Výskum realizovaný v rámci CEDMO 2.0
V prvej fáze výskumu realizovaného v rámci Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií (CEDMO) Univerzita SWPS v spolupráci s partnermi z Českej republiky a Slovenska uskutočnila tri komparatívne štúdie týkajúce sa Poľska, Českej republiky a Slovenska.
Na výskume sa podieľal tím v zložení: Karina Stasiuk-Krajewska (vedúca), Michał Wenzel, Jakub Kubś a Ivan R. Cuker.
ŠTÚDIA 1
Prvá štúdia „Dezinformačné naratívy v slovenčine a ich sémantické štruktúry“ sa týkala naratívov a sémantických štruktúr v mediálnych správach obsahujúcich falošné správy (tzv. fake news). Štúdia bola realizovaná na vzorke 1 563 falošných správ (1 020 z Poľska, 263 z Českej republiky a 280 zo Slovenska) uverejnených v období od januára 2023 do novembra 2024.
Analýza sa týkala správ, ktoré partnerské fact-checkingové organizácie projektu CEDMO 2.0 (AFP a Demagog v Poľsku, Česku a na Slovensku) označili za falošné. Analýza zahŕňala najmä tie správy, ktoré sa týkali faktov (poskytovali falošné alebo manipulované informácie/údaje). Vyvrátenia týkajúce sa vyhlásení politikov tak neboli analyzované.
Použitá metodika predstavuje kompromis medzi kvalitatívnym (prípadová štúdia) a kvantitatívnym prístupom. Vďaka tomu je možné analýzou niekoľkých stoviek príkladov podľa vopred prijatých kategórií (testovaných v skorších štúdiách CEDMO a upravených na základe skúseností získaných počas realizácie tejto štúdie) zachytiť dominantné trendy v štruktúre falošných správ. Použitie prvkov kvalitatívnej analýzy nám zase umožňuje odpovedať na otázku o vzájomných vzťahoch medzi jednotlivými prvkami a ich funkciami v analyzovaných správach vo vzťahu k publiku.
V kontexte štúdie boli položené otázky týkajúce sa:
Formát správy (text, obraz, zvuk), ako aj to, aké príbehy falošné spravodajské správy sprostredkúvajú – aké postavy (aktéri) sa v nich objavujú a v akých úlohách, aký je priestor, v ktorom sa udalosti odohrávajú; o čom je konflikt (t. j. problém, na ktorý sa falošné spravodajské správy odvolávajú); kedy sa príbeh rozpráva a či je prítomnosť rozprávača (autora) v texte zreteľná.
Podľa prijatých predpokladov identifikácia dominantných čŕt falošných správ uľahčí ich rozpoznávanie a presnejšie definovanie recepčných zručností, ktoré sú v tomto kontexte dôležité.
Aké sú hlavné závery štúdie a aký je ich praktický význam?
Štruktúra falošných správ
Falošné správy možno chápať ako texty s relatívne jednotnou štruktúrou (žánrom), čo potvrdzujú aj predchádzajúce výskumy a analýzy konzorcia CEDMO. Tieto správy napodobňujú žurnalistické informácie a tým získavajú dôveryhodnosť. Ich tematika je však rôznorodá a priamo súvisí nielen s aktuálnou spoločensko-politickou situáciou, ale aj s hlavnými oblasťami záujmu profesionálnych médií. Falošné správy, na rozdiel napríklad od rozprávok, sa týkajú aktuálnych udalostí. Preto nemôžu byť z hľadiska naratívu úplne konzistentné.
- Praktický význam
Hoci sú falošné správy relatívne konzistentným žánrom, ich tematika (podobne ako v prípade iných dezinformačných aktivít) sa dynamicky mení v závislosti od kontextu. Naratívy, ktoré dominujú vo falošných správach, sú preto predmetom modifikácií. Z tohto dôvodu by sa mala venovať osobitná pozornosť výberu aktuálnych príkladov a tém na analýzu.
Formát dezinformačných správ, ako napríklad falošné správy
Z hľadiska formátu analyzované správy potvrdzujú dôležitosť vizuálnej komunikácie v mediálnych správach. Prevažná väčšina falošných správ používa obrázky – statické (44 %) aj dynamické (38 %). Zaujímavé však je, že obrázky nie sú samostatnou formou (tzv. kódom) – takmer vo všetkých prípadoch sú doplnené textom, ktorého formát a funkcia sa líšia. Iba 9 % analyzovaných správ pozostáva iba z jedného typu kódu – v tomto prípade z textu. V tomto zmysle sú falošné správy multimodálne – pozostávajú z rôznych typov kódov.
- Praktický význam
Falošné správy sú multimodálne, a preto pozostávajú z rôznych typov kódov (napr. obraz, zvuk, text). Je tak potrebné budovať odolnosť publika voči všetkým kódom prítomným v tomto type správ – nielen tým, že ich naučíme rozumieť písanému textu, ale aj kriticky dekódovať obrázky. Dôležité je tiež poskytovať informácie o nástrojoch, ktoré umožňujú overenie všetkých typov kódov.
Hlavní aktéri falošných správ
Typy postáv v analyzovaných správach sú pomerne rôznorodé. Inštitucionálni aktéri (napr. vlády alebo medzinárodné organizácie) a politici (chápaní ako jednotlivci) tvoria zhodne 19 %. V 18 % správ sú hlavnými postavami takzvaní bežní ľudia a v 16 % odborníci (lekári, profesori atď.). Úlohy pridelené jednotlivým typom aktérov sú charakteristické – inštitúcie a politici sú najčastejšie prezentovaní v negatívnom svetle ako zdroj útlaku, zatiaľ čo bežní ľudia sú zvyčajne obeťami tohto útlaku – obeťami krokov politikov alebo inštitúcií pri moci. Výnimkou je kategória utečencov – v tomto prípade sú „obyčajní ľudia“ vykresľovaní ako zdroj nebezpečenstva. Takto vykreslený profil postáv poukazuje na špecifický obraz sociálneho sveta vo falošných správach – je to nepriateľský svet, videný cez prizmu každodenných nespravodlivostí, ktoré zažívajú „obyčajní ľudia“ zo strany politikov alebo inštitúcií pri moci, alebo prípadne zástupcov kultúrne odlišných skupín (najčastejšie utečencov).
- Praktický význam
Dezinformácie sprostredkúvajú špecifickú víziu sveta, v ktorom sú hlavnými postavami bežní ľudia, ktorí sa stávajú obeťami vplyvných jednotlivcov alebo inštitúcií. Táto skutočnosť by sa mala zohľadniť pri výbere príkladov a treba mať na pamäti, že diskusia môže viesť k úvahám o rovnosti a moci v demokratických spoločnostiach. Možno tiež predpokladať, že účastníci sa budú stotožňovať s obeťami (podľa naratívu falošných správ), ktorými sú bežní ľudia.
Kontext
Naratív falošných správ sa jasne odohráva vo verejnej, a nie v súkromnej sfére, v meste, a nie mimo neho (len 10 % analyzovaných správ sa odohráva v súkromnej sfére a mimo mesta). Svet prezentovaný vo falošných správach je teda svetom verejných zážitkov, sociálnych a občianskych otázok a v menšej miere súkromných zážitkov. Je to tiež svet centra, nie periférie. Veci, ktoré sa dejú v centre a majú verejný charakter, budú preto najčastejšie predmetom manipulácie v tomto type správ.
- Praktický význam
Typická dezinformácia má skôr centrálny ako periférny charakter a týka sa skôr verejného ako súkromného života. Možno predpokladať, že táto dominancia odzrkadľuje presvedčenie, že tieto aspekty sú spoločensky dôležitejšie. Toto presvedčenie môže zdieľať aj cieľová skupina vzdelávacích aktivít.
Problém (konflikt)
Napriek mnohým podobnostiam z hľadiska analyzovaných naratívnych prvkov majú falošné správy v troch analyzovaných krajinách (jazykoch) svoju vlastnú tematickú špecifickosť. Celkovo v analyzovanom období dominovali falošné správy o vojne na Ukrajine, ale na dôležitosti jasne získali dezinformácie v oblasti medicíny (najmä v Poľsku). Predmetom falošných správ boli aj politici (často ich súkromný život alebo údajné zneužitia, ktorých sa dopustili).
- Praktický význam
Pri realizácii vzdelávacích aktivít je dôležité mať na pamäti, že hoci dezinformácie sú globálnym fenoménom, medzi jednotlivými krajinami existujú významné rozdiely, pokiaľ ide o naratív. V tejto súvislosti by sa mala venovať osobitná pozornosť výberu príkladov a dobrému pochopeniu miestnych podmienok zo strany školiteľa – nielen na národnej úrovni, ale aj na regionálnej úrovni, a dokonca aj špecifickým charakteristikám cieľovej skupiny.
Prítomnosť autora v texte
Charakteristickým rysom falošných správ je prítomnosť autora (rozprávača) v texte. To platí v 70 % analyzovaných prípadov. Autor sa odhaľuje priamo (napríklad prostredníctvom gramatických foriem – slovies v prvej osobe jednotného čísla) alebo nepriamo – prostredníctvom priamych odkazov na adresáta, vyhlásení alebo rétorických otázok.
- Praktický význam
Je zrejmé, že falošné správy sú veľmi presvedčivé – prítomnosť autora priamo naznačuje konkrétny výklad správy. To je zásadný rozdiel oproti klasickým spravodajským textom, kde autor nie je – a nemá byť – prítomný. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že objektívnosť chápaná týmto spôsobom je obzvlášť dôležitá pre profesionálnu žurnalistiku, pretože z pohľadu čitateľa je to jeden z najdôležitejších kľúčov na rozlíšenie žurnalistických správ a falošných správ.
INFOBOX: Pokiaľ ide o špecifiká falošných správ v Poľsku (v porovnaní s Českou republikou a Slovenskom), možno identifikovať nasledujúce charakteristiky:
- Málo textu – prevládajú falošné správy vo forme textu a fotografií
- Väčšiu úlohu ako protagonisti zohrávajú bežní ľudia
- Dominuje perspektíva obetí
- Dôležitá úloha dezinformácií týkajúcich sa zdravia
- Relatívne menej viditeľná prítomnosť autora v texte
ŠTÚDIA 2
Druhá štúdia „Rétorika falošných správ na Slovensku (obsahová analýza)“ sa týkala presviedčacích a legitimačných prostriedkov (t. j. prostriedkov, ktoré zvyšujú presvedčivosť a dôveryhodnosť správ) vo falošných mediálnych správach. Štúdia bola realizovaná na vzorke 1 523 falošných správ (1 020 z Poľska, 263 z Českej republiky a 280 zo Slovenska) uverejnených v období od januára 2023 do novembra 2024.
Analýza sa týkala správ, ktoré partnerské fact-checkingové organizácie projektu CEDMO 2.0 (AFP a Demagog v Poľsku, Česku a na Slovensku) označili za falošné. Analýza zahŕňala najmä tie správy, ktoré sa týkali faktov (poskytovali falošné alebo manipulované informácie/údaje). Vyvrátenia týkajúce sa vyhlásení politikov tak neboli analyzované.
Použitá metodika predstavuje kompromis medzi kvalitatívnym (prípadová štúdia) a kvantitatívnym prístupom. Vďaka tomu je možné analýzou niekoľkých stoviek príkladov podľa vopred prijatých kategórií (testovaných v skorších štúdiách CEDMO a upravených na základe skúseností získaných počas realizácie tejto štúdie) zachytiť dominantné trendy v štruktúre falošných správ. Použitie prvkov kvalitatívnej analýzy nám umožňuje odpovedať na otázku o vzájomných vzťahoch medzi jednotlivými prvkami a ich funkciami v analyzovaných správach vo vzťahu k publiku.
Bola položená otázka týkajúca sa:
- Rámcovanie/framing (t. j. dominantný spôsob interpretácie udalostí v texte)
- Použitých rétorických nástrojov
- Používaných legitimačných nástrojov (t. j. tých, ktoré robia správu dôveryhodnou v očiach príjemcu)
V súlade s prijatými predpokladmi identifikácia dominantných čŕt falošných správ uľahčí ich rozpoznávanie a presnejšie definovanie recepčných zručností, ktoré sú v tomto kontexte dôležité.
Aké sú hlavné závery výskumu a aký je ich praktický význam?
Rámcovanie/Framing (kontext)
Falošné správy jasne odkazujú na konšpiračné teórie. V 37 % správ je hlavným rámcom (kontextom) na prezentáciu správy konšpiračná teória. Ďalej v dôležitosti nasleduje znevažovanie autorít (27 %) a konflikty a násilie medzi elitami (12 %). Falošné správy sú formované konfliktmi a polarizáciou. Existuje jasne viditeľná vízia moderného sveta založená na konfliktoch a násilí – najmä násilí zo strany tých, ktorí sú pri moci, voči tým, ktorí nie sú. Toto násilie je preto vnímané ako nespravodlivé a založené na utajovaní pravdy o svete.
- Praktický význam
Osobitná pozornosť by sa mala venovať konšpiračným teóriám, pretože sú neoddeliteľne spojené s falošnými správami a ich mechanizmy sú podobné a čiastočne identické s mechanizmami dezinformácií. Inými slovami, neexistujú dezinformácie bez konšpiračných teórií a neexistujú konšpiračné teórie bez dezinformácií. Pri výbere príkladov by sa mali uprednostniť tie, ktoré zodpovedajú predpokladom konšpiračných teórií, pričom vzdelávacie aktivity by mali odhaľovať ich mechanizmy a posilňovať odolnosť voči nim.
Je dôležité mať na pamäti, že dezinformačné naratívy sú úzko spojené s konkrétnym spôsobom interpretácie sveta (diskurzom) založeným na predpoklade, že svet je polarizovaný a násilný. Preto by sme mali byť pripravení na tento typ argumentácie a dávať pozor, aby sme tento pohľad na svet nepotvrdzovali. Pri výbere príkladov by sa mali uprednostniť typické falošné správy, t. j. tie, ktoré vychádzajú z rámca násilia a polarizácie.
Hlavné rétorické prostriedky
Rétorika falošných správ sa opiera o emócie a témy, ktoré emócie vyvolávajú (v súvislosti s polarizáciou), a na druhej strane koreluje s charakteristickými črtami konšpiračných teórií, ako je spájanie vzdialených faktov alebo zneužitie pojmov (a tým vytváranie špecifickej sémantiky a následne alternatívnych interpretácií sveta).
Pokiaľ ide o konkrétne nástroje presviedčania, jasne dominuje zneužívanie emotívnych výrazov (ako zrada, podvod, útočník atď.), ktoré sa vyskytujú v 79 % správ. Nasleduje polarizácia a emócie (57 %, resp. 56 %) a odhalenie toho, čo je skryté (45 %). V 41 % prípadov falošné správy využívajú rétorickú funkciu odvolávania sa na tzv. alternatívne autority alebo manipulácie s citátmi osôb považované za autority. V tomto ohľade sú podobné serióznym správam.
- Praktický význam
V rámci vzdelávacích aktivít by sa mala venovať osobitná pozornosť rozvoju kritického prístupu k emóciám obsiahnutým v mediálnych správach a k zdanlivo logickému uvažovaniu (záverom), ktoré je charakteristické pre konšpiračné teórie. V tejto súvislosti je potrebné podporovať používanie pomalého myslenia namiesto rýchleho myslenia pri práci s médiami.
Je potrebné tiež dbať na presné vymedzenie pojmov a venovať osobitnú pozornosť situáciám, v ktorých sa tieto pojmy používajú manipulatívnym spôsobom. Treba tiež mať na pamäti, že falošné správy napodobňujú žurnalistické informácie. Preto by sa mala venovať pozornosť zručnostiam potrebným na rozlišovanie medzi týmito dvoma typmi správ (napr. overovaním zdrojov), ale zároveň by sa malo dbať na to, aby sa snahy o budovanie odolnosti voči falošným správam nepovažovali za podkopávanie dôvery v spoľahlivé zdroje informácií.
Prostriedky legitimizácie (budovanie dôveryhodnosti)
Legitimizácia falošných správ sa zakladá predovšetkým na odkazoch na etické normy, a teda na „správny“ svetový poriadok a morálne zásady. Napríklad sa argumentuje, že daná akcia je nesprávna, nemorálna, škodlivá, porušuje základné ľudské práva, atď. Takéto argumenty sa objavujú v 52 % analyzovaných správ. Nasleduje racionalizácia (52 %), t. j. posilňovanie dôveryhodnosti prostredníctvom údajov alebo racionálnych argumentov.
Tridsaťštyri percent analyzovaných správ je legitimizovaných odkazom na autority (najčastejšie „alternatívne“), zatiaľ čo 22 % je legitimizovaných dištancovaním sa od spoločnosti a ironickým pohľadom na ňu. Svet vykreslený falošnými správami sa opiera čiastočne o údaje a autority, no predovšetkým o morálne súdy namierené proti činom, ktoré narúšajú prirodzený a spravodlivý poriadok vecí.
- Praktický význam
Falošné správy budujú svoju dôveryhodnosť predovšetkým odvolávaním sa na morálne hodnoty, na kategórie dobra a zla. To predstavuje vážnu výzvu v kontexte vzdelávacích aktivít, pretože je potrebné byť pripravený na hlboké ideologické a morálne diskusie o svetovom poriadku. Opatrnosť je potrebná aj pri hodnotení konkrétnych presvedčení účastníkov, pretože tie môžu byť dôležitým prvkom ich morálneho hodnotenia reality. Stojí tiež za to pripomenúť, že existuje významná skupina „alternatívnych“ autorít, ktorých citácie sa považujú za zjavne dôveryhodné.
INFOBOX: Pokiaľ ide o špecifiká falošných správ v Poľsku (v porovnaní s Českou republikou a Slovenskom), možno identifikovať nasledujúce charakteristiky:
- Výrazný význam sociálnych konfliktov a násilia zo strany elít
- Hlavnou rétorikou je polarizácia a konšpiračné teórie, pričom zneužívanie pojmov je menej časté ako v iných krajinách
- Pri legitimizácii zohráva obzvlášť dôležitú úlohu morálne hodnotenie
ŠTÚDIA 3
Štúdia 3 mala názov: „Štruktúra dezinformácií: Vlastnosti publikovaných materiálov zvyšujúce susceptibilitu príjemcov“. Jednou z kľúčových tém výskumu dezinformácií je určenie štruktúry týchto správ, ktorá zvyšuje ich presvedčivosť pre príjemcov. V rámci experimentálnej štúdie sme určili, ktoré atribúty prispievajú k zvýšeniu „vplyvu“ správ zameraných na manipuláciu a zmätenie príjemcov. Zaujímali nás najmä faktory, ako sú: emocionalita správy, prítomnosť jasne identifikovateľného autora (t. j. možnosť subjektívne priradiť správu konkrétnej osobe), ako aj argumentácia alebo odôvodnenie správy – odkazy na (pseudo)vedu alebo etické dôvody. V štúdii sme použili experimentálne usporiadanie na vzorkách reprezentatívnych pre populácie Poľska, Českej republiky a Slovenska.
Ciele výskumu
V štúdii sme sa zamerali na testovanie hypotéz týkajúcich sa vplyvu faktorov súvisiacich s obsahom dezinformačných správ. V rámci stanovenia experimentálneho postupu sme identifikovali fixné a variabilné faktory.
INFOBOX: Medzi fixné faktory patrili prvky konšpiračnej teórie (obsahujúce odkazy na sociálne konflikty) a štruktúra materiálu – kombinácia textu a grafiky.
Premenné faktory boli predmetom experimentu. Týkali sa: 1. emocionality správy; 2. výraznej úlohy autora, t. j. jasne uvedeného autorstva správy; 3. racionalizácie, t. j. odôvodnenia odkazujúceho na vedu alebo na morálne hodnoty.
Postup
Štúdia pozostávala z dvoch experimentov podľa schémy 2×2. Použili sme dve sady autentických dezinformačných materiálov, ktoré ako také identifikoval Demagog.pl, popredná organizácia zaoberajúca sa overovaním faktov. Pôvodný materiál bol upravený tak, aby odrážal výskumné hypotézy týkajúce sa štruktúry tohto typu správ. Každý respondent náhodne dostal jeden obrázok z prvej sady (X1, X1a, X1b, X1c) a jeden z druhej sady (X2, X2a, X2b, X2c). Výsledkom bolo, že každý respondent dostal na vyhodnotenie dva obrázky (náhodne vybrané zo skupín 1 a 2) a odpovedal na otázky týkajúce sa oboch obrázkov. Výber obrázkov z oboch skupín bol nezávislý. Respondenti boli priraďovaní náhodne. Respondenti odpovedali na sériu podobných otázok týkajúcich sa 11 rozmerov dezinformácií.
Prieskum realizovala spoločnosť PBS v dňoch 14. – 18. apríla 2025 v Poľsku, Českej republike a Maďarsku. Rozhovory sa uskutočnili metódou CAWI.
Výsledky
Celková náchylnosť k dezinformáciám
Prvý záver zo štúdie je, že spoločnosť je vo veľkej miere odolná voči dezinformáciám. Respondenti správne rozpoznali obsah ako pokus o zavádzanie. V prípade dezinformačných materiálov prevláda názor, že ide o pokus o manipuláciu, vyjadrenie záujmov sociálnej alebo profesijnej skupiny a že sú založené na povestiach, vierach alebo mýtoch. Zároveň nie sú vnímané ako pravdivé, založené na faktoch, overiteľné u zdroja, spoľahlivo pripravené alebo pripravené s dobrými úmyslami; nemajú osobný vplyv na respondentov ani ich nepodnecujú k akcii. Tento výsledok platí pre všetky tri skúmané spoločnosti. Vyššia miera zraniteľnosti sa prejavila v Českej republike a na Slovensku, v porovnaní s Poľskom.
Emocionálnosť správy
Naše hlavné výskumné otázky sa týkali charakteristík správ a ich vplyvu na hodnotenie prezentovaného materiálu. Emocionálnosť správy (dramatická fotografia) v kombinácii s absenciou identifikovateľného autora výrazne znížila dôveryhodnosť správy: bola jasne menej často považovaná za pravdivú, spoľahlivú, založenú na faktoch a pripravenú s dobrými úmyslami a bola silnejšie vnímaná ako pokus o manipuláciu. Tak tomu bolo v Poľsku, Českej republike a na Slovensku.
Spotrebiteľom médií je teda jasný manipulatívny zámer kombinácie obsahu s fotografiou, ktorá je jasne viditeľná (veľké červené písmená) a znepokojujúca (tváre pripomínajúce zotročených ľudí). V manipulatívnych správach slúži takáto grafika na upútanie pozornosti. Výsledky však ukázali, že to znižuje účinnosť správy. Dramatická fotografia slúži ako varovanie pre príjemcov o zámeroch odosielateľa.
Racionalizácia
Depersonalizácia a odkaz na kvázi- či pseudovedecké argumenty zvyšujú účinnosť správy. Neutrálne a neosobné správy pôsobia ako najpresvedčivejšie. Najviac sa podobá na profesionálnu informačnú správu.
Použitie nástrojov umelej inteligencie (AI)
Štúdia sa zaoberala aj otázkou používania umelej inteligencie (AI) pri výrobe materiálov. Rozpoznávanie obsahu generovaného umelou inteligenciou predstavuje pre respondentov problém – tak na subjektívnej, ako aj na objektívnej úrovni.
Odporúčania
- Emocionálny obsah síce znižuje náchylnosť k dezinformáciám, no zároveň zvyšuje viditeľnosť dezinformačných materiálov. Vzdelávacie aktivity by preto mali klásť dôraz na potrebu starostlivého filtrovania emocionálnych správ.
- Vzdelávacie aktivity by mali zvyšovať povedomie príjemcov o pseudovede. Tieto aktivity by mali byť zamerané najmä na zraniteľných príjemcov (napr. medicínske dezinformácie zamerané na pacientov).
- Vzdelávacie aktivity by mali citlivo upozorniť publikum na možnosť manipulácie s vedeckými materiálmi (napr. verejné a mediálne vyhlásenia vedcov s akademickými titulmi, ktoré nesúvisia s danou disciplínou).
- Rozpoznávanie obsahu generovaného umelou inteligenciou bolo pre respondentov problémom, t. j. neboli schopní rozpoznať obsah generovaný umelou inteligenciou. Vzdelávacie aktivity by mali rozvíjať schopnosť rozpoznať obsah generovaný umelou inteligenciou.
Táto publikácia je súčasťou medzinárodného projektu financovaného Európskou úniou (č. projektu 101158609) a spolufinancovaného poľským Ministerstvom vedy a vysokého školstva v rámci programu s názvom „Spolufinancované medzinárodné projekty“ v rokoch 2024–2026 (dohoda č. 6054/DIGITAL/2024/2025/2).
Názory a stanoviská vyjadrené v tejto publikácii sú však výlučne názormi autorov a nemusia nevyhnutne odzrkadľovať názory Európskej únie, Európskej výkonnej agentúry pre zdravie a digitálnu oblasť (HaDEA) ani poľského ministerstva vedy a vysokého školstva. Európska únia, Európska výkonná agentúra pre zdravie a digitálnu oblasť (HaDEA) ani poľské ministerstvo vedy a vysokého školstva za ne nenesú žiadnu zodpovednosť.
