Scroll Top

Po mierovom riešení na Ukrajine volá medzinárodné spoločenstvo opakovane, dlhodobo a konzistentne

AFP__20240925__36H73Q6__v1__HighRes__UnDiplomacyUngaZelensky.jpg

Author(s): Demagog.sk

Premiér Robert Fico kritizoval medzinárodné spoločenstvo za chýbajúcu mierovú iniciatívu vo vojne na Ukrajine. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 Valné zhromaždenie OSN aj ďalšie medzinárodné fóra opakovane volali po mieri a organizovali iniciatívy vyzývajúce na okamžité zastavenie bojov. Medzi najvýraznejšie patria opakované rezolúcie OSN, africká mierová misia, rokovania v Kodani, Džidde a na Malte, čínsko-brazílsky mierový plán, švajčiarsky mierový samit, diskusie v Saudskej Arábii po nástupe Trumpa či májová iniciatíva „koalície ochotných“. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.

Premiér Robert Fico v nedeľu 27. júla 2025 publikoval ďalšie video z jeho pravidelnej série Čo sa nezmestilo na tlačovku (archivované tu). Vo videu kritizoval Západ, opozíciu aj médiá a vyjadroval sa ku konfliktom v Gaze a na Ukrajine.

Okrem iného premiér vo videu obvinil medzinárodné spoločenstvo a najmä Európsku úniu z toho, že v otázke mieru na Ukrajine nie sú dostatočne aktívni: „Podstatne nebezpečnejší je však pre svetový mier vývoj udalostí na Ukrajine. Tu ale nebola organizovaná žiadna spoločná výzva desiatok krajín na okamžité zastavenie vojny a mier. Keď som o niečo podobné žiadal nedávno na Európskej rade, nepochodil som. Nuž, nie je zabíjanie ako zabíjanie. Moje názory na vojnu na Ukrajine sú dostatočne známe,“ povedal Fico vo videu (v čase od 1:48).

Fico tento výrok povedal v súvislosti s tým, že sa Slovensko pripojilo k ďalším 25 krajinám a Európskej komisii, ktoré vyzvali na okamžité ukončenie vojny v Pásme Gazy a odsúdili nehumánne zabíjanie civilistov a pokračujúce zadržiavanie rukojemníkov.

Spoločné vyhlásenie odsudzuje aj odopieranie humanitárnej pomoci civilnému obyvateľstvu zo strany Izraela. Súčasný spôsob distribúcie pomoci je podľa signatárov vyhlásenia nebezpečný, destabilizujúci a zbavuje Palestínčanov ľudskej dôstojnosti.

Premiér tvrdí, že neexistuje podobná spoločná výzva na zastavenie bojov na Ukrajine, to však nie je pravda. Po mierovom riešení konfliktu volalo medzinárodné spoločenstvo opakovane, dlhodobo a konzistentne, a to priamo na najvyššom fóre – Valnom zhromaždení OSN.

Reakcia medzinárodného spoločenstva

V reakcii na ruskú agresiu bolo 28. februára 2022 zvolané 11. mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, na ktorom bola následne 2. marca prijatá rezolúcia. Už niekoľko dní po ruskej invázii tak drvivá väčšina krajín vyzvala na zastavenie bojov. Za rezolúciu hlasovalo 141 krajín, proti bolo iba 5 vrátane agresora Ruska. Zvyšné krajiny sa zdržali.

Text vyzýval k okamžitému mierovému riešeniu konfliktu prostredníctvom politického dialógu, rokovaní, mediácie a iných mierových prostriedkov a vyzýval strany, aby dodržiavali Minské dohody.

Rezolúcia taktiež obsahovala výzvu Ruskej federácii, aby okamžite ukončila inváziu na Ukrajinu a bezpodmienečne stiahla všetky svoje vojenské sily z tejto susednej krajiny.

Podobné výzvy sa opakovali aj v nasledujúcich rokoch najmä na výročie invázie, kedy bolo mimoriadne zasadnutie opätovne otvorené.

Generálny tajomník OSN António Guterres navrhol v apríli 2022 dočasné prímerie medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami počas Veľkonočných sviatkov s cieľom „otvoriť sériu humanitárnych koridorov a vytvoriť potrebné podmienky pre bezpečný odchod všetkých civilistov, ktorí chcú opustiť oblasti konfrontácie“.

Výzvu generálneho tajomníka na prímerie, ktoré sa malo uskutočniť od 21. do 25. apríla 2022, podporila aj Európska únia. Ukrajinská strana s návrhom Guterresa súhlasila, tento plán sa však nikdy nezrealizoval, pretože podľa slov Zelenského ho Rusko odmietlo.

Aj v roku 2023 Valné zhromaždenie volalo po okamžitom ukončení bojov. Prijatá rezolúcia zdôrazňovala potrebu čo najskôr dosiahnuť komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine v súlade so zásadami Charty OSN a vyzývala členské štáty a medzinárodné organizácie, aby zdvojnásobili podporu diplomatických snáh o dosiahnutie komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine. Rezolúciu podporilo 141 krajín, proti bolo 7 a 32 sa zdržalo.

Rezolúcia tiež potvrdila podporu suverenity, nezávislosti, jednoty a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznávaných hraníc.

Aj v roku 2025 Valné zhromaždenie OSN opätovne vyzvalo na rešpektovanie suverenity, nezávislosti, jednoty a územnej celistvosti Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. Volalo aj po potrebe zabezpečiť zodpovednosť za zločiny spáchané podľa medzinárodného práva prostredníctvom „spravodlivého a nezávislého vyšetrovania a stíhania na národnej a medzinárodnej úrovni“.

Rezolúcia vyzývala aj k deeskalácii, skorému ukončeniu nepriateľských akcií a mierovému riešeniu vojny proti Ukrajine v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a medzinárodným právom. Vojnu podľa nej charakterizuje  obrovské ničenie a ľudské utrpenie, vrátane civilného obyvateľstva.

Text opätovne zdôrazňuje naliehavú potrebu ukončiť vojnu v tomto roku a zdvojnásobiť diplomatické úsilie s cieľom znížiť riziko ďalšej eskalácie a dosiahnuť komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine.

Celkovo bolo ohľadom ruskej invázie na pôde Valného zhromaždenia OSN dodnes prijatých osem rezolúcií, ktoré volali po mierovom riešení, pričom všetky boli schválené veľkou väčšinou členských štátov.

Výzva na zastavenie bojov na Ukrajine zaznievala aj z ďalších medzinárodných fór.

Africká mierová misia

V júni 2023 sa delegácia siedmich afrických lídrov vydala na dvojdňovú mierovú misiu do Kyjeva a Petrohradu s cieľom sprostredkovať mier v rusko-ukrajinskej vojne a ochrániť africké záujmy v oblasti dodávok obilia, palív a hnojív, ktoré konflikt narušil.

Ich návrh sa zameriaval na deeskaláciu, obnovenie diplomacie a zabezpečenie bezpečných exportných ciest. Hoci misia nemala žiadny hmatateľný vplyv na vývoj konfliktu, bola historicky významná ako prvý pokus o mediáciu, ktorý viedli africkí lídri na inom než ich vlastnom kontinente.

Misia bola kritizovaná za to, že nemala skutočný vplyv ani na Rusko, ani na Ukrajinu, bola zle načasovaná a pôsobila skôr ako symbolická.

Rokovania v Dánsku

Na konci júna 2023 sa v Kodani konalo stretnutie na vysokej úrovni, na ktorom sa zišli zástupcovia viacerých krajín G7, EÚ a krajín globálneho Juhu, aby diskutovali o základoch globálnej mierovej iniciatívy.

Stretnutie malo neformálny charakter a neviedlo k prijatiu spoločného komuniké, vytvorilo však základ pre následné mierové konzultácie v Džidde, na Malte a pre plánovaný globálny mierový summit vo Švajčiarsku.

Hlavným cieľom bolo dosiahnuť medzinárodný konsenzus ohľadom princípov mieru, ako ich načrtol prezident Zelenskyj vo svojom mierovom pláne z októbra 2022.

Zelenského 10-bodový mierový plán je návrhom Ukrajiny na spravodlivé a trvalo udržateľné ukončenie vojny s Ruskom. Hlavnými bodmi sú obnova územnej celistvosti Ukrajiny, dodržiavanie medzinárodného práva a riešenie širších humanitárnych, ekonomických, jadrových a environmentálne dôsledkov vojny. Plán spája okamžité bezpečnostné potreby ako je ochrana jadrových zariadení, ochrana dodávok potravín a energie a prepustenie väzňov s dlhodobými opatreniami, ako je stíhanie vojnových zločinov, náprava ekologických škôd a zavedenie záruk na prevenciu budúcej agresie.

Napriek silnej podpore zo strany západných spojencov Ukrajiny, ktorí obhajovali 10-bodový plán ako zásadný a podstatný plán na dosiahnutie mieru, ho Rusko odmietlo s tvrdením, že sa nevzdá žiadneho územia, ktoré získalo silou.

Samit v Džidde

Začiatkom augusta 2023 usporiadala Saudská Arábia v meste Džidda dvojdňovú mierovú iniciatívu, na ktorej sa zišli predstavitelia národnej bezpečnosti z viac ako 40 krajín, vrátane Číny, Indie, USA a viacerých krajín globálneho juhu. Rusko však pozvané nebolo.

Cieľom stretnutia bolo dosiahnuť konsenzus ohľadom 10-bodového mierového plánu Ukrajiny, s osobitným dôrazom na ukrajinskú suverenitu, stiahnutie ruských vojsk a obnovenie územnej celistvosti. Účastníci sa dohodli na vytvorení pracovných skupín a technickej skupiny veľvyslancov, ktoré majú vypracovať podrobnosti pred navrhovaným samitom. Hoci opäť nebola vydaná žiadna spoločná deklarácia, účastníci sa zhodli na pokračovaní rokovaní o mieri.

Malta

Na konci októbra 2023 sa na Malte konalo tretie kolo mierových rokovaní podporovaných Ukrajinou, na ktorom sa zišlo 66 zástupcov krajín z celého sveta, vrátane Európy, Ázie, Latinskej Ameriky, arabského sveta a Afriky. Rusko opäť nebolo pozvané.

Tieto rokovania sa zamerali na päť kľúčových pilierov 10-bodovej mierovej formuly prezidenta Zelenského.

Napriek absencii formálnej spoločnej deklarácie stretnutie potvrdilo rastúcu globálnu podporu mierových princípov. Účastníci diskutovali o položení základov pre budúci globálny mierový summit na úrovni hláv štátov, ktorý by formálne potvrdil tieto princípy.

Čínsko – brazílsky plán 

V máji 2024 Brazília a Čína predstavili šesťbodovú mierovú iniciatívu pre politické vyriešenie ukrajinskej krízy, ktorá zahŕňala neeskaláciu konfliktu, priame rokovania, humanitárnu pomoc, ochranu jadrovej bezpečnosti a podporu stability globálneho obchodu. Plán prezentovali na pôde OSN v septembri 2024, no Ukrajina ho odmietla ako „deštruktívny“.

O rok neskôr, v máji 2025 obe krajiny vydali nové spoločné vyhlásenie, v ktorom privítali Putinov návrh na obnovenie rokovaní a Zelenského otvorenosť k dialógu, zdôraznili, že priama diskusia je jedinou cestou k ukončeniu konfliktu, a nadviazali tak na svoju predchádzajúcu iniciatívu i na septembrové spustenie platformy „Group of Friends for Peace“ zameranej na zapojenie krajín globálneho juhu.

Švajčiarsky mierový samit

V polovici júna 2024 sa vo Švajčiarsku v rezorte Bürgenstock konal samit o mieri na Ukrajine, na ktorom sa zišli zástupcovia z približne 92 krajín a 8 medzinárodných organizácií, vrátane 57 hláv štátov alebo vlád, aby hľadali cesty k spravodlivému a trvalému mieru založenému na Charte OSN a 10-bodovej mierovej formule Ukrajiny.

Hoci Rusko ani tentoraz pozvané nebolo, na samite bolo prijaté spoločné komuniké, v ktorom sa okrem iného požaduje zabezpečenie ukrajinskej kontroly nad jadrovými zariadeniami, odmietnutie jadrových hrozieb, ochrany námorného obchodu a vývozu potravín prostredníctvom civilnej prístavnej infraštruktúry a bezpodmienečné prepustenie vojnových zajatcov a deportovaných ukrajinských detí.

Čína sa samitu nezúčastnila a viaceré krajiny ako napríklad Brazília, India, Saudská Arábia a Južná Afrika sa podpisu komuniké zdržali.

Rokovania v Saudskej Arábii po nástupe Trumpa

V februári 2025 sa v saudskoarabskom Rijáde konali stretnutia na vysokej úrovni, na ktorom delegáti USA a Ruska viedli diskusie zamerané na vytvorenie rámca na ukončenie vojny na Ukrajine. Na stretnutie neboli pozvaní ani Ukrajina, ani európski partneri.

Spojené štáty a Rusko sa dohodli na viacerých bodoch v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi produktami, energetickej infraštruktúry či zabezpečenia plavby v Čiernom mori. Prísľub, že Spojené štáty a Rusko budú naďalej pracovať na dosiahnutí trvalého a dlhodobého mieru, však hmatateľný posun v konflikte nepriniesol.

S podobnými závermi sa skončili aj rokovania americkej a ukrajinskej delegácie v marci 2025, ktoré sa taktiež odohrali v Saudskej Arábii.

Koalícia ochotných

10. mája 2025 sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyy stretol v Kyjeve s lídrami Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a Poľska.

Predstavitelia krajín vydali spoločnú výzvu po bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí a požadovali, aby Rusko do pondelka 12. mája zastavilo všetky pozemné, vzdušné a námorné nepriateľské akcie, inak bude čeliť „masívnym“ sankciám a eskalácii vojenskej podpory Západu pre Ukrajinu. Ukrajina tento návrh podporila, považujúc ho za nevyhnutný predpoklad pre mierové rokovania.

Rusko však ultimátum odmietlo, navrhlo však, aby sa uskutočnili priame rokovania s Kyjevom. Návšteva, ktorá bola súčasťou iniciatívy „koalície ochotných“, zdôraznila európsku solidaritu a ústrednú úlohu Kyjeva pri formovaní akéhokoľvek prímeria alebo budúcich mierových rokovaní.

Fact Checker Logo
Pôvodne uverejnené tu.
Privacy Preferences
When you visit our website, it may store information through your browser from specific services, usually in form of cookies. Here you can change your privacy preferences. Please note that blocking some types of cookies may impact your experience on our website and the services we offer.