Podľa štúdie „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky” síce došlo k viacerým zlyhaniam, ktoré počas druhej aj tretej vlny pandémie pravdepodobne zapríčinili vysoké počty úmrtí, Matovičovo celoplošné testovanie je však len jedným z mnohých faktorov, ktoré prispeli k nezvládnutiu situácie. Uvedená štúdia nespája celoplošné testovanie a vysoké počty úmrtí ako príčinu a dôsledok.
Erik Tomáš zo strany Smer-SD interpretuje závery štúdie o nadúmrtnosti v kontexte pandémie: „Tá istá štúdia hovorí, že prvá vlna pandémie, ktorú nastavoval ešte bývalý premiér Peter Pellegrini, tá bola jediná zvládnutá, jediná. Potom prišla druhá vlna, z ktorej prišiel pán Matovič s tou svojou atómovou zbraňou, on to sám nazval atómová zbraň a zdá sa, že tá atómová zbraň teda zabíjala, pretože na začiatku druhej vlny bolo úmrtí 215 a na konci druhej vlny už 12 000 podľa tej štúdie a potom samozrejme došlo k zlyhaniu aj v tretej vlne.”
Poslanec spomína štúdiu od slovensko-českej poradenskej firmy Pažitný & Kandilaki Healthcare consulting, ktorá bola vydaná v decembri 2022. Tá analyzovala možné dopady rôznych politík na zvýšenú úmrtnosť v rokoch 2020-2022 a dospela k záveru, že prvá vlna bola skutočne najlepšie zvládnutá, keďže opatrenia prišli včas a obyvateľstvo ich ešte dodržiavalo.
Štúdia považuje ďalšie dve vlny za nezvládnuté (s. 94). Druhú vlnu, na konci ktorej sa počet úmrtí vyšplhal takmer k 12 000, štúdia komentuje nasledovne: “druhá vlna sa spája s vyčkávaním, politickou nejednotou, veľmi slabým krízovým manažmentom premiéra Matoviča, stratou dôvery ľudí v opatrenia a zlou komunikáciou” (s. 21).
Štúdia identifikuje až 8 rôznych faktorov, ktoré stáli za neúspechom pri zvládnutí druhej a tretej vlny. Patrí medzi ne zanedbanie prípravy, nevhodná komunikácia zo strany vlády, či nefunknčné trasovanie (str. 14). Spomínaná “atómová zbraň” – celoplošné testovanie – je len jednou z nich, nemôžeme ju považovať za hlavný či jediný dôvod vysokého počtu úmrtí. Z kontextu štúdie skôr vyplýva, že efektívnejšie testovanie mohlo pomôcť k záchrane životov, nehovorí však, že by menej efektívne celoplošné testovanie zabíjalo ľudí (s. 14).
Ako jeden z faktorov neúspechu štúdia identifikovala aj neúplnú podporu niektorých členov parlamentu voči očkovaniu (s.14). Svojím odmietavým prístupom voči vakcinácii sa pritom v médiách často prezentoval aj bývalý premiér Peter Pellegrini, ktorého poslanec Tomáš používa ako dobrý príklad zvládnutia pandémie.
