Scroll Top

Bývalých väzňov z Guantanáma, ktorých sme prijali na Slovensko, nemôžeme označovať za nebezpečných teroristov

guantanamo

Author(s): Demagog.sk

Matovič aj Kollár v snahe ilustrovať, ako úzko predchádzajúca vláda spolupracovala s USA, hovoria o bývalých väzňoch z Guantánama ako o mimoriadne nebezpečných či najťažších teroristoch. Títo ľudia však z terorizmu neboli ani obvinení, nieto odsúdení.

Bývalý premiér a súčasný minister financií a líder koalície Igor Matovič povedal o svojom predchodcovi Robertovi Ficovi, že súhlasil, že zoberieme sem 6 či 8 väzňov z Guantanáma, mimoriadne nebezpečných teroristov na Slovensko, ktorých sme tu umiestnili a žijú v podstate medzi nami.” Dodal, že nás stojí obrovské financie, ktoré musí štát dávať na to, aby nikoho neohrozili.

O dva týždne neskôr sa rovnakého nepravdivého (a o niečo silnejšieho) vyjadrenia dopustil aj predseda parlamentu Boris Kollár: Áno, keď pán Fico za fotku s Obamom vycestoval, aby si tam mohol urobiť fotku, tak bol ochotný doniesť tých najväčších, najťažších teroristov z Guantánama na Slovensko, on ich dopravil na Slovensko.”

Bývalí väzňi z americkej väznice Guantánamo, ktorí boli presunutí na Slovensko v rámci európsko-americkej spolupráce, však nie sú teroristi: nebolo voči nim nikdy vznesené obvinenie z trestného činu terorizmu. 

Väznica na základni Guantanámo vznikla v roku 2001 na príkaz Georga Busha ako súčasť boja proti terorizmu. Medzinárodné organizácie ako Human Rights Watch a Amnesty International upozorňovali, že USA nedodržiava ľudské práva zajatcov a neriadi sa Ženevskými konvenciami o zaobchádzaní s vojenskými zajatcami, keďže základňa sa nenachádza na americkej pôde. Väzni boli mučení a nemali nárok na spravodlivý proces. Zatvoriť Guantanámo sa zaviazal už Barrack Obama, dodnes sa to však nepodarilo. Obamova administratíva čelila pri rozhodnutí väznicu zatvoriť problémom pri umiestnení bývalých väzňov, obrátila sa preto aj na EÚ.

Európsky parlament prijal uznesenie, ktorým vyzval „členské štáty, aby v prípade, ak o to administratíva USA požiada, spolupracovali na hľadaní riešení, boli pripravení prijať väzňov z Guantánama v EÚ“, toto uznesenie uvádza aj Reuters. Na základe slovensko-americkej dohody na Slovensko prišlo osem väzňov: traja v roku 2010, traja v roku 2013 a dvaja posledných v roku 2014.

Slovensko nie je jedinou krajinou EU, ktorá bývalých väzňov z Guantanáma prijala: od konca roku 2014 sa na Slovensku nachádzalo osem väzňov, vo Francúzsku deväť, v Maďarsku jeden a vo Veľkej Británii štrnásť.

Prví traja zadržaní, Adil al-Gazzar z Egypta, Pooland Tsiradzo z Azerbajdžanu a Rafik al-Hami z Tuniska, boli prevezení z Guantánama na Slovensko v januári 2010. Ide o osoby, u ktorých nie je dôvod na začatie trestného stíhania, povedal vtedajší minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Denník Pravda uvádza, že americkí vyšetrovatelia však proti nim nemali dôkazy na to, aby ich mohli z niečoho obviniť.“

V roku 2013 prišli ďalší traja ľudia: Ujgurovia, moslimskí obyvatelia regiónu Sin-ťiang na severozápade Číny. Ministerstvo vnútra SR pre agentúru Reuters uviedlo, že ide o ľudí, ktorí nikdy neboli podozriví ani obvinení z terorizmu. Podľa amerického denníka New York Times uniknuté spisy týchto troch väzňov ukazujú, že armáda USA najneskôr v roku 2003 dospela k záveru, že nie sú spojení s al-Káidou ani s niektorým z lídrov Talibanu. 

V roku 2014 prišli dvaja väzni – štátni príslušníci Tuniska a Jemenu, čím sa zvýšil celkový počet prijatých väzňov z Guantánama na osem. Ministerstvo vnútra opäť potvrdilo, že sa jedná o osoby, ktoré „nikdy neboli podozrivé ani obvinené z trestného činu terorizmu a nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku.”

Nie je preto možné hovoriť o nich ako o nebezpečných teroristoch. Navyše informácie o nákladoch na ich pobyt a integráciu nie sú verejné. USA iným štátom, napríklad Palau, platili 600 tisíc dolárov za dočasný pobyt šiestich Ujgurov na ich území. Bbývali väzni na Slovensku absolvovali trojročný integračný program, cieľom ktorého bolo naučiť sa po slovensky, nájsť si prácu a bývanie. učia sa slovenčinu a štát im hľadá prácu a bývanie. Pri integrácii však čelili mnohým problémom. O živote v izolácii jedného z nich písal aj americký magazín Newsweek. Robert Kaliňák v roku 2015 uviedol, že z ôsmich prijatých osôb na Slovensku žije ešte päť.

Fact Checker Logo
Pôvodne uverejnené tu.
Privacy Preferences
When you visit our website, it may store information through your browser from specific services, usually in form of cookies. Here you can change your privacy preferences. Please note that blocking some types of cookies may impact your experience on our website and the services we offer.