Na Instagrame sa šíri video, ktoré vo forme otázok prezentuje viaceré známe konšpiračné naratívy. Autor sa napríklad pýta, „čo robí egyptská pyramída na bankovke amerického dolára“, „kto držal kameru, ak bol Neil Armstrong prvým človek na mesiaci“ či „prečo staroveké egyptské umelecké diela zobrazovali vesmírne lode“. Na otázky existujú logické vysvetlenia, bez potrebného kontextu však môžu pôsobiť konšpiračne, prinášame preto vysvetlenie.
Ak sa z opíc vyvinuli ľudia, prečo stále existujú opice
To, že sa ľudia vyvinuli priamo z opíc, je nepresné zjednodušenie evolúcie. Fakt, že ľudia a dnešné opice majú spoločného predka, neznamená, že by sa jeden druh priamo vyvinul do druhého. Ľudia a opice zdieľali spoločného predka, ktorý žil pred miliónmi rokov. Tento spoločný predok bol odlišný od dnešných ľudí aj opíc. Po odštiepení týchto línií sa evolúcia jednotlivých vetiev vyvíjala nezávisle po milióny rokov, pričom jedna vetva viedla k moderným ľuďom a iné zas k šimpanzom, gorilám či orangutanom.
Čo s tými 95% našej dna, ktoré boli označené za odpad? Kto o tom rozhodol?
V minulosti, po objavení štruktúry DNA a sekvenčnej analýze genómov, sa zistilo, že dôležitú funkciu syntézy proteínov zabezpečuje len relatívne malá časť ľudskej DNA. Časti DNA, ktoré neobsahovali gény kódujúce proteíny, sa začali nepresne označovať ako „junk DNA“ (odpadová DNA), keďže sa pôvodne predpokladalo, že nemajú žiadnu funkciu a sú zbytočné. Okolo roku 1972 sa predpokladalo, že takáto DNA tvorí aspoň 90 %, neskôr sa písalo o 95-97 %. V súčasnosti sa uvádza, že proteíny nekóduje 98 % ľudského genómu.
Pôvodné označenie „junk DNA“ bolo výsledkom vedeckého konsenzu na základe dostupných dôkazov a technologických schopností. S rozvojom výskumu v oblasti genomiky a epigenetiky sa však zistilo, že mnohé z týchto sekvencií majú dôležité funkcie, ktoré neboli pôvodne rozpoznané.
V priebehu rokov výskumníci našli dôkazy, ktoré naznačujú, že táto DNA môže poskytovať určitú formu funkčnej aktivity. Projekt ENCODE (Encyclopedia of DNA Elements) spustený v roku 2003 s cieľom mapovať všetky funkčné prvky ľudského genómu poskytol dôkazy o tom, že veľká časť, ktorú sme predtým považovali za “odpadovú”, má skutočné biologické funkcie.
V roku 2012 projekt ENCODE zistil, že veľká časť nekódujúcej DNA je buď prepisovaná alebo inak biochemicky aktívna, hoci priamo nekóduje proteíny.
Výskumníci tiež zistili, že niektoré sekvencie v nekódujúcej DNA fungujú ako genetické „prepínače“, ktoré určujú, kde a kedy sa gény prejavia. Tieto sekvencie tak môžu fungovať ako regulátory.
Nekódujúca DNA môže slúžiť aj ako zdroj genetického materiálu pre evolúciu nových génov a môže mať vplyv na evolúciu organizmov.
Niektoré oblasti nekódujúcej DNA môžu byť nevyhnutné pre štruktúru chromozómov, funkciu centromér či zohrávať úlohu pri delení buniek (meióze).
Ako mohli ľudia žijúci v drevených chatrčiach a cestujúci na konských povozoch postaviť také symetrické katedrály a budovy parlamentu?
Ľudstvo malo dostatočné znalosti a schopnosti na stavbu zložitých stavieb dávno pred vynálezom automobilu. Používanie konských povozov začalo upadať až na konci 19. a začiatkom 20. storočia s príchodom moderných automobilov. Karl Benz, ktorému sa často pripisuje vynález prvého skutočného automobilu, patentoval svoj dizajn v januári 1886. Revolúciu vo výrobe automobilov priniesol až Henry Ford predstavením Modelu T. Ford vďaka produkcii na montážnej linke urýchlil výrobu a znižil cenu, vďaka čomu sa Model T stal dostupný pre väčšinu strednej triedy. Od jeho uvedenia na trh v roku 1908 do ukončenia výroby v roku 1927 bolo vyrobených viac ako 15 miliónov kusov.
Drevené domy neboli až tak otázkou možností, ako skôr dostupnosti materiálu. Drevo bolo veľkú časť histórie pre bežných ľudí omnoho dostupnejším materiálom ako kameň či tehly. Dôležité obranné a rezidenčné sídla ako napríklad hrady sa stavali z odolejších materiálov oveľa skôr, ako sa ľudstvo upustilo od stavby drevených domov.
Pálené tehly sa používali už dávno pred našim letopočtom v Mezopotámii či Číne. Ľudia mali už v staroveku vyspelé znalosti matematiky a geometrie, ktoré im umožnili navrhovať a plánovať komplexné a symetrické budovy. Už staroveké civilizácie vedeli postaviť obrovské kamenné stavby, dôkazom čoho sú egyptské pyramídy či početné grécke chrámy. Architekti a inžinieri starovekých civilizácií sa učili o geometrii a používali ju na presné meranie a plánovanie. Betón v stavebníctve využívali vo veľkom už Starí Rimania.
Katedrály boli väčšinou masívne a pompézne stavby, keďže tradične slúžili ako sídelný chrám biskupa a boli určené na oslavu božej slávy.
Dĺžka ich výstavby bola ovplyvnená okrem iného aj ich zložitosťou, finančnou podporou, miestnou a regionálnou stabilitou a dostatkom stavebného personálu. Známejšie a väčšie katedrály, ako parížsky Notre-Dame (1163–1345), milánske Duomo (1386–1965) či Kolínsky dóm (1248–1880) sa často stavali niekoľko storočí a na ich stavbu bolo vynaložené značné úsilie.
Stavba monumentálnych katedrál sa v stredoveku považovala za prejav viery. Ich výstavbu riadili náboženské inštitúcie, často išlo o úsilie celej komunity. Od polovice 12. storočia začala cirkev udeľovať odpustky tým, ktorí sa na stavbe kostola alebo katedrály zúčastnili.
Ľudia, ktorí pracovali na výstavbe, mali rozličný stupeň kvalifikácie, od robotníkov až po majstrov. Robotníci vykonávali základné práce, ako je preprava stavebného materiálu či kopanie základov. Medzi pracovníkov s vyššou kvalifikáciou patrili kamenári, štukatéri či murári.
Na výstavbu dohliadali majstri, ktorí mali vysokú úroveň remeselnej zručnosti a odbornosti a so sadou základných nastrojov, chápania matematiky a geometrie a množstvom dostupnej pracovnej sily boli schopní postaviť obrovské stavby.
Vysoké stropy, obrovské vitrážové okná a kolosálne štíhle steny, ktoré boli pre gotické katedrály typické, bolo možné integrovať vďaka pokrokom v inžinierstve a inovatívnym architektonickým prvkom ako rebrová klenba a lomený oblúk. Rebrová klenba dramaticky znížila hmotnosť, ktorú museli bočné steny niesť, čím umožnila, aby mali katedrály masívne klenuté stropy a elegantné tenké steny. Lomený gotický oblúk zas presmeroval hmotnosť stropu do rebier smerom nadol.
Výstavba katedrál bola zdlhavá a zložitá, aj keď technológia ich výstavby bola dobre známa. Oproti tomu budovy parlamentu sa bežne začali stavať až v neskoršom období a ich výstavba bola podstatne kratšia a jednoduchšia. Ako príklad možno spomenúť nemecký Reichstag (1884 – 1894), maďarský Országház (1885 – 1902) či francúzsky Palais Bourbon (1722 – 1728). Navyše niektoré budovy parlamentu, ako welšský Senedd (2001 – 2006) či slovenská budova Národnej rady (1986 – 1994), boli postavené dávno po masovým rozšírení automobilov a moderných domov.
Prečo staroveké egyptské umelecké diela zobrazovali vesmírne lode
Viacero konšpiračných teórii spája staroveké civilizácie s mimozemšťanmi, tieto tvrdenia však nie sú podložené dôveryhodnými archeologickými dôkazmi. Ich zástancovia vidia v starovekom umení prepojenie na moderné technológie, napriek tomu, že žiadne dôkazy prítomnosť takýchto technológii v starovekom Egypte nepodporujú.
Zástancovia teórii napríklad tvrdia, že pyramídy boli postavené s mimozemskou pomocou, alebo že starí Egypťania vlastnili pokročilú technológiu. Tieto teórie prehliadajú znalosti a schopnosti starovekých národov, ktoré boli zručnými inžiniermi a architektmi. Podobne sa objektom konšpiračných teórií stali egyptské hieroglyfy. Pre ich ilustratívnosť a symbolickosť v nich mnohí vida moderné alebo mimozemské predmety.
Staroegyptské hieroglyfy predstavovali hlboko symbolický systém písania, ktorý sa používal na dokumentáciu historických udalostí, náboženských obradov, ale aj každodenných udalostí. Každý hieroglyf niesol význam konkrétneho objektu alebo abstraktného konceptu. Staroveké egyptské umenie uprednostňovalo symbolický význam pred realistickým zobrazením a jednotlivé symboly mali často omnoho hlbší význam ako na prvý pohľad zobrazovali.
Hieroglyfy zobrazujúce „modernú technológiu“ sú často len príkladom psychologického javu zvaného pareidólia, teda tendencie vnímať vzor alebo význam, ktorý v skutočnosti neexistuje.
Známym príkladom je Chrám Setiho I. v egyptskom meste Abydos, v ktorom sa nachádzajú staroegyptské hieroglyfy, na ktorých nadšenci konšpiračných teórií vidia odkaz na moderné technológie.
Medzi bežnými hieroglyfmi rytina zobrazuje aj znaky, ktoré vyzerajú ako helikoptéra, lietadlo, ponorka či dokonca vesmírna loď. V niektorých pseudovedeckých kruhoch boli tieto hieroglyfy interpretované ako reprezentácia modernej technológie alebo vedomostí, ktoré dali Egypťanom cestujúci v čase alebo mimozemské entity.
Väčšina archeológov súhlasí s tým, že táto rytina nie je ničím nezvyčajným a zdanlivé vyobrazenie „vrtuľníka“ súvisí s výmenou vládcov. V starovekom Egypte bolo bežné, že hieroglyfy boli časom vyryté nanovo, najmä keď sa k moci dostal nový faraón. Digitálna rekonštrukcia preukázala, že tieto znaky pochádzajú z dvoch samostatných „nápisov“, ktoré boli vyryté na sebe. Pôvodné hieroglyfy vytvorené za vlády Setiho I. hlásali „Ten, ktorý odpudzuje deväť nepriateľov Egypta“. Neskôr umelci za vlády Ramesesa II. odkaz prerobili na „Ten, ktorý chráni Egypt a zvrháva cudzie krajiny“.
Omietka použitá na prekrytie nápisu časom erodovala, čo viedlo k vytvoreniu jediného kombinovaného obrazu. Viaceré znaky tak splynuli do seba a vytvorili obrazy podobné súčastným technológiám.
Ďalším príkladom je vyobrazenie na kamennom reliéfe v chráme bohyne Hathor, ktorý sa nachádza v hornoegyptskom chrámovom komplexe v meste Dendera. Niektorí okrajoví historici interpretujú zobrazenie ako dôkaz moderného osvetlenia.
Mainstreamový pohľad medzi egyptológmi však interpretuje reliéfy ako kombináciu lotosového kvetu, Džedového stĺpa a hada, ktorý vychádza z kvetu cez lono bohyne Nut. Podľa egyptológov môže v symbolickej rovine zobrazovať vychádzajúce slnko, ktoré si razí cestu cez noc.
Prvú časť článku si môžete prečítať tu.