Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa 14. júla 2022 obrátila na Ústavný súd, aby posúdil ústavnosť tzv. prorodinného balíčka Igora Matoviča. Jedným z dôvodov bolo využitie zrýchleného legislatívneho konania, ktoré podľa prezidentky nebolo opodstatnené. V podaní na Ústavný súd uviedla, že Igor Matovič diskusiu o zákone obišiel zámerne. Matovič však vo svojich vyjadreniach v máji 2022 naozaj priznal, že skrátený legislatívny proces využil ako nástroj na obmedzenie diskusie, jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
V znení návrhu, ktorý prezidentka poslala na Ústavný súd, je ako jeden z argumentov uvedené: „…dôvodom skráteného legislatívneho konania v tomto prípade bolo zabrániť legitímnej politickej a odbornej diskusií o navrhovaniej právnej úprave…a umlčať oponentov a kritikov navrhovanej právnej úpravy…” (.pdf, 11).
Igor Matovič vo svojom statuse na Facebooku z 25. mája 2022 uviedol:
„Áno, bolo to rýchle, bez zbytočných diskusií … tak trochu bágrom. Pardón. Prečo? Inak by sa to nikdy nepodarilo. Nepriatelia rodín by viacmesačnú vojnu s podporou zaujatých médií vyhrali. Niekoľko týždňový krátky proces šancu vyhrať nemali … a tak vyhrali rodiny.”
Minister financií odpovedal na otázky v rozhovore pre Postoj z 27. mája nasledovne:
„Vy vlastne priznávate, že výnimočný nástroj skráteného legislatívneho konania ste použili ako súčasť politickej taktiky.”
IM: To nebolo kvôli politickej taktike, ale kvôli tomu, aby sme pomoc doručili rodinám.
Ale ste si vedomý toho, že ste kvôli tomuto cieľu znásilnili legislatívny proces?
IM: Áno, lebo si myslím, že je dôležité v takejto kritickej situácii rodinám pomôcť.”
Ďalej v rozhovore doplnil aj:
„Ale ja úprimne priznávam: áno, využili sme na to skrátený legislatívny proces, ktorý sme využiť mohli. Je to v súlade s kostolným poriadkom. Áno, išli sme na to s bagrom, ale keby sme to neurobili s bagrom, tak rodiny by pomoc nedostali. A bojovníci proti rodinám by ten boj proti rodinám nakoniec vyhrali.”
Počas diskusie pri prijímaní prorodinného balíčka sa Igor Matovič opakovane priznával, že skrátený legislatívny proces využil ako politický nástroj, aby neumožnil kritikom zákona získať väčšinu v parlamente. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
V pôvodnom návrhu Matovič prisľúbil zmeny od 1. júla 2022 a 1. januára 2023. Zmeny od 1. júla sa týkajú zvýšenia prídavku na dieťa do výšky 30 eur mesačne (z pôvodných 25,88 eur), zvýšenie daňového bonusu na dieťa na 70 eur pri deťoch do 15 rokov a 40 eur pri deťoch nad 15 rokov (z pôvodných 47,14 eur pri deťoch do 6 rokov, 43,60 eur pri deťoch do 15 rokov a 23,57 eur pri deťoch nad 15 rokov). Zmeny od 1. januára sa týkajú zvýšenia prídavku na dieťa do výšky 50 eur mesačne, zvýšenia daňového bonusu na dieťa na 100 eur pri deťoch do 15 rokov a 50 eur pri deťoch nad 15 rokov. Poslednou zmenou je zavedenie tzv. krúžkovného, ktoré by bolo vyplácané na voľnočasové aktivity vo výške 50 eur mesačne na dieťa od 5 do 18 rokov (TA3, 4:14).
Avizované zmeny sú systematické, teda predstavujú opakovaný náklad štátneho rozpočtu, vo výške od 1,2 do 1,3 miliardy eur ročne. Medzi najčastejšie námietky voči návrhu patrí nejasné finančné krytie týchto nákladov, zvýšená záťaž na samosprávy a neadresnosť.
Matovič tvrdí, že jeho návrh je krytý a to spôsobom, že 550 až 600 miliónov eur, čo tvorí daňový bonus, netreba finančne kryť, kedže sa jedná o krátenie daní. Náklady na prídavky na dieťa, 160 miliónov, a služby deťom, 500 miliónov, majú byť z časti kryté z lepšieho výberu daní a z tzv. dynamických efektov. Daňový bonus predstavuje čiastku, o ktorú pracujúci rodičia zaplatia menej pri dani z príjmov. Výnos z dane sa rozdeľuje medzi obce a VÚC, pričom obce dostávajú 70 % z výnosu, ak vláda neurčí inak, a zvyšných 30 % dostanú VÚC. Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí tvrdí, že „nastáva situácia, kedy budú musieť mestá a obce zabespečiť ďalšie financovanie svôjho rozvoja a zabezpečovania služieb možno práve tým, že budú dane zvyšovať, zvyšovať poplatky” (Aktuality.sk, 17:33). Polovica balíka má byť podľa plánov financovaná z daní firiem. Avšak nie je jasné, ktoré firmy majú zaplatiť viac. Môže sa jednať o štátom regulavané firmy, firmy, ktoré ponúkajú online hazard, výrobcovia liehu alebo sa zaviedie daň z rúry. Vláda taktiež avizuje nadvýber vo výške 1 až 1,5 miliardy eur na rok 2022, čo však nemusí byť prípad v nasledujúcich rokoch.
Neadresnosť opatrení spočíva v tom, že pomoc získajú len vybrané domácnosti. Radovan Ďurana tvrdí, že balíček je určený len tretine domácností na Slovensku, teda rodinám s deťmi. Martin Kahanec kritizuje diskrimináciu nízkoprimových domácností, bez detí a domácností s deťmi, kde sú rodičia bez práce. Kahanec ďalej tvrdí, že väčšina balíčka pôjde rodinám s deťmi nad hranicou chudoby.
Ďalšia kritika balíčka sa týka celkového charakteru pomoci, ktorá namiesto zníženia inflácie ju v konečnom dôsledku zvýši, nedomyslený systém spojený s voľnočasovými poukazmi, ktoré majú byť naviazané na mobilnú aplikáciu a nevytvorenie priestoru pre verejnú a odbornú diskusiu.
Za návrh hlasovali poslanci NR SR dňa 24. mája 2022, kde zo 131 prítomných hlasovalo za 83 poslancov. Za hlasovali poslanci za OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí, ĽSNS a Život. Matovič nazval poslancov a strany, ktoré hlasovali v prospech návrhu „protirodinnou koalíciou”. Zmena z pôvodného návrhu, ktorá sa presadila v pléne, sa týkala poskytnutia príspevku deťom, ktoré nenavštevujú školu pravidelne a v tomto prípade sa sa prídavky na dieťa budú krátiť.
Schválený zákon bol následne zaslaný na podpis prezidentke, Zuzane Čaputovej, ktorá po stretnutiach s samosprávami, dôchodcami, zamestnávateľmi, zamestnancami a prorodinnými združeniami rozhodla dňa 7. júna 2022 vrátila zákon do parlamentu na prerokovanie v časti zmien platných od 1. januára 2023. Týmto rozhodnutím neblokuje okamžité zmeny platné od 1. júla 2022. Čo znamená, že okamžitá pomoc pre 660-tisíc rodín (čo predstavuje 1,12 milióna detí) dostane namiesto prídavku na dieťa 25,88 eur 100 eur v júli. S týmto návrhom jednorázového príspevku prišiel Milan Krajniak a bol zahrnutý do návrhu. Taktiež avizovala, že pri opätovnom schválení bez zmeny pošle zákon na Ústavný súd. Dôvody na rozhodnutie spočívajú vo využití skráteného legislatívneho konania. Podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), konkrétne v ustanovení § 89 sa skrátené legislatívne konanie môže uplatniť iba za “mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona”. Prezidentka taktiež podotkla, že balík vynechá 200-tisíc ľudí, ktorí sú v pásme ohrozenia chudobou, kde ide o pracujúcich s nízkymi prijmami, ktorých deti sú plnoleté, dôchodcov s nízkymi dôchodkami alebo rodičmi samoživiteľmi, ktorý si nevedia nájsť prácu.
Veto prezidentky bolo prelomené v NR SR dňa 22. júna 2022, kedy z prítomných 142 poslancov hlasovalo za 77. Za hlasovali poslanci z OĽaNO, Sme rodina, ĽSNS, Život a viacerý nezaradený poslanci. Pred hlasovaním balíček vyvolal diskusiu vrámci strany OĽaNO, kde poslanci Juraj Krúpa, Kristián Čekovský, Andrej Stančík, Monika Kozelová, Igor Hus či Anna Mierna mali výhrady ale nakoniec hlasovali za prelomenie veta.
Dňa 14. júla 2022 sa prezidentka vyjadrila: „Dnes som podala návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie súladu právnych predpisov a pozastavenie účinnosti. Nie preto, že som proti pomoci rodinám, ako niektorí opakovane naznačujú. Naopak, robím to preto, lebo chcem, aby rodiny dostávali adresnú, včasnú a dostatočne účinnú pomoc, ktorú si môžeme dovoliť, a o ktorej sa rozhodne legitímnym spôsobom so zapojením všetkých, ktorí ju budú musieť nakoniec vo svojich rozpočtoch zaplatiť.“ V uznesení je taktiež návrh, aby Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona platný od 1. januára 2023 (.pdf, 38). Prezidentka taktiež kritizuje nedostatočné rozpočtové krytie balíka, čo je v rozpore s pravidlami o rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. Ďalším bodom sú pravidlá na zníženie prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na polovicu, keď namiesto rodiča prijíma dávky osobitný príjemca, čo je podľa prezidentky v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Igor Matovič sa neobáva rozhodnutiu Ústavného súdu a predpokladá výsledok v prospech jeho zákona.
