Robert Fico v predvolebnej diskusii diskusii na TA3 vyhlásil, že za jeho vlády neprešiel cez hranice ani jeden nelegálny migrant. Zo štatistík Hraničnej a cudzineckej polície jasne vyplýva, že Ficove tvrdenia nie sú pravdivé. V rokoch 2012 – 2020 polícia evidovala tisíc až dvetisíc prípadov nelegálnej migrácie ročne a štátnu hranicu ročne prekračovali neoprávnene stovky ľudí. Navyše podľa Ministerstva vnútra je jedným z dôvodov príchodu migrantov na naše územie potvrdenie, ktoré vydáva slovenská polícia, na základe zákona, ktorý v roku 2018 navrhla Ficova vláda. Mimoriadnu schôdzu, ktorej cieľom bolo zdobrovoľnenie vydávania týchto potvrdení, Smer-SD nepodporil.
Robert Fico v predvolebnej diskusii na TA3 vyhlásil, že ak bude súčasťou vlády, obnovia hraničné kontroly aj ochranu zelenej hranice s Maďarskom. Vraj to nie je len teória, ako povedal: “Keď sme boli vo vláde, cez hranice neprešiel ani jeden jediný nelegálny migrant.” (video, od 8:10).
Nelegálna migrácia však existovala aj počas Ficových vlád, Hraničná a cudzinecká polícia o nej vedie štatistiky. V rokoch 2012 – 2020 polícia evidovala tisíc až dvetisíc prípadov nelegálnej migrácie ročne, štátnu hranicu SR ročne prekračovali neoprávnene stovky ľudí.
Rast migrácie v roku 2023
Polícia tento rok zaznamenala výrazný nárast nelegálnej migrácie a v septembri 2023 evidovala už viac ako 24 520 prípadov. Ide o masívny nárast oproti roku 2015, kedy vypukla prvá vlna migračnej kríza.
Jednou z príčin silnejúcej utečeneckej vlny smerom z Maďarska je zvýšený tlak na hranici so Srbskom. Ďalšou možnou príčinou je fakt, že v Maďarsku už mesiace prepúšťajú na slobodu prevádzačov. Za ďalšiu možnú príčinu odborníci považujú ľahšiu priechodnosť slovensko-maďarských hraníc v porovnaní s maďarsko-rakúskymi.
Potvrdenie pre migrantov
Ďalším dôvodom prílevu migrantov je aj povinnosť policajného zboru v určených prípadoch vydať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny potvrdenie o zotrvaní na území Slovenska. Podľa ministerstva vnútra tento doklad pôsobí ako takzvaný „pull faktor,“ teda faktor motivujúci migrantov prechádzať cez naše územie. Potvrdenia kritizoval aj policajný prezident, podľa ktorého je vydávanie tohto tlačiva jedným z hlavných dôvodov rapídneho nárastu počtu migrantov na Slovensku.
Strana Smer-SD na čele s Robertom Ficom vydávanie potvrdení kritizovala. Policajný prezident reagoval, že polícia je takéto potvrdenia povinná vydávať na základe zákona o pobyte cudzincov, ktorý v roku 2018 predkladal do parlamentu práve Robert Fico za pomoci vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Zároveň dodal, že polícia už v minulosti navrhovala toto ustanovenie zmeniť.
Poverená vláda preto prišla s návrhom novely zákona o pobyte cudzincov, ktorá mala zrušiť povinnosť vydávať potvrdenie o zotrvaní na území Slovenska. Mimoriadnu schôdzu sa však nepodarilo otvoriť, pretože sa nenašiel dostatočný počet poslancov. Okrem poslancov Hlasu-SD a väčšiny poslaneckého klubu SaS sa neprezentovali ani poslanci Smeru.
Kríza v roku 2015
Počas roku 2015, v dôsledku eskalácie konfliktov na Blízkom východe, nastalo obdobie výrazne zvýšeného pohybu utečencov a migrantov do Európy. Na kontinente požiadalo o azyl len v období jedného roka až 1,3 milióna ľudí, čo predstavovalo najviac od druhej svetovej vojny. Situácia sa zhoršila po tom, ako Libanon, Jordánsko či Egypt prestali prijímať sýrskych žiadateľov o azyl.
Odpovede národných vlád sa líšili. Mnohé vlády Európskej únie reagovali zatvorením svojich hraníc a časť krajín odmietla prijať prichádzajúcich utečencov. Rada Európskej únie, v reakcii na nápor migrantov v určitých členských štátoch, schválila prerozdelenie utečencov na základe povinných kvót. Slovensko malo prijať 802 utečencov no vláda na čele s premiérom Róbertom Ficom avizovala, že Slovenská republika rozhodnutie o kvótach implementovať nebude a rozhodla sa podať kvôli tomuto rozhodnutiu rady žalobu na Súdny dvor v Luxemburgu. Vláda na ochranu hraníc dokonca kúpila plot za takmer milión eur.
Napriek nesúhlasu so systémom povinných kvót sa Slovensko, ešte počas vlády Roberta FIca, rozhodlo prijať stovku utečencov, ktorí prišli do Európy a nachádzali sa v gréckych a talianskych utečeneckých táboroch. Vláda súhlasila, že prijme 149 ľudí zo Sýrie a Iraku, no proti sa postavili dediny, kde mali žiť. Nakoniec sa veľká časť z nich sa vrátila späť do Iraku, odkiaľ pôvodne utiekli zo strachu o život.
