Dĺžka takéhoto vyslania by zostala tak ako doteraz obmedzená na maximálne 60 dní.

Súčasná vládna koalícia premiéra Petra Fialu nemá v poslaneckej snemovni parlamentu ústavnú väčšinu, ale aj keby ju mala, spomínaný návrh sa nijako netýka právomocí prezidenta.

Príslušné právomoci prezidenta, parlamentu a vlády súvisiace s vyslaním vojsk či mobilizáciou z právneho hľadiska obšírne popísal aj Deník N.

Agentúra AFP vyvrátila aj ďalšie nepravdivé tvrdenia o českých prezidentských voľbách, napríklad tu.