V pondelok 17. novembra si Česká republika a Slovensko pripomínajú 36 rokov od obnovenia slobody a demokracie. Protesty v roku 1989 boli reakciou na nedostatok základných slobôd, vrátane slobody prejavu. Dnešné výročie nám pripomína, že sloboda prejavu nie je samozrejmosťou – je potrebné ju chrániť a pestovať, najmä v ére digitálnych technológií, informačného preťaženia a nových regulácií. Jedným z najdiskutovanejších európskych nariadení je Digital Services Act (DSA), ktorý sa okrem iného zameriava na bezpečné online prostredie. Pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu zverejňujeme výsledky výskumu realizovaného v spolupráci s agentúrou IPSOS v deviatich európskych krajinách.
Podľa prieskumu polovica respondentov (50 %) verí, že cieľom DSA je vytvoriť bezpečné online prostredie a chrániť základné práva používateľov. Naopak, 28 % vníma nariadenie ako obmedzenie slobody prejavu a zavedenie cenzúry. Prevažná väčšina obyvateľov v krajinách, v ktorých sa prieskum uskutočnil (79 %), považuje problém dezinformácií za závažný. Rovnaké percento respondentov sa tiež domnieva, že dezinformácie predstavujú bezpečnostnú hrozbu.
Obmedzovanie dezinformácií prostredníctvom štátnych zásahov – áno alebo nie?
68 % respondentov súhlasí s tým, že štát by mal aktívne zasahovať proti šíreniu falošných a manipulatívnych informácií. Najsilnejšiu podporu má tento postoj v Poľsku (78 %) a vo Francúzsku (74 %) a najslabšiu v Maďarsku (58 %). V Českej republike súhlasí so štátnym zásahom 65 % respondentov a na Slovensku 67 %.
Kritika DSA zo strany USA je vnímaná ako komerčne motivovaná
Európske nariadenie DSA čelí opakovanej kritike zo strany predstaviteľov vlády USA, ktorí ho opisujú ako nástroj globálnej cenzúry a ohrozenie slobody prejavu. Podľa výskumu CEDMO 49 % Európanov verí, že táto kritika je motivovaná snahou chrániť komerčné záujmy technologických gigantov, ako sú Meta a X. Iba približne pätina (21 %) ľudí súhlasí s tým, že DSA by malo byť zrušené kvôli kritike zo strany predstaviteľov USA.
„V Českej republike súhlasí 41 % respondentov s tvrdením, že útoky predstaviteľov americkej vlády sú motivované ochranou finančných záujmov amerických súkromných spoločností. Tento názor je pomerne rovnomerne rozložený vo všetkých vekových skupinách, s miernou prevahou medzi najstaršími respondentmi. Takmer rovnaký podiel (40 %) súhlasí s oficiálnym charakterizovaním DSA ako nástroja na ochranu používateľov a zabezpečenie bezpečného online prostredia. V tomto prípade je miera súhlasu najvyššia medzi mladými ľuďmi do 24 rokov a klesá s vekom respondentov,“ komentuje sociológ a dátový analytik Ivan Ruta Cuker z CEDMO.
Problém dezinformácií z pohľadu strednej Európy (V4)
V krajinách Vyšehradskej skupiny (Česká republika, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) považuje približne 80 % obyvateľstva dezinformácie za významný problém. Postoje k ich riešeniu sa však líšia. V Poľsku a na Slovensku viac ľudí považuje dezinformácie za priamu bezpečnostnú hrozbu, zatiaľ čo v Českej republike a Maďarsku je tento názor menej rozšírený.
Tieto rozdiely možno do veľkej miery vysvetliť politickým a mediálnym kontextom. V Poľsku a Maďarsku je verejná sféra veľmi polarizovaná, čo ovplyvňuje vnímanie úlohy štátu. Poliaci patria medzi najsilnejších zástancov štátnej intervencie (78 %), zatiaľ čo Maďari sú v tomto ohľade najopatrnejší (58 %). V Českej republike a na Slovensku zohráva väčšiu úlohu celková nedôvera voči inštitúciám – ľudia vnímajú tento problém ako závažný, ale menej sa spoliehajú na intervenciu štátu.
„Tieto rozdiely ukazujú, že stredná Európa zostáva regiónom, kde sa informačná bezpečnosť prelína s otázkou legitimity štátu a dôvery v demokratické inštitúcie. Účinná obrana proti dezinformáciám preto nebude spočívať len v regulácii alebo cenzúre, ale predovšetkým v zvyšovaní mediálnej gramotnosti, transparentnej komunikácii vlád a obnovení sociálnej dôvery, ktorá je možno najzraniteľnejšou zložkou v celej strednej Európe,“ uzatvára analytik IPSOS Michal Kormaňák.
* CEDMO Tracking V4+5 je medzinárodný výskumný projekt pod vedením Karlovej univerzity, zameraný na monitorovanie postojov európskej verejnosti k zmenám v regulačnom prostredí digitálnych médií a aktuálnym spoločenským otázkam, ako sú generatívna umelá inteligencia, informačné poruchy, kvalita života a hodnotenie demokracie. Zameriava sa tiež na mapovanie vývoja týchto trendov. Výskum sa realizuje v piatich vlnách každé dva mesiace v deviatich krajinách Európskej únie: v Českej republike, na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku, Slovinsku, Estónsku, Fínsku, Nemecku a Francúzsku. Prvá vlna prebehla od 16. júna do 11. júla 2025 a zúčastnilo sa jej 25 024 respondentov. Druhá vlna prebiehala od 15. septembra do 10. októbra a zúčastnilo sa jej 19 022 respondentov vo veku 15 a viac rokov.
* Prieskum je financovaný z Národného plánu obnovy – projektu s názvom MPO 60273/24/21300/21000 CEDMO 2.0 NPO.
